Ahojte strecháči. Ak by mi vedel niekto fundovane, prípadne z vlastnej skúsenosti odpovedať, tak by som bol povďačný. Je zákonom stanovená nejaká lehota, ktorá sa musí dodržať medzi napísaním darovacej zmluvy a prevodom nehnuteľnosti na nového majiteľa? Konkrétne by sa jednalo o to, že terajší majiteľ nehnuteľnosti sa rozhodne darovať ešte za života nehnuteľnosť osobe, ktorá s ním nieje v príbuzenskom pomere. V zmluve, ktorá by bola spísaná pred notárom a nasledovne aj notársky overená za prítomnosti darcu aj obdarovaného by bolo uvedené, že darovacia zmluva bola uzavretá bez nátlaku a pri plnom vedomí darcu s tým, že prevod nehnuteľnosti na katastri sa uskutoční až po smrti darcu. Jedná sa o to, že darca sa chce mať istotu, že aj napriek darovaniu bude mať zaručené právo darovanú nehnuteľnosť až do svojej smrti užívať bez omedzenia. Prípadne - dá sa takáto situácia riešiť iným spôsobom? Ďakujem. :-)
@jamk1 Ahoj. Jestli to dobře chápu, tak dárce chce do své smrti užívat darovanou nemovitost, jako by byla jeho. Nechce, aby nemovitost po jeho smrti proběhla dědickým řízením, jelikož s cizí osobou má nějaký vztah ( třeba družka, nebo kamarádky a pod. ) a nepřeje si, aby po jeho smrti dědili ze zákona rodinní příslušníci. Podle mě je to v podstatě jednoduché - v darovací smlouvě bude uvedeno, že se zřizuje věcné břemeno trvalého užívání nemovitosti. ( možná na to bude muset být sepsána zvláštní smlouva o zřízení věcného břemene ). Tou darovací smlouvou přejde nemovitost do vlastnictví obdarovaného a současně zřízením věcného břemene dárce bude mít jistotu, že nemovitost bude dál užívat až do své smrti. Věcné břemeno zapsané v listě vlastnickém zanikne až smrtí dárce. Čili, i kdyby obdarovaný nemovitost prodal, tak ho prodává s věcným břemenem. ;-)
@sneko To by asi nebolo najlepšie riešenie, lebo darca chce týmto spôsobom práve zabrániť tomu, aby po ňom dedili rodinní príslušníci zo zákona, nakoľko sa posledných 25 rokov s ním ani nekontaktovali a ani neprejavili o neho záujem a v najťažších životných situáciach (ťažká choroba) mu pomáhala a stále pomáha osoba, ktorú mieni obdarovať.
@praoteccech Ďakujem pekne, dobre si pochopil vzniknutú situáciu až na detail, že sa nejedná o družku, ale ako som hore napísal o človeka, ktorý sa o dlhodobo chorého človeka, ako jediný stará.
Tebou popísaný spôsob riešenia vyzerá po prvom prečítaní celkom dobre a schodne. :-)
@jamk1 To, čo si napísal, sa nedá. Darovacia zmluva je platná len po dobu života darcu. V prípade smrti darcu jeho majetok sa stáva predmetom dedičského konania a nie je možné zapísať darovaciu zmluvu na katastri. Teda technicky áno, pokiaľ kataster nebude mať vedomosť o tom, že darca (teda jedna zmluvná strana ) je mŕtvy. Účastníci dedičského konania by mohli úspešne namietnuť neplatnosť prevodu nehnuteľnosti, lebo v čase, kedy by kataster urobil vklad z darovacej zmluvy, tak predmet daru by už nebol vlastníctvom darcu.
Ak to chcete spraviť, tak tak, ako navrhol praoteccech - darovať teraz, prepísať a zapísať bremeno práva doživotného užívania nehnuteľnosti darcom. Smrťou darcu bremeno automaticky zanikne (treba katastru doložiť úmrtný list, na základe ktorého urobí výmaz ťarchy).
@jamk1 Darovať môže hoci komu, nemusia byť v príbuzenskom vzťahu, nemusí to byť ani družka. Je to jeho majetok, môže ním nakladať ako chce. Aj keby to za života dal charite, jeho potomkovia nemôžu voči tomu nič namietať.
Závet nie je veľmi dobré riešenie, lebo deti spadajú do kategórie neopomenuteľných dedičov, ktorí musia dostať z dedičstva najmenej polovicu zákonného nároku, inak je závet neplatný. Musel by ich vydediť, čo zase nie je tak jednoduché.
Najlepšie je to darovanie za života s vecným bremenom. Je to úplne bežná vec a často sa to používa.