Ako sa brániť pred psychicky chorým človekom v susedstve

Zobraz úvodný príspevok

Zobraziť profil

elka48 elka48

Autor diskusie

14.06.2015

Píšem sem s nádejou, že niekto má skúsenosť s problémom podobným môjmu a odpovie radou, ktorá pomôže. Bývame v novostavbe cca rok, hneď po nás dokončili RD a nasťahovali sa aj susedia. Nepoznali sme sa predtým, prišli z celkom iného okresu. Susedia, hoci sa vôbec nenavštevujeme, sa zdajú byť celkom fajn, normálni príjemní ľudia. Viac sme začali spolu komunikovať až v čase, keď sme si robili poriadok na záhradkách. Ploty v pláne máme, ale zatiaľ nie sú, vychádza to tak, že z ich strany (pravej) budú robiť plot oni a my z druhej strany (susediacej s ďalšou novostavbou). Naše vzťahy boli doteraz na takej bežnej susedskej úrovni - pozdravenie, pár slov o počasí, prípadne o záhradkách. Pred pár dňami sa suseda rozhovorila viac o problémoch so “synom“. Pred tým rozhovorom sa už pohľadom dalo usúdiť, že ich chlapec (výzorom 100 % rómske dieťa) nie je celkom zdravý, lebo každý víkend sa hráva vonku na záhrade a na ulici len so šarkanom, v týždni býva v nejakej špeciálnej internátnej škole. Od susedy som sa dozvedela, že má toho chlapca v pestúnskej starostlivosti od 4 rokov, a že s ním majú strašné problémy, lebo je autista, lieči sa aj na epilepsiu a býva hrozne agresívny, keď mu ktokoľvek siahne na toho šarkana, alebo nitky, ktorými si on toho šarkana privezuje. K incidentu kvôli šarkanovi došlo naposledy pred pár dňami v internáte kedy vychovávateľka nabádala deti pred večerou k poriadku a tento chlapec to pochopil akože mu chce zobrať šarkana, tak ju bleskovo a hlboko uhryzol do ramena. Podľa susedy problémy majú s ním aj v škole/internáte, lebo nahovára deti na rôzne sprostosti-skákať večer z okna von alebo kradne veci, ktoré ho nejak zaujmú. Naposledy že doniesol domov zo školy celý kotúč lepiacej pásky, ktorú len nezmyselne vyničil. Píšem tieto detaily(čo viem len od susedky) preto, aby som priblížila jeho diagnózu, ktorej ja vôbec nerozumiem ale vzbudzuje vo mne veľké obavy o bezpečnosť a pokoj mojej rodiny. To dieťa pôsobí vzrastom dojem, že má 8-9-10(?) rokov, v skutočnosti má 13 rokov. Povedala som susedom svoj názor, že také dieťa by malo byť pod trvalým dozorom v nejakom ústave. Odpovedali mi, že sa na tom už pracuje, ale že sa nedá hneď, najskôr o pol roka, lebo za niečím čakajú. Namietala som. Poučená priamo susedkou, že chlapec reaguje agresívne na každý náznak ohroziť jeho šarkana, mám normálne obavy o vlastnú bezpečnosť, keď sa on dokázal vrhnúť zubami na vychovávateľku len preto, že zle pochopil jej upozornenia k večeri. Dodatočne uvažujem, či mi suseda o tej jeho schopnosti konať agresívne nehovorila iba preto, aby som s väčším rešpektom brala ohľad na jeho pobehovanie aj po našej záhrade. Dnes sme mali trochu vážnejšiu výmenu názorov, lebo ten ich chlapec sa opäť hrabal v našej nádobe na komunálny odpad a vyhadzoval všetko von, tak som kričala na neho, aby to okamžite nechal a šiel domov povedať čo práve urobil. Susede som poslala foto e-mailom, že sa v tom kontejneri skutočne hrabal, aby chlapca poučila, že to nesmie robiť. Trochu ma prekvapilo, že chlapec reagoval na duševne chorého pomerne normálne „A vy ako ste ma videli?“. Len náhodou som ho zahliadla z okna ako sa vopred obzeral, či nie je nikto nablízku. Suseda sa bránila, že sa s tým nedá nič robiť, lebo jemu sa nedá dohovoriť. Ja som jej oponovala, že to dieťa je nebezpečné pre okolie, a má byť pod trvalým dozorom. Veď môže dôjsť k nešťastiu, pri prípadnom nedorozumení na ulici môže napr. zdvihnúť kameň proti inému dieťaťu alebo dospelému, ktorí nie sú informovaní o jeho agresívnych reakciách. Trápia ma obavy čoho sa dožijeme neskôr, ak ho susedia nevrátia pod trvalý dohľad do nejakého na to určeného zariadenia.

---

0

Viac...

Poslať súkromnú správu

Nahlásiť príspevok

Článok sa načítava...