Ako sa menia domácnosti: Generácie pod jednou strechou
Ešte pred pár desaťročiami bolo bežné, že spolu žili tri generácie – starí rodičia, rodičia aj deti. Dnes je takýto model vnímaný skôr ako výnimka než pravidlo. No realita ukazuje, že spoločná trojgeneračná domácnosť zažíva svoj tichý návrat. Dôvody sú rôzne – od ekonomických, cez starostlivosť o deti či seniorov, až po snahu zostať v blízkosti rodiny.
Nie vždy je to jednoduché, no ak sa pod jednou strechou stretne dobrá vôľa a ochota spolupracovať, môže vzniknúť domácnosť, kde každý nájde svoje miesto.

Prečo sa domácnosti spájajú?
Hlavným dôvodom býva najčastejšie praktickosť. Rodičia s malými deťmi často vítajú pomoc starých rodičov – a naopak, starší členovia rodiny ocenia, keď sa môžu cítiť užitoční a nie sú v každodennom živote osamotení.
Nezanedbateľnú rolu však zohráva aj ekonomika. Spoločné náklady na bývanie, energie či potraviny dokážu odľahčiť rozpočet všetkým stranám. Navyše, v časoch, keď je bývanie čoraz drahšie, môže byť generácia pod jednou strechou rozumným riešením, ako sa dostať k vlastnému bývaniu bez veľkého zadlženia.
Výzvy, ktoré prichádzajú
Znie to ideálne – no ako to už býva, sú tu aj výzvy. Rozdielne predstavy o poriadku, výchove detí, súkromí či trávení voľného času dokážu narobiť šarapatu aj v tej najlepšej rodinnej atmosfére.
Najčastejšie problémy vznikajú, keď chýbajú jasne stanovené pravidlá. Niekto sa cíti byť pod kontrolou, iný zas odstrčený. V domácnostiach, kde spolu žijú mladí s rodičmi alebo starými rodičmi, je dôležité, aby mal každý priestor aj chvíľu pre seba – a najmä možnosť robiť niektoré veci po svojom.

Ako trojgeneračnú domácnosť zvládnuť bez zbytočného napätia?
Dobrá správa je, že sa to dá. Tu je niekoľko jednoduchých tipov, ktoré môžu v spoločnej domácnosti fungovať:
- Dohodnite si hranice – kto má aký priestor, kedy sa rešpektuje ticho, ako sa delia úlohy.
- Otvorená komunikácia – pravidelné rozhovory (bez výčitiek) pomáhajú riešiť drobnosti skôr, než sa z nich stane výbušná téma.
- Každý má svoj život – aj keď žijeme spolu, neznamená to, že musíme byť neustále spolu. Rešpekt k osobným aktivitám robí veľa.
- Rozdelenie domácich prác – nie všetko musí byť na jednej osobe. Spolužitie je jednoduchšie, keď každý vie, čo je jeho úloha.
- Zdieľanie, nie kontrola – starší by nemali vychovávať vnúčatá namiesto rodičov, mladší by zas nemali „organizovať“ život babke a dedkovi.

Je to pre každého? Nie. Ale môže to fungovať.
Spoločná trojgeneračná domácnosť nie je univerzálne riešenie. Nie každému vyhovuje takýto typ blízkosti a nie vždy je možné nastaviť pravidlá tak, aby boli všetci spokojní. No keď sa to podarí, môže ísť o výnimočne obohacujúce spolužitie. Deti vyrastajú obklopené rodinou, starší členovia majú pocit užitočnosti a mladí sa učia rešpektovať iné názory či životný štýl.
Základom je úprimnosť, rešpekt a trocha trpezlivosti. V konečnom dôsledku nejde o to, koľko generácií býva spolu, ale ako si spolužitie vedia nastaviť tak, aby bol domov skutočným domovom – pre všetkých.
Autor článku: Lucia Tobiaš
Zdroj foto: iStock




Dobry den Prosím o radu. Byvame v dvojgeneračnom dome. Prízemie má svokra, a po…