5 kľúčových zásad pri výbere zasklenia do pasívneho domu: Na poslednú väčšina zabúda

16.09.2025

Správne zvolené sklá vo výplniach stavebných otvorov zohrávajú v pasívnych domoch veľmi dôležitú úlohu. Z hľadiska tepelných strát mnohí stále považujú okná za kritický článok obvodového plášťa. Ak však dodržíte niekoľko zásadných pravidiel pri výbere zasklenia, dokážu okná výraznou mierou prispieť k naplneniu pasívneho štandardu.

Aké parametre a hodnoty sú kľúčové?

Iste ste už počuli názor, že okná treba navrhovať čo najmenšie, lebo nimi unikne najviac tepla v dome.To možno platilo v prípade starých drevených okien s jednoduchým sklom, dnešné moderné tesné rámy a trojsklá majú výrazne nižšie straty. V pasívnych domoch môžu okná počas vykurovacej sezóny dokonca prispievať čistými solárnymi ziskami.

Rozhoduje o tom niekoľko dôležitých parametrov, ktoré si pri výbere skiel pre pasívne domy treba všímať:

Súčiniteľ prestupu tepla izolačného skla s teplou hranou by mal dosahovať hodnotu Ug ≤ 0,5 W/(m²·K). Teplú hranu vytvára tzv. dištančný rámik, ktorý slúži na vylepšenie tepelnoizolačných vlastností celého okna. Bráni tiež kondenzácii vodných pár na vnútornej tabuli skla.
Súčiniteľ prestupu tepla celým oknom,o ktorom dohromady rozhodujú izolačné trojsklá s teplou hranou aj rám okna, by mal maťhodnotu Uw ≤ 0,80 W/(m²·K).
Solárny faktor (g-faktor alebo SF) vyjadruje percentuálne zastúpenie slnečnej energie, ktorá prenikne cez sklo do interiéru. Zásadný je pri orientácii zasklenia na juh. Ak chcete dosiahnuť tepelné zisky vo vykurovacej sezóne, izolačné trojsklo by malo mať SF 0,5 – 0,65, ideálne maximum >60 %. Takýto vysoký solárny faktor dokáže zabezpečiť až o 20 % vyššie solárne zisky vo vykurovacej sezóne než v prípade štandardného izolačného trojskla.
Svetelná priepustnosť Lt v hodnote ≥ 70 % pre obytné miestnosti zabezpečí dostatok prirodzeného svetla v interiéri aj napriek väčšej hrúbke izolačného skla. Možno ste počuli názor, že špeciálne sklá vždy zhoršujú svetelný prestup. To platilo pre staršie reflexné a tónované sklá, avšak, moderné, nízkoemisné Low-E a selektívne povlaky dokážu filtrovať infračervené UV žiarenie a pritom pustia do interiéru skoro až 80 % viditeľného svetla.
Povrchová teplota vnútorného skla pri teplote -10 °C vonku by mala dosahovať ≥ 17 °C.

Zásadná chyba pri výbere skla

Ak sa uvedené parametre a ich hodnoty nedodržiavajú, môže to spôsobiť rozličné problémy, od ťažkostí vôbec dosiahnuť úroveň pasívneho domu, až po tepelné straty či zníženú kvalitu bývania. Jednou zo zásadných chýb pri výbere zasklenia je vyššia hodnota súčiniteľa prestupu skla s teplou hranou, než predstavuje optimum. Ak sa totiž hodnota Ug stúpne, napríklad na 0,7 W/(m²·K), spôsobí to problémy pri dosahovaní správneho súčiniteľa prestupu tepla rámom Uf.

Sklo nemôže fungovať bez rámu

Z toho tiež vyplýva, že kvalitné izolačné sklo samé osebe pasívny štandard „neustojí“, pokiaľ nemá správny rám a nie je kvalitne osadené. Samotný rám musí byť dostatočne tuhý, pevný, bez deformácií a s dostatočnou vôľou medzi izolačným sklom a dnom zasklievacej drážky. Dištančná vôľa je totiž potrebná kvôli možnej tepelnej rozťažnosti. Preto treba zvoliť aj správne nosné a dištančné podložky, ako aj zasklievacie lišty alebo tesniace gumy.

Do izolačného skla by sa zároveň nemalo prenášať akékoľvek zaťaženie z nesprávne vyrobeného rámu. Bez ohľadu na materiál, z ktorého je profil vyrobený – hliník, drevo či plast – by mal dodržiavať súčiniteľ prestupu tepla rámom Uf ≤ 0,8 W/(m²·K).

Aj vy ste presvedčení, že okno buď izoluje alebo vetrá – že oboje nefunguje?Predtým to samozrejme platilo pri netesných oknách, ktoré nechtiac „vetrali“. Dnešné konštrukcie okien umožňujú riadené vetranie (napr. integrované mikroventilácie alebo škárové privetrávanie) bez veľkých tepelných strát.

Využite slnko naplno

Škrt cez rozpočet môže spôsobiť aj nesprávna voľba zasklenia podľa orientácie fasád. Častou chybou je zvoliť rovnakú skladbu izolačných skiel pre všetky svetové strany. Kým južné okná vyžadujú sklá s vyšším solárnym faktorom, v prípade okien orientovaných na sever g-faktor nezaváži. Na druhej strane, ak na južnej fasáde neberiete do úvahy solárny faktor, ignorujete možnosť získať vo vykurovacej sezóne teplo navyše, a to úplne zdarma. Solárny faktor tu môže mať hodnotu až 62 %. Samozrejme, nemožno opomenúť vonkajšie tienenie, aby sa v lete naopak interiér domu neprehrieval, pretože to by vyžadovalo použitie klimatizácie, a teda aj vyššie prevádzkové náklady.

3 veľké mýty o sklách

Dvojsklo je postačujúce a trojsklo zbytočné. Pravda je taká, že dvojsklo môže byť dostatočné len pre stavby, ktoré nie sú určené na bývanie, avšak nie pre rodinné domy v pasívnom štandarde. Trojsklo prináša nielen nižší prestup tepla, ale aj lepšiu vnútornú povrchovú teplotu skla, čo zvyšuje tepelný komfort, eliminuje kondenzáciu a oproti dvojsklu znižuje tepelné straty niekedy aj viac ako dvojnásobne.
Veľké okná v lete vždy spôsobia prehrievanie. Veľkosť však nie je hlavným problémom prehrievania. Správna orientácia, sklá s vhodným g-faktorom (napríklad 0,5 – 0,6) a účinné tienenie (žalúzie, presahy strechy) udržia teplotu pod kontrolou aj v prípade zasklených fasád.
Tepelné zisky vo vykurovacej sezóne sú vždy pozitívne. Ani to nie je pravda. Viac slnka nemusí znamenať lepšiu bilanciu. Ak moderné tesné domy nemajú dobre riešené tienenie, treba počítať s rizikom prehrievania na južných fasádach aj v zime.

Sklo ovplyvní aj akustiku okna

Pri výbere izolačných skiel, bohužiaľ, neraz prehliadame ich akustické vlastnosti. Rodinné domy však nestoja iba v pokojných častiach miest a obcí. Ak je lokalita rušnejšia, treba sa zamýšľať aj nad tým, ako obmedziť jej vplyv na minimum. Akustickú izoláciu okna tvorí z 90 % správna voľba izolačného skla. Na to treba myslieť už pri návrhu domu.

Vzduchová nepriezvučnosť Rw by sa mala pohybovať v rozmedzí ≥ 34–38 dB v bežnom prostredí, resp. ≥ 40-52 dB v rušných lokalitách. Napríklad, okná HELUZ IZOS dosahujú hodnoty vzduchovej nepriezvučnosti Rw od 33 do 52 dB v závislosti od optimalizácie hrúbky, hmotnosti a ceny izolačných skiel. Tieto hodnoty Rw je pritom pri podobných skladbách ťažké dosiahnuť.

Akustika verzus hrúbka skla

Lepšia akustika izolačného skla má dosah aj na jeho hrúbku a zásadne môže ovplyvniť geometriu rámu okna. Nesprávne nadimenzovaný profil rámu okna s príliš ťažkým izolačným sklom je ďalšou častou chybou. Vedie k deformáciám rámu, pántov, ale tiež k netesnostiam. Samotná zvuková izolácia však nezávisí iba od hrúbky skla. V súčasnosti lepšie výsledky poskytujú asymetrické zasklenia, laminované sklá s akustickou fóliou a tesné rámy. Z toho vyplýva, že výbornú akustickú izoláciu teda možno dosiahnuť aj bez „veľmi silného“ skla.

Pozor na správnu montáž

V konečnom dôsledku nemožno zanedbávať ani celkovú montáž. Ani najlepšie parametre skla a rámu totiž nepomôžu, ak osadenie prebehne nesprávne. Trebárs montáž s netesnou pripojovacou škárou alebo s nesprávnou skladbou izolácie pod parapetom okna môže viesť ku kondenzácii vzdušnej vlhkosti na studených miestach okrajov okien, a teda k plesniam. Netesnosti tiež prispievajú ku vzniku akustických mostov.

Autor článku: redakcia Modrej strechy