Uvazujem zaklady na penovom skle hlavne kvoli jednoduchosti ale mam pocit ze je prilis nakladne. Mozete mi povedat vasu skusenosti kolko stoja taketo zaklady ? Pripadne povedat ako riesit zaklady pod pasivny dom a vyjde ma to lacnejsie ?
@sittyllen
ahoj my tiez uvazujeme o penoskle do zakladov, oslovila som rozne firmy, vacsina mi dala cenu 42E/m3 bez dph a bez dopravy.len kazda firma ma iny typ skla: Foamglass, Geocell, atd. nevies ake su v nich rozdiely?
@mom3
no ja som nasla minimalne tychto predajcov, je ich viac. kazdy ponuka inu znacku penoveho skla, ale neviem sa dopatrat rozdielmi medzi nimi...aj Foamglass je znacka.
vy ste davali ake?
FoamGlass www.foamglass.cz
RefaGlass www.refaglass.cz
GeoCell www.ecoconcept.sk
TechnoPor www.penove-sklo.sk
@pami2 parametre sypaného skla od rôznych výrobcov sú veľmi podobné. Ja som nakoniec dal sklo Goecell od českého predajcu Conda, dali najlepšiu cenu, komunikácia s nimi bola bezproblémová
zakladá sa aj na makadamovom lôžku (namiesto penového skla) a na to ide jemnejší štrk a naň fólia a následne polystyrenová izolácia (ktorá tvorí izoláciu namiesto penového skla) a na to samonosná základová doska s dvojitým armovaním a do nej dávajú (nad armovanie ešte) rovno podlahovku, vodovod, aj elektriku ... (ALL IN ONE) :-D ...
tuto MIRO to čiastočne praktizoval na bungalove :) - rýchla stavba ako lusk :-D
http://www.modrastrecha.sk/fotoblog/a...
a možno vyjde aj styrodur + makadam lacnejšie ako samotné penové sklo
(ale záleží od dosiahnutého tepelného odporu) - musím prepočítať :)
takže pri bungalove 8x13 vyjde penové sklo (R=2,8) pri 23cm vrstvy zhutneného skla 2x drahšie ako makadam 20cm + styrodur 10 cm (R = 2,8) :-x (pomer cien je 4000/2000 EUR)
My mame zatial navrhnute zaklady tradicne, ale chceli by sme zvazit pouzitie penoskla, nepoznate niekoho, kto by sa na to vedel zodpovedne pozriet? :) Niekto mi vravel, ze nejaky predajca ci vyrobca penoskla ma aj infolinku, neskusal ju niekto? :) Dakujem.
@jan45 nevhodná v čom - rád nadobudnem nové poznatky :) veď od toho je diskusia :-D - to, že sú izolačné vlastnosti nezaručené by v konečnom dôsledku nemuselo znamenať, že nebudú žiadne, aj penové sklo, keď je vo vode stráca čiastočne rôzne vlastnosti, takže nejaké čiastočné vlastnosti s tej izolácie styroduru tam určite zostanú - povedal by som, že čas ukáže, ale to sa asi nebude dať zmerať keď už je to raz zabetónované a neprístupné...
@achelan videl som tu blog, kde bola do jamy položená fólia, naplnemá penovým sklom, zhutnená a zabetonová doska. Tým, že fólia presahovala základy, vytvorila vaňu, v ktorej penosklo stratilo väčšinu izolačných schopností, pretože základová doska ležala vo vode. Po vysušení sa vlastnosti zlepšia, mám ale obavy, že keď ich najviac treba, nie sú.
Styrodur ako podklad pod betón má minimálne štrbiny, do ktorých môže preniknúť voda, aj to sa dá vylúčiť vypenením.
Účinnosť je dlhodobá.
@jan45 takže skôr bola chyba v drenáži ... myslíš, že aj milimetrové špáry majú veľký vplyv na únik tepla pri 25cm základovej doske? keď už samotná akumulačná doba bude dlhšia a pri betóne prenos tepla menší ako u poterov z anhydritu a spol...
buď fóliu vyviesť ako izoláciu na steny, ale keď sa sklo dusá tak je to zbytočná snaha, alebo oddrenážovať, čo nemusí byť dlhodobo isté, drenáž odvádza vodu, nie vlhkosť. Milimetrové škáry sú minimálnou stratou, ale napomáhajú prenikaniu vlhkosti do betónu a to zvyšuje jeho vodivosť. poter z anhydritu má rovnaké vlastnosti ako betón, nenašiel som žiadne merania o odlišnej vodivosti alebo rozťažnosti.
@jan45 - merania možno nie sú, ale z vlastnej skúsenosti, keď si niekto urobí suchší poter, tak ten obsahuje viacej pórov ako anhydrit, takže by z toho mohlo vyplývať, že prenos tepla sálaním bude horší, ako u kompaktnejšieho anhydritu... nakoľko sa na prenose bude podieľať menaj materiálu, a zmenší sa tým aj akumulačná schopnosť poteru - ale to len tak napadlo - ale zasa na druhej strane neviem ako sa správajú vzduchové bubliny... :-D
na to by sa dalo odpovedať, že ak betón obsahuje vzduch, privádzané teplo je menším množstvom materiálu urýchlene odvádzané, zbytočne sa neakumuluje a teda rýchlejšie kúri. No a to je ničím nepodložené tvrdenie. Pri takýchto vyjadreniach sa treba opierať o merania , fyzikálne vlastnosti a výpočty, nie dojmy. V poteri prebieha prenos tepla vedením, až na povrchu sálaním a ten je rovnaký ako pri anhydrite
ahoj vsetci, kupoval uz nieko penosklo z Ukrajiny? Pocul som ze EU zrusila dovozne cla na tovary z Ukrajiny...ak je to pravda cena by mohla byt zaujimava.
@roxana280 dakujem za odpoved :), je nepochybujem o vyhodach penoskla... Alebo si mi chcela povedat to, ze penosklo z Ukrajiny nebude mat vlastnosti penoskla zo zapadu? vdaka!
@jan45 "videl som tu blog, kde bola do jamy položená fólia, naplnemá penovým sklom, zhutnená a zabetonová doska..."
Reagujem sice na starsi prispevok ale neda mi to.
Preco bola folia pod penovym sklom? V mojom projekte je vana z geotextilie, co prepusta vlhkost, penosklo je nevzlinavy material a folia bude polozena az na penovom skle aby beton nepretiekol do skla. Na zakladovej platni uz nie je potrebna hydroizolacia. Je to podla Vas dobre riesenie?
@radopp pozeral som linky, tak to môže nakresliť a veriť, že to účinkuje len teoretik. Po prvom zaplavení tam zostanú prímesi, ktoré zabezpečia vzlínanie a kondenzáciu, takže účinnosť klesne o 50%. A už sa to nezlepší.
Opakujem, že založenie na penovom skle je len drahá náhražka štrku.
@raymon88 neviem prečo bola fólia pod sklom, ale je to nesprávny konštrukčný postup.
@roxana280 zarmútim Vás, ale to, čo tam je prezentované, nezodpovedá skutočnosti.
@raymon88 ak je tá fólia vytiahnutá na steny (betón je obalený) tak netreba.
@jan45 Vďaka na upozornenie na zaplavenie. Boli by tiešením úzke základové pásy a sokel po obvode budúceho násypu, aby bránili zaplaveniu a vysypaniu penoskla? Žb doska hore by bola hrubá, tlak nosných stien by sa prenášal na celú plochu dosky.
@radopp sú medziobdobia, keď teplota pod základovou doskou je taká, že tam vzniká rosný bod, zo zeme sa stále vyparuje voda, vtedy sa zráža a zaplní aj penosklo, preto je ako tepelná izolácia neúčinné. Základy by to nezmenili. Penosklo sa odjakživa používa ako kvalitná izolácia, ale rezaná na dosky a spájaná asfaltom, penosklo ako drvina je odpad a tak sa má aj používať.
@jan45 no toto su zaujimave fakty ale mam pocit ze to co ste povedali si dost protireci. Par otazok:
Kde presne vznika rosny bod? na spondnej strane zakladovej dosky? na vrchnej vrstve penoskla? v strede penoskla? spodnej vrstve penoskla? podklade pod penosklom? Z akeho dovodu sa vyparuje voda? Tam je minimum vzduchu takze neviem ci to vyparovanie nie je zanedbatelne. A keby sa to aj vyzraza na penoskle co je podla mna nepravdepodobne lebo penosklo bude teplejsie ako podlazie kedze je "hriate" z domu, tak sa to moze zase len odparit ked bude to penosklo teplejsie.
Keby to co hovorite je realne, tak by sa penosklo nedalo pouzivat ako hydroizolacia. Penosklo NEvlzina vlhkost.