Kategórie

Najnovšie diskusie

Kde sa diskutuje

Kam som prispel

Sledované diskusie

Sieň slávy

Súťaž s

Jarná súťaž s Allianz: Vyhraj praktické ceny na piknik či cestovanie!

Fórum > Základy, pivnica, hydroizolácia

Pasovina bleskozvodu ma byt v zaklade kde presne

Zobraz úvodný príspevok

planer380 planer380

Autor diskusie

19.09.2016

Zdarek kde presne v zaklade ma byt pasovina bleskozvodu...na dne zakladovej skary...beton ju zaleju..ciastocny kontakt so zeminou ostane teba ...alebo 25 cm nad spodkom zakl.škary......plno zaliata-koldokola beton... Ide mi o to ze mam uz ulozenu pasovinu komplet na dne škary no potrebujem na 3-5 METROCH cca prehlbiť zaklad a teda kedze je neforemna ostane na tejto dlžke vo vzduchu ( zaleje ju komplet beton) pretoze ostsne je polozena na dne....na nete bol nazor ze zaliata komplet pasovina...ak blesk dotrhat zaklad....ak by nebolo tolko hodin tak obvolam elektrikarov ( revizak.projektant atd) ...prosim o nazory dik

Odpovedať

3 4

jamk1 jamk1

29.01.2017

V ziadnom pripade niesom odbornik na bleskozvody, ale som elektrikar. Z toho dovodu mi nie je celkom jadne, preco by sa mala zemniaca pasovina zalievat do betonu. Nejako sa tu stracam v logike a ucinnosti takeho riesenia. Ulohou bleskozvodu je zviest elektricky vyboj do zeme. Je predsa dany maximslny odpor, ktory smie bleskozvod dosiahnut.Teraz nebirm presne, ci je to 5, zlebo 10 Ohmov. Urcite pasovina zaliata v betone tieto hodnoty dosiahne? Predsa pasovina ulozena v zemi jednak bude mat mensi odpor a teda aj lepsie vkastnosti pri zvedeni elektrickeho vyboja do zeme. Ciste teoreticky, ak by bol vyboj blesku zvedeny do betonu, v ktorom je pasovina zaliata, nevznikne hned pri prvom vyboji trvala destrukcia betonu? Vsak energia bleskoveho vyboja ho musi rozbit na kusky. :-)

Odpovedať

majkoj majkoj

29.01.2017

@anett9 to bol ale pripad elmagnetickeho pola, ktore v urcitej konfiguracii moze energiu premenit na kineticku :). To je ale pri jednom priamom vodici dost nepravdepodobne. Daleko pravdepodobnejsie su ucinky sposobene zmenou dlzky a pripadnym okamzitym odparenim vlhkosti v okoli vodica. O tom so uz co to cital, ale tiez len vo verzii "videl som" "cital som". Prekvapuje ma, ze v dnesnej dobe sa nenajde obrazok hned v prvom hladani v googli.

Odpovedať

majkoj majkoj

29.01.2017

@jamk1 samozrejme, ze dosiahne inak by som nemal reviziu :). A dovodom je ochrana toho vodica. Najhorsia je kombinacia cast v betone, cast v zemi.

Odpovedať

jamk1 jamk1

29.01.2017

@majkoj O akej ochrane hovoris? Ochrane proti korozii? U nas v Hronskom Benadiku je zinkovna a ich hlavnym vyrobnym programom su bleskozvody, ivyroba, montaz a hlavne aktivne bleskozvody. Pri pozinkovanych prvkoch bleskozvodov udavaju zivotnost pozinkovania 60-80 rokov. Takze hovorit o nejskom poskodeni pasoviny v zemi je irelevantne. http://www.zinkovo.sk/predstavenie/

Odpovedať

anett9 anett9

29.01.2017

@majkoj To "videl som" nebolo myslené videl som fotku. Pri tom dome so stál a videl na vlastné oči tú prasklinu. Ale keďže to bolo v časoch keď ešte neboli u nás mobily s fotoaparátom tak dôkazovú fotku nemám. K tej skratovačke: neviem aké javy tam prebehli, ale tú skratovačku som do rozvádzača zakladal ja, bohužial ja som na ňu aj zabudol a po niekolkých hodinách od založenia skratovačky som ja osobne rozvádzač zapol a videl som skratovačku so zvukovým sprievodom vyletieť z rozvádzača. Takže nejaká sila tam bola... @jamk1 Vlhký betón je vodivý a zaliatim pásoviny v betóne sa znásobuje jej prierez

Odpovedať

jamk1 jamk1

29.01.2017

@majkoj Ak si precitas popis pri ich uzemnovavich tyciach bkeskozvodoveho systemu, tak tam pisu ze sluzia na pripojenie a zvod prechodu blesku do vodivej vrstvy zeme. Ja osobne silne pochybujem, ze beton je vodivejsi, ako samotna zemina. :-)

Odpovedať

jamk1 jamk1

29.01.2017

@anett9 To potom ale odporuje tvrdeniu majkoj-a, ktory hovori ze beton plni ochrannu funkciu pasoviny. Aky je rozdiel v ochrane pasoviny vo vlhkom betone a vo vlhkej zemine? Asi len v tom, ze beton je podstayne drahsi... :-D

Odpovedať

martin153 martin153

29.01.2017

@majkoj tak ale ten prud ma okolo 100 mil voltov, cize porovnavat to z baterkou nebude to prave. a teplota kanalu blesku je asi 5x vacsia ako je povrch slnka. (urcite sa zhodneme, ze aj strom bude inac vyzerat, ked nim prejde prud z blesku alebo baterky) a ano trva to len kratko, mna skor zaujima, ako to posobi na tu pasovinu v zemi. ak blesk zasiahne bleskozvod, tak ta sila sa snazi ten bleskozvod napnut-vyrovnat.ci ta sila este posobi aj v zemi dost velkou silou nato, aby tu pasovinu napinalo. tak potom logicky ten beton troska popraska. mozno nie. ale ak to zalejes uz nikdy nezistis. proste, ci nieje lepsie tu pasovinu dat radsej do zeme, ako do toho betonu....

Odpovedať

majkoj majkoj

29.01.2017

@anett9 s tym "videl som" som nemyslel teba, ty si pisal, ze tam nebol bleskozvod. Sila tam samozrejme je, kedze si vyrobil slucku v rozvadzaci :) to je v podstate maly elektromotor. @jamk1 nikto netvrdil, ze v betone to ma mensi odpor. Ma ho vsak dostatocny na splnenie normy.

Odpovedať

atak77 atak77

29.01.2017

Su na to nejake normy? ze bleskozvod musi ist do zakladovych pasov. Pretoze bleskozvod budem riesit a zaklady su davno zaliate, aj dom stoji a ten elektrikar ktory to bude riesit, no nemam pocit, ze by sa mu daco nepacilo (momentalne neviem kde ten bleskozvod pojde, ale predpokladam, ze do zeme nabijeme nejaku tyc a na nu sa to napoji ...

Odpovedať

majkoj majkoj

29.01.2017

@martin153 prud nema volty ale ampere a povrch bleskozvodu teplotu povrchu slnka rovnako nema. Ale daj si to kam len chces :)

Odpovedať

majkoj majkoj

29.01.2017

@atak77 nie nemusi. Len je to jednoduchsie a trvacnejsie.

Odpovedať

Článok sa načítava...

martin153 martin153

29.01.2017

@majkoj Vedcom sa časom podarilo zmerať silu prúdu, teplotu a rýchlosť blesku a vypočítať nemerateľné napätie. Bleskom prechádza prúd v sile až 100 000 i viac ampérov. Na porovnanie uvedieme, že sila prúdu v žiarovke je len niekoľko zlomkov ampéra. Napätie je asi 100 miliónov voltov. Obvyklé napätie osvetľovacej elektrickej siete je 120 až 220 voltov. Teplota kanála blesku je až 30 000 stupňov, čo je až päťkrát vyššia teplota ako na povrch slnka. nieje to z mojej hlavy...

Odpovedať

anett9 anett9

29.01.2017

@atak77 Nemusí ísť do základu. Odporúča sa ak je to možné, čiže ak sa ešte len idú budovať základy. Ak to možné nie je, treba použiť iný typ zemniča

Odpovedať

martin153 martin153

29.01.2017

@majkoj ja by ho radsej dal tam, kde to bude lepsie, nie kde ho chcem;-) ale ako tak hladam na nete v anglickych strankach, tam nikde nevidim riesenie, ako tu, ze zalievanim do zakladov, skor to vyzera, ze to davaju pred a okolo domu.

Odpovedať

majkoj majkoj

29.01.2017

@martin153 Ty stale rozpravas o vyboji a ja sa ti snazim vysvetlit, ze v zakladoch ziaden vyboj nie je. Tecie tam ten prud a to rozlozeny na plochu a podstatny udaj je aj dlzka trvania.

Odpovedať

majkoj majkoj

29.01.2017

@martin153 nuz asi nehladas poriadne, npr. V Nemecku je to bezna vec, vola sa to Fundamenterder, ale na SK je narodnym sportom vynajst koleso, najlepsie stvorcove.

Odpovedať

martin153 martin153

29.01.2017

@majkoj ja som debil do elektriky, priznavam. to sa nebudem o tom hadat, ci volty napatie, ohmy, ampery...to je pre mna prehrata vojna uz dopredu :-D ale ked vidim, ze co sa stane so stromom po udere blesku, co sa asi deje v betone, ktory je tvrdy=krehky.

Odpovedať

majkoj majkoj

29.01.2017

@martin153 strom je vlhky a daleko menej vodivy, cize vacsi odpor vacsie stratove teplo, v strome proste exploduje vodna para. To je trosku rozdiel oproti betonu s vodivom v nom.

Odpovedať

catscan catscan

29.01.2017

@jamk1 ahoj, tych 60-80 rokov zivotnosti pozinku suhlasi, ak material umiestnis do policky v kuchyni. V skutocnom zivote, ak pasovinu vykopes zo zeme po piatich rokoch, pohlad na nu bude skor zalostny a nemam to z pocutia, ale z vlastnej skusenosti

Odpovedať

niless niless

29.01.2017

Odporucam pozriet vsetkym. https://www.youtube.com/watch?v=zhu5p... Apropo aj beton je povazovany skor za vodi prudu ako nevodic.

Odpovedať

megdesign megdesign

29.01.2017

@jamk1 @atak77 @martin153 Volá sa to základovy zemnic. A to preto, lebo je v základoch. Betón chráni zemnic pred koróziou. Ak by bol na hline, tak by korodoval podstatne rýchlejšie. Ukladá sa do základovych pásov, 100 MM od dna výkopu. Má byť kompletne obalený betónovou zmesou. Ak je rezistivita pôdy vysoká, môžu sa v rohoch vykopov natlct tyče a vodivo spojiť so zakladovym zemnicom.

Odpovedať

martin153 martin153

29.01.2017

@majkoj a expoduje ta para v strome aj ked zapojim o strom baterku ;-) tvoje prirovnanie 8-)

Odpovedať

catscan catscan

29.01.2017

@martin153 Ludia, ktori mali to stastie, ze prezili zasah bleskom sa povacsinou cudovali, preco su bosi. Dovod bol, ze im topanky / botasky explodovali a to presne z titulu toho, ktory popisoval majkoj - extremne zahriatie vody vyustilo do explozie a topanky rozhodilo naokolo.

Odpovedať

majkoj majkoj

29.01.2017

@martin153 nie, ale to je presne to cim som sa ti snazil vysvetlit, ze to nieje primarne o kinetickej energii :). Kazdopadne vrelo odporucam navstevu Nemeckeho Muzea v Mnichove, specialne oddelenie vysokeho napatia :)

Odpovedať

megdesign megdesign

29.01.2017

@catscan tak podľa toho, koľko % vody obsahuje ludske telo, by podľa tejto teórie neexplodovali len botasky.

Odpovedať

martin153 martin153

29.01.2017

@catscan nemyslis vazne.... vsakze si robis srandu!? :-p

Odpovedať

martin153 martin153

29.01.2017

@majkoj muzeum je o historii....aj tu si rad pozriem, prestudujem, poucim sa....ale zaujima ma hlavne buducnost. :-)

Odpovedať

majkoj majkoj

29.01.2017

@megdesign trosku fyzikalneho chapania to vyzaduje :). Voda neexploduje preto, ze ju trafi blesk, ale preto, ze sa prilis rychlo zohreje. Kedze ludske telo je daleko lepsi vodic ako strom, tak sa ani tak nezohreje. To je ako strcit do zasuvky, tenky kabel, ktory sa v momente vypari a hruby kabel, ktory bud vyhodi istice, alebo vypari vedenie do zasuvky :)