Tehla je stvorená pre udržateľnú výstavbu: Prekvapivo má navrch nad drevostavbou 

  • 14.08.2025

Pri návrhu a výstavbe domu sa dnes berie do úvahy celý rad aspektov, ktoré musí zohľadniť. Okrem hlavnej požiadavky na výstavbu budov s takmer nulovou potrebou energie (nZEB), čo vedie k znižovaniu ich energetickej náročnosti, vstupuje do hry aj faktor cirkulárnej ekonomiky. Ten pozerá najmä na to, do akej miery sú materiály a stavby z nich vybudované ekologické a udržateľné. A hoci sa v rámci „zelenej“ politiky často vyzdvihujú drevostavby, je to práve moderná tehla, ktorá sa pýši ešte lepšími ekologickými vlastnosťami.

tehlový dom s čiernou fasádou
Zdroj: HELUZ

Pálená tehla má prírodný pôvod

Pálená tehla je materiál overený stáročiami. Je masívna, pevná, trvácna a vyrába sa z ekologických surovín bez prídavkov škodlivých aditív či chemických látok. Vyťažená zem sa zároveň rekultivuje. Suroviny sa nemusia prevážať na obrovské vzdialenosti, pretože pochádzajú z domácich zdrojov. 

Jedinú výraznejšiu uhlíkovú stopu dnes vytvára samotné vypaľovanie tehlových blokov, avšak aj tu sa výroba snaží znižovať záťaž na minimum – v závodoch Heluz sa napríklad vyprodukované teplo ďalej efektívne zužitkúva. Faktom zostáva, že dobre navrhnutá tehlová stavba so správne zabudovanými tehlovými výrobkami dokáže počas svojho životného cyklu uhlíkovú stopu výrazne znížiť – a vďaka dlhej životnosti má dokonca oveľa lepšiu bilanciu než ľahká panelová stavba. 

Rozhodujúci je životný cyklus stavby

Vysvetlenie ponúka napríklad štúdia doc. Ing. Vladimíra Kočího, PhD., MBA, z Fakulty technológie ochrany prostredia na VŠCHT Praha. Porovnala totiž životný cyklus drevostavby a tehlového domu, ktoré mali takmer identické parametre z hľadiska účelu aj dispozície. Tzv. LCA (Life Cycle Assesement) je metodika, ktorá hodnotí environmentálne vplyvy budov počas celého ich životného cyklu, teda od ťažby surovín až po likvidáciu. Aké zistenia štúdia priniesla?

  • Pri výrobe a výstavbe má murovaný dom síce o čosi vyššiu bilanciu uhlíkovej stopy, ak však do porovnania zahrnieme aj dopady celkového životného cyklu, vrátane likvidácie hrubej stavby, environmentálne dopady sa minimálne vyrovnajú. Rozdiel medzi drevostavbou a murovaným tehlovým domom teda z tohto hľadiska nie je významný.
  • Celkové výsledky environmentálnych dopadov už pri 50-ročnom životnom cykle výrazne ovplyvňujú najmä tepelnoizolačné vlastnosti obálky budov. Drevostavby vykazujú o 15 % väčšiu potrebu na vykurovanie, čo v horizonte desiatok rokov hovorí v prospech murovaného domu.
  • Tehlová stavba vykazovala lepšie výsledky až v 9 z 11 sledovaných parametrov než drevostavba. Poďme si to však rozmeniť na drobné.
tehlový dom z pálenej tehly
Zdroj: HELUZ

Viac dreva v tehlovom dome než v „drevostavbe“?

Vnímanie domov na báze dreva je v súčasnosti veľmi zjednodušené a skreslené. Medzi takéto  stavby sa totiž nezaraďujú iba domy, v ktorých prevažnú časť konštrukcie tvorí čisté drevo. Spadajú sem i montované stavby z ľahkých rámových konštrukcií, kde sa v skutočnosti využíva maximálne 10 – 15 % dreva. Zvyšok obvodovej steny tvoria zákopové a izolačné materiály, ako OSB či drevoštiepkové dosky so živicovými spojivami. Navyše, izolačné materiály, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie potrebných tepelnoizolačných vlastností, často obsahujú chemické látky, ktoré brzdia horenie, aby sa dosiahla požadovaná protipožiarna odolnosť. 

Murovaný dom s klasickou drevenou strešnou konštrukciou, drevenými podlahami a časťou tepelnej izolácie na báze dreva alebo izoláciou na drevenom rošte tak môže mať, paradoxne, čistejšie zloženie a väčší podiel čistého dreva ako drevostavba z ľahkej rámovej konštrukcie opláštenej sadrokartónom, izoláciami na báze minerálnych vlákien a EPS a s laminátmi.

Zásadná vlastnosť murovaných stavieb

Výroba materiálu, výstavba a demolácia (resp. recyklácia) stavieb tvorí približne 10-percentý podiel v produkcii uhlíkovej stopy. Preto je znižovanie energetickej náročnosti domu počas jeho prevádzky, najmä pri vykurovaní a chladení, dôležitejšie než jeho materiálová základňa. V tomto ohľade majú masívne tehlové stavby výhodu v kľúčovej vlastnosti – tepelnej stabilite a zotrvačnosti.

Keďže murované stavby sú veľmi robustné, zachovávajú si teplo aj chlad neporovnateľne dlhšie než drevodomy. Montovanú stavbu síce rýchlo vykúrite, ale rovnako rýchlo vychladne – nedokáže si dlhšie udržať teplo, a preto je potrebné opätovne stavbu vykurovať. Murovaný dom naproti tomu nazhromaždené teplo tak ľahko neuvoľní. Rovnaký princíp platí aj obrátene pri chladení. Počas horúčav trvá teplu oveľa dlhšie, kým prenikne dovnútra cez masívne tehlové múry, ktoré v noci naakumulovali chlad. Takto dom minie oveľa menej energie na vykurovanie aj chladenie a v dlhodobom horizonte vyprodukuje aj menej emisií.

pálená tehla HELUZ
Zdroj: HELUZ

Bez zateplenia – bez ekologickej záťaže

Súčasným trendom murovaných domov je jednovrstvová konštrukcia, v ktorej samotné obvodové murivo vykazuje dostatočné tepelnoizolačné vlastnosti na to, aby dokázalo dlhodobo fungovať aj bez dodatočného zateplenia. Z tohto hľadiska sa tehlám nevyrovnajú ani ostatné murovacie materiály či masívne stavby z betónu. Heluz vo svojom portfóliu ponúka tehly s najlepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami na trhu, s ktorými postavíte aj pasívny dom v jednovrstvovej konštrukcii.

Výsledkom je nielen menšia environmentálna záťaž, keďže po 20 – 25 rokoch nie je nutné vymieňať dosluhujúci zatepľovací systém za nový, ale tiež zdravšia vnútorná mikroklíma. Jednovrstvová konštrukcia totiž zostáva difúzne otvorená, umožňuje teda prestup vodných pár, ktoré by sa inak hromadili v interiéri a zvyšovali by riziko nadbytočnej vlhkosti a škodlivých plesní. 

Tenká škára – lepšia recyklácia

Ďalším pozitívnym trendom, ktorý rovnako súvisí so znižovaním ekologickej záťaže, je aj murovanie na tenkú škáru. Priniesli ho so sebou brúsené tehly, ktoré nevyžadujú tak veľa spojiva, pretože majú hladké a presné ložné plochy. Potreba vyrovnávať prípadné nerovností vo výškovom module sa preto výrazne obmedzila. 

Zároveň to eliminovalo mokré procesy, vďaka čomu sa čas sušenia a tzv. „vyzretia“ murovaných domov značne skrátil. Znížil sa aj celkový podiel zabudovanej vlhkosti, takže aj v prípade murovaných domov môžeme hovoriť takmer o „suchej výstavbe“. Vo finálnej fáze životného cyklu to súčasne uľahčuje demoláciu murovaného domu a recykláciu materiálov.

Murovaný dom prežije drevostavbu

Ak zoberieme do úvahy celkovú životnosť stavieb, murované domy svoju uhlíkovú stopu opäť znižujú. Kým kvalitne zhotovená tehlová stavba dokáže fungovať stovky rokov, počas jej životného cyklu už stihne jedna ľahká montovaná stavba doslúžiť, takže sa musí vybudovať ďalšia. S tým súvisí opakovaná ťažba, výroba, transport a montáž – celková uhlíková stopa drevostavby teda dramaticky rastie, kým udržateľnosť tohto typu výstavby zásadne klesá.

Navyše, recyklácia montovaného domu na báze dreva sa z väčšej časti nezaobíde bez spaľovania, čím sa uvoľní všetok viazaný oxid uhličitý a tvorba nových emisií sa prakticky iba oddiali do poslednej fázy životného cyklu. 

Tehlový dom naproti tomu ponúka opätovné využitie veľkej časti starého muriva na stavbách, v záhradách, prípadne sa môže opäť uložiť do zeme, keďže neobsahuje žiadne chemické látky. Ak teda zoberieme do úvahy celkové dopady na životné prostredie, dom z tehly môžeme právom považovať za ideálny materiál pre udržateľnú výstavbu. 

Autor článku: redakcia Modrej strechy
Zdroj foto: HELUZ

Tagy: Heluz | PR článok | stavebný materiál | tehla | tehlový dom

ĎALŠIE ZAUJÍMAVÉ ČLÁNKY:

Šetrite energiu a žite zdravšie: Pasívny dom a jeho výhody Kvalita a rýchlosť stavby domu: Prečo by ste mali siahnuť po jednovrstvovom murive? Ťažký strop alebo ľahký? Toto sú rozhodujúce faktory pre vašu stavbu Stavba domu pod lupou: Prečo sú stavebný dozor a stavebný denník kľúčom k vášmu pokojnému spánku?

Diskusie na tému článku