Rad by som Vas nazor ohladne ukladania zeleza na hornej deke - monolit.
Ukladaci navrh roxorov (1 a 2 rad) stavbari dodrzali ale ukladaju ich na seba. Podlozili prvy rad (kuskami roxorov) aby sa nedodykali dreva a druhy rad polozili krizom na prvy rad. Moze to tak byt alebo by druhy rad mal byt nejak ulozeny vyssie? Myslim tym mal by byt 2 rad ulozeny s nejakou medzerou nad prvym?
Horna deka by mala byt 15cm hruba.
Niekde som to totiz videl ze ich ukladali na seba a inde zas ze ohybali konce roxorov aby boli vo vacsej yvske nad prvym radom
Ps: Stavbari pouzili hrbsie roxori a to 14mm v oboch pripadoch namiesto 12mm nosneho a 10mm "spojovacieho".
@antonmesaros@mio23
idealne podmienky?....sak pada ten dazd cely den :(
mio to sa asi nedozvies... co som sa ja pytal tak ludia davali len 1 radu armatury ...kari siete a roxori na spevnenie...co mi vraveli ludia tak len ti co stavali za posledne 4 roky tak niekto s nich daval aj druhu radu zeleza...
@adam_janka druhu radu myslis akoze vrchna vrstva v betone? Ja som videl ze celoplosne vrch aj spodok, dobre ze este aj nie stred, ja nie som statik, ale vrchna vrstva hadam len nad ohybmi, ako su napriklad priecky.. Teda ja logicky si predstavujem ze armatura sa dava hlavne v tej vrstve ktora je nachylna na trhanie ohybom, alebo prehybom, zahybom a inym obezitou sposobenymi silami :-S :-D .. vrchna priebezne.. To zelezo je strasne draha zalezitost, niektorym nefunguje ani mobil v obyvacke :-D a zapojit si wifi v dome je katastrofa :-D Niektory to prehanaju. Idu nad ramec ako im to statik nakreslil. A uz ked tie armatury chcete mat dokonale tak dufam, ze ich uzemnujete... ked nie tak vymenit elektrikara :-D uz ked sa tu bavili niektory o vymenach :-D
@adam_janka No, armaturu je dobre uzemnit.. EMC elektromagneticka kompatibilita.. Proste doma budes mat asi pocitac, aj LCD, aj nejaky dvd player, atd... Uzemnenim armatury vytvoris elektromagneticke tienenie domu.. Blesk ktory udrie 3km od tvojho domu ti nedokaze narusit citlivu elektroniku.. Napriklad pocitacu by sa nemalo nic stat ;) To ze ti odide elektronika v dome nemusi byt prave tym ze ti do domu udrel blesk, ale aj elektromagnetickym signalom :-S ktory moze byt vo vzdialenosti 3km... Vytvoris si imunitu voci externym elektromagnetickym signalom vacsich vykonov..
ak sú menšie rozpony nad nosnými priečkami (cca do 4-5m), stačí dávať len 1 rad výstuže (spodný) a pri prechodoch cez nosné stredové priečky betón jemne narezať, aby nevznikal ťah na hornej strane dosky. Takto vám stačí hrúbka deky okolo 10-12cm a všetko je v úplnom poriadku, pretože tu vzniká len sila na ohyb.
Treba len poznať statika, ktorý nemá problém počítať zaťaženia a ohyby a nie je platený za možstvo železa čo na stavme použije ;-)
Este taky doplnok. Vo svete je definicia elektromegnetic terrorismus.. Existuju sposoby ako sa niekto pristavi pri budove, vysle silny signal a odpali naprikla vypoctovu techniku, alebo alarm, nedaj boze pracku :-S :-D ...
@sgt - dozvedel som sa pri rieseni tejto dilemy ze statik je je plateny za mnozstvo zeleza ktore navrhne - zaujimave zistenie. Statikovi som posielal fotky ako je armatura zhotovena a schalil to.
@mio23 - mas zaujimave vedomosti ale beriem to tak ze som obycajny smrtelnik a taketo "nadstandarti" necham pre tych co maju viac nul na kontach... :) ale dik za info
@adam_janka Ja nemam ziadne nuly na kontach, ale mam kopec drahocennych fotiek rodiny v pocitaci ;-) a aby mi ich zobral nejaky blesk, tak to neprichadza do uvahy :-p
@sgt ja si myslim, ze netreba nazeravat, ak tam nie je vystuz a vzniknu zaporne momenty male natolko, ze ich prenesie beton svojou pevnostou v tahu tak sa nic nedeje, ak su vacsie, tak v betone vzniknu trhliny a v tom mieste straca schopnost prenasat sily. Co by bolo zle ak by sme s tym neuvazovali, ale ak to predpokladam a hore nevystuzujem a riesim vystuz len dole tak je to v poriadku. Potom sa dvojpolova doska (doska, ktoru nosny mur rozdeluje na 2 casti) chova ako dve jednopolove (proste) dosky - na ktore staci len dolna vystuz.
Ale ak navrhnem aj hornu vystuz, tak je to pre mna priaznive a viem ist do mensich hrubok samotnej dosky a este si tym aj zmensim kladne momenty v strede jednotlivych usekoch dosky - to znamena, ze mozem pouzit mensi profil spodnej vystuze. Ale pri malych zormeroch to nema neako zmysel blizsie riesit. Samozrejme sa tu bavime o jednoduchom tvare dosky s malm rozponom.
@mio23
Co znamena zle urobena horna vystuz? Pouzity mensi profil ako bol navrhnuty? Vacsie rozostupy vystuze? nedodrzane krytie? ....
Je vela roznych veci co sa da urobit zle a tiez vela roznych reakcii na zle urobenu vystuz. Pri navrhu vystuze do vypoctu vstupuju rozne spolahlivostne sucinitele materialu a zatazenia. Napr ak vyrobca udava pevnost bet. vystuze nemozete zobrat 100 percent jej nosnosti, pretoze sa pocita pri vyrobe s istymi nepresnostami. Teda niektory prut tej istej triedy ocele moze mat 98 percentu unosnost a niektory 105 percent oproti tomu co udava vyrobca. Teda navrhnuta doska s vystuzou ma neaku rezervu, ale nikto nevie aku. Dalsia vec je samotny projektant statik, moze mu vyst z vypoctu profil 12 a on pre svoje vlastne uvazenie navrhne 14 (zo strachu, z neakej nahodnej udalosti co sa moze vyskytnut ale nemusi, predpoklada ze realne bude v buducnosti vacsie zatazenie s akym sa projektuje a pod)..
Ak das mensi priemer vystuze a stane sa ze je v oblasti rezervy (realne sa ti vyuzuje priezer dosky na 99.999... percenta, tak je vsetko ok a nic nezistis.
Ak je doska navrhnuta na 99 percentne vyuzitie unosnosti prierezu, tak sa moze stat ju oslabis na viac ako 100 percent a tam uz je problem.
Ak nedosrzis kriciu vrstvu a to miesto bude neustale vystavovane vlhkosti, vode a pod. bude postupne dochadzat ku korozii vystuze a tym sa bude zmensovat jej priemer a to vyvola vacsie vyuzitie prierezu. Ako plati horo ak sa zmensi natolko ze presiahne 100 percent vyuzitia (neunesie zatazenie) je problem.
No a tym problemom moze byt napr. ze sa vystuz pretrhne, potom sa doska chova ako keby tam bystuz nebola, zvacsia sa napatie v miestach kde je dolna vystuz a zase ak ona ma rezernu tak doska je unosna, ale na hornom povrchu vidis praskliny v doske (ak mas na nej vrstvy podlahy, nemusis si nic vsimnut), ak spodna vystuz rezervu nema prichadza k destrukcii dosky.
Nemusi prist az k poruseniu dosky, moze sa to prejavit zvacsenim priehybu dosky a pod.
Su dalsie problemy s nedostatocnym ukotvenim vystuze v betone, pri stykovani vystuze a pod. To bolo trosku teorie, Vsetko zavysi od vela veci a tazko urobit jednotny zaver. Vela rozhoduje aj samotny tvar dosky a tok zatazenie, ako velmi je ta vystuz potrebna, co by jej vedelo pomoct.
Ale treba povedat, ze v betone neprichadza k nahlej poruche ako je to pri oceli. Zalezi od sposobu porusenia a rychlosti porusenia dosky alebo inych nosnych casti stavby. Ale nabeh k destrukcii trva aj niekolko hodin, a to sa prejavuje deformaciami prvkov, ako su posuny a priehyby. A dalsia vec, ze pri poruseni betonu je pocut obrovsky hluk praskania a posunov. Neviem potvrdit, nemam s tym skusenost :-)
@spiderhst Dik za rozsiahle citanie ;-) A este taka otazka len ako svoj vzdelanostny prisun.. Ak je zle urobena vrchna doska, teda horne podlazie, deka.. moze to clovek zbadat uz v priebehu napriklad 1 roka? dvoch rokov? Napriklad tie prasklinky? alebo to nemusi vobec tusit ani 10 rokov.. Ma zaujima ci si clovek vie skontrolovat pocas hrubej stavby domu ze to je oka, este pred tym nez tam da podlahy atd..
@mio23 - zevraj ked je zle spravena horna doska tak to zbadas hned po nastahovani (dajme tomu).... troska poskaces po nej a otriasa sa...ako v starych domoch ...napriklad...
@rodeo Par stavieb som videl poruchove prasklinky, ja nemam ziadnu a ani ma nenapadlo, ze inym spraskavieva, ale to teoreticky moze byt aj nedobrym betonom. Existuju aj nejake tolerancie priehybov? napriklad na vzdialenost 6 metrov priehyb monolitu ze 5mm? alebo nieco take, da sa to merat?
@adam_janka Myslis ze to mas zle? podla mna to mas az az dobre.. Ale zaujima ma to ci sa to da zbadat, ked niekde pojdem sa mrknut ci to je vidiet.. A nemyslel som poruchove ale povrchove a tie nic neznamenaju vela krat.. strcis do nich sparatko a to neni su hlboke.. len na povrchu.. ale zu bude ticho a kludne spi.. :-p ono to zo zaciatk uej divny pocit po tom chodit, alebo ja ked som robil balkony na isokorbach a prvykrat som sa na to postavil a skocil si ci to drzi.. a drzi to do dnes :-p
Všetko v hlave človek nenosí, ale myslím pred betonážou väčších rozponov (nad 5-6m a viac) doporučujú v praxi zdvihnúť debnenie (stojkami) myslím o3 mm na každý bežný meter rozponu. Je to uvažovaný pokles po oddebnení a normálnom zaťažení.. Ja osobne doporučujem tieto veci vždy konzultovať so statikom...
@antonmesaros@mio23
pani pocul som ze ked nam tolko prsalo pocas betonovania tej hornej deky tak sa mohlo stat ze nam vyplavilo dost cementu a po odsalovani sa moze deka prehnut. Je to pravda?
Nedokážem si taký stav predstaviť.To by musela byť riadna prietrž mračien.Mohlo vyplaviť pár kanálikov na povrchu .Niekedy sa stane že pretečie beton pomedzi deravé debnenie a vyplaví cement na pár miestach .Ale slabý dážď betonu moc neublíži.Po cca 1-2 hodinách(záleží od teploty) sa beton už nedá vyplaviť.Pri silnejších dažďoch len omyje povrch betonovanej plochy .
@mio23
Tak k tym trhlinam. Beton je slaby na prenasanie tahu, preto sa tam pridava vystuz. Ak zatazis prvok, tak najskor tah prenasa beton, ak uz presiahnes jeho unosnost v tahu (co je bezny pripad), tak vznikne trhlina v betone, beton strati schopnost prenasat tah a cele tahove napätie zacne prenasat vystuz = železobeton. Taketo trhlinky su velmi male daju sa podrobnejisim skumanim najst ale netreba to riesit.
Ak je niekde vazna chyba, postavis cast stavby a chybu vidiet hned nemusis, ale postupne ako robis napr dalsie podlazie, tak sa zväcsuje zatazenie a aj napätie a prejavuje sa chyba viac a viac a taku trhlinu si svimnes volnym okom a tam je uz potrebe akutne riesit so statikom a dalej nijako nezatazovat prvok. Ako a kde trhliny vznikaju, ake velke trhliny mozu vzniknut a pod je uz vo dedomostach kazdeho statika a su na ich vypocet postupy a treba navrhnut konstrukciu tak aby boli tieto trhliny v norme.
Priehyby. Maximalne hodnoty priehybov su urcene z tzv. mednych stavov pouzitelnosti MSP (davnejsie II. skupina MS). Cize nejde o unosnost ale o prakticnost. Napriklad nosnik nad garazovymi vratami aby sa neprehol tak velmi nezatvoris vrata, alebo mozno ani neodis do otvoru. Tie hodnoty su urcene podla druhu objektu a ucelu pouzitia. Ak je napr. sportove ihrisko na poschodi na ZB doske, priehyb v strede si nemozes dovolit velmi velky (lopta by mala tendenciu menit smer k stredu), ale zase kompenzuju sa taketo vesi aj vrstvami podlah a pod.
Ak nie je potrebne inak a ani urcene neakou poziadavkou, tak sa uvazuje limitna hodnota priehybu 1/250 rozpätia dosky - je to hodnota stanovena z vnimania (z pocitov) ludi. Velke priehyby zle posobia na ludi vytvaraju dojem ako keby padali a tiez posobia neesteticky. Ak na stropnu dosku robis dalsie konstrukcie (presne tvarovkove priecky) ktore potrebuju presnost tak hodnota sa odporuca 1/500.
Ty mas 5mm na 6m rozpon 6000/500=12 mm = limitny priehyb. TAK TI TO VYHOVUJE na prisnejsie kriterium.
my sme mali v projekte nad miestnostou 5,7#10m cez stred o 7mm zdvihnuty DOKA system/do obluku/...ci to pomohlo neriesim ani som to nemeral strop je pekny a naoko rovny...
Zdravim
Vie niekto poradit,ukladam viazem roxory do deky rozpon je cca 6 m statik navrhol roxor fi16 kazdych 20 cm.vse ok no prisiel som ku kominu ktory zavadzia aby som tri pruty polozil na nosnu priecku.nemozem sa statikovi dovolat,projektant povedal ze kolmo na tie skratene pruty dat tri styri 16tky,akoze sa tam spravi taky co ja viem preklad... Moze to tak byt??