Odstránenie škvárobetónu?!

Ahojte, prerábame druhé poschodie v staršom rodinnom dome (cca 60 rokov). Na prvom poschodí sme už podlahové kúrenie robili, tam bola pod škvárobetónom železobetónová podlaha resp. z pivnice strop, takže bez problémov. Na druhom poschodí je skladba podlahy nasledovná (odspodu): dosky – hranoly – dosky – IPA – škvárobetón (cca 10–12 cm) + tenký poter. Chceme škvárobetón komplet vybrať a namiesto neho dať: – podlahový polystyrén, – teplovodné podlahové kúrenie, – anhydridový poter. Strop je drevený, nosné hranoly sú v dobrom stave. ❓Máte niekto podobnú skúsenosť? ❓Robili ste to bez statika? ❓Je problém s váhou anhydridu? Alebo iné úskalia? Podlaha teraz cca 15 ton, nová skladba asi polovica. Prvé poschodie komplet prerobené. Mám dole odstavený kontajner a chcel by som začať. Budem rád za každú radu, fotky či tipy. Ďakujem!
Odpovedať
Profilova fotka
@issqoo zakladna stavebna fyzika: - 1m3 anhydridu vazi 2100-2200kg - skvarobeton vazi 1500-1800kg (podla podielu skvary) - cementovy poter vazi 2000-2200kg/1m3 (podla podielu cementu). Je mozne robit aj "odlahcene" potery napr. na baze zamesovych polystyrenov pripadne liaporu (napr. Liapor Mix Final), kde vaha vie byt "len" 1000kg/1m3. Ak chces mat istotu, tak statik/projekt. Dalsia vec je skladba, teraz mas strop difuzne otvoreny, ale ked ho zhora uzavries, pomery sa mozu zmenit a zdrave hranoly mozu byt za 10 rokov uplne K.O. To ti ale nikto na internete nepovie, to treba pracne prepocitat a to daco stoji...
Odpovedať

Odpoveď na príspevok od mgx:

@issqoo zakladna stavebna fyzika: - 1m3 anhydrid…
@mgx teraz má difuzne otvorený strop ? dosky – hranoly – dosky – IPA. Aj keď tam je IPA. @issqoo Ak vyberieš škvarobeton 10-12cm o hmotnosti cca 170kg/m2 a poter cca 3-3,5cm (predpokladám) o hmotnosti cca 60-70kg/m2 a zaťažiš ho anhydridom o hmotnosti 105kg/m2 tak ten strop skôr odlahčiš ako zaťažiš. V skladbe podlahy mi chýba kročajova izolácia. Jediného čoho by som sa obaval čo urobí odľahčenie a opätovne zaťaženie stropu. Aj keď anhydrit netrpí na zmrštenie a poruchy ako cementovy poter neviem či by sa mohli prejaviť nejake nedostatky. Keď som pracoval pre jednu Fi mali systém kde na drevený strop sa montovalo podlahové kúrenie cez také akoby distačne profily čo im zvyšovalo aj únosnosť podlahy, riešilo prehyb, pevnosť, niečo podobné ako spriahnuty drevenobetonovy strop. Asi by som sa poradil zo statikom. Nemusíš mať projekt stačila by konzultácia.
Odpovedať
Profilova fotka
@dan8181 60rocna IPA (oxidovana) uz vlastnosti parobrzdy/parozabrany asi nema. @issqoo dalsia moznost je pouzit suchu podlahovku na baze cetris/fermacell. cena ma m2 2nasobok cementoveho poteru - jemne pod anhydridom, ak to stoji za usetrenych 200-300e za statik/projekt.
Odpovedať

Odpoveď na príspevok od mgx:

@dan8181 60rocna IPA (oxidovana) uz vlastnosti pa…
@mgx akokoľvek sa na to pozriem tak by mala fungovať min. 25r nebola vystavená veľkým teplotným zmenám a určite nejakym veľkým deformáciám. A ak by stratila svoje vlastnosti tak bude difuzna z 10%- 30% určite sa nestala 100% difuzna. Ako spodná izolácia na niektorých domoch funguje doteraz niekde nie. Mňa len zarazilo, že by mohli tie hranoly byt po 10r KO. Na to mali už dosť času.
Odpovedať

Odpoveď na príspevok od issqoo:

Ahojte, prerábame druhé poschodie v staršom rodin…
@issqoo My na starom dome z roku cca 1966 sme mali škváru. Niekde som čítal že má dobré izolačné schopnosti. Neskôr som vrch zateplil podľa princípu ak niečo funguje nechaj to tak, takže sa na to dala priamo sklená vata 15 cm bez všelijakých parozábran a nikdy predtým ani potom problémy s vlhkosťou neboli, a to ani v kúpeľni v strede domu s vetraním do domu. Nemáš aj ty iba škváru ? Popíš ešte pre zdatnejších zatepľovačov pomery - my máme dom ako sa hovorí na vode a ešte v ňom je aj studňa a v základoch pod domom zberné šachty ale nikdy nebol problém s plesňami. Aby si to celé nezabednil..
Odpovedať
Profilova fotka
@dan8181 suchy hranol vydrzi aj 300 rokov. Obalis hranol do igelitu a za 10 rokov je z neho blato.
Odpovedať
Profilova fotka
nam statik po obhliadke prikazal nove hranoly a suchu skladbu podlahy. Stare boli neunosne, mali len 12x12cm, davali sme tusim 15x25 nove (ale to s rezervou, lebo sme 5 rokov od toho momentu a uz si presne nepamatam rozmer). Sucha podlaha je z rigidur systemu. Je polozena na osb doskach, na nich zater a IPA. Kurenie mame normalne radiatory, do tej suchej podlahy neodporucali podlahovku
Odpovedať

Odpoveď na príspevok od mgx:

@dan8181 suchy hranol vydrzi aj 300 rokov. Obalis…
@mgx ja tomu celému už nerozumiem. Ak rozbijem poter, vyberiem škvaru položím na to kročajovu izolaciu, odrazovu fóliu, anhydrit poter, ktorý sa vie a musí vysušiť na nižšiu hodnotu ako cementovy poter cca 0,5% zostatkovej vlhkosti čo mi má spôsobiť nejaký hnilobny proces. Doteraz tam bola IPA ktorá možno doteraz alebo min. desaťročia robila parozabranu s priamim kontaktom s drevom ako na každej starej stavbe a nič nie je tým hranolom. Tak keď nahradím jednu parazobranu druhou ako tam môže vzniknúť nejaký hnilobny proces. A načo riešiť nejaký odľahčený strop keď odstranim 230kg/m2 a nahradím to anhydritom, ktorý bude mať 105kg/m2 tým pádom sa zníži zaťaženie o cca 125kg/m2. To tam môže dať Bekotec EN 25 a budem mať zaťaženie podlahy 65-70kg/m2 aj s podlahovym kúrením a určite lepšími vlastnosťami ako nejaká suchá skladba podlahového kúrenia. S jednoduchou možnosťou ukončenia finálneho podkladu. Jedine v čom vidim problém je čo by mohlo spôsobiť odľahčenie a znovu zataženie stropu/ podlahy. Ak si dobre pamätám tak voľakedy sa zasekavali otvori do stien. Drevo sa natrelo penetrakom a obalilo ipov - terovým papierom a bolo to tak desiatky rokov. Tam sa nič neobaluje len sa oddelí ako to bolo doteraz.
Odpovedať
mám tiež starší dom , polovica prízemie bolo postavené zo škvarobetonu,dom vo svahu preto len polovica, stena ku zemi a ostatná časť škvarobetonové kvadre na vrchnom podlaží bola polovica len škvara násyp, na tom drevené dosky na podvaloch,je to troska z uhlia a to je škodlivé aj slabo izolovalo, celé som to vybral, betonový poter hydroizolácia, tepelná izolácia na to znova bet. poter a plávajúca podlaha, všade radiátory tak tam nešla podlahovka, teraz je zdroj bezpracný el. kotol, ešte že býva slabá zima, vykurujem len polovicu, vrchné podlažie
Odpovedať

Odpoveď na príspevok od zdenkonr:

@issqoo My na starom dome z roku cca 1966 sme mal…
@zdenkonr škvara slabo izoluje naviac je škodlivá, je to troska z uhlia, niekedy sa tým posypovali cesty
Odpovedať
Čaute, ďakujem veľmi pekne za všetky vecné rady a postrehy. Na tejto podlahe bol roky uskladnený veľký neporiadok ako staré skrine, liatinové radiátory z celého domu a ďalšie veci + škvárobetónom, ktorý má podľa odhadu hmotnosť okolo 15 ton. Ako ste písali, začínam si uvedomovať, že najväčší problém môže nastať práve náhlou zmenou zaťaženia. Napriek tomu plánujem škvárobetón začať vyberať a keď už bude podlaha odkrytá, zvážim aj prizvanie statika, aby sa posúdil aktuálny stav. Pôvidný zámer bol na starú skladbu podlahy hodiť 4cm polystyrén s podlahovým kúrením a cca 5cm anhydridu ale bál som sa záťaže... vlhkosť však môže byť asi ešte väčší problém (rekuperáciu nemáme). Suchú podlahu zatiaľ nechceme. Chceme pokračovať rovnakým spôsobom ako na prvom poschodí teplovodné podlahové kúrenie a anhydridový poter. Uvažujem o skladbe: paropriepustná fólia, kročajová minerálna vata, opäť paropriepustná fólia, na to systémová doska a následne zalievanie anhydridom. Zároveň sme zapojení do poslednej výzvy programu Obnov dom, takže by sme radi dodržali zvolený koncept aj kvôli podmienkam čerpania príspevku. Ešte raz ďakujem za spätnú väzbu a ochotu podeliť sa o skúsenosti; mám z toho hlavu v "smútku" ale dali sme sa na boj tak bojujeme. Ľubo
Odpovedať
a to podkrovie bolo obytne ? alebo ho trvalo zobytnite teraz ? ak ano, potom to nieje len o tom, ze nova skladba bude lahsia tak pohoda ... teoreticky ano ...
Odpovedať

Odpoveď na príspevok od shadowmilan:

a to podkrovie bolo obytne ? alebo ho trvalo zoby…
@shadowmilan Polovica bola zobytnená, druhá polovica nie. Škvárobetón chcem nahradiť na celom poschodí.
Odpovedať

Odpoveď na príspevok od issqoo:

@shadowmilan Polovica bola zobytnená, druhá polov…
@issqoo tak asi ok ako, necakajte ze vam tu da niekto zelenu :)
Odpovedať
@issqoo pises: Uvažujem o skladbe: paropriepustná fólia, kročajová minerálna vata, opäť paropriepustná fólia, na to systémová doska a následne zalievanie anhydridom. Neviem čo si predstavuješ pod pojmom: kročajovu minerálnu vlnu. Viem o kročajovej izolácií pod potery. Paropriepustnou fólie tam budú na čo? Ak ideš dať systémovú dosku to nebude len s eps ale poplastova kvôli anhydritu a všetky kraje musíš vylepit dilatačnou páskou s fóliou. Systémová doska - parozabrana, anhydrit detto.
Odpovedať
Priznávam, že sa v týchto veciach extra nevyznám, ale keďže ide o starší dom s dreveným stropom, chcem byť pripravený skôr, než mi to príde firma robiť. Nechcem len pasívne čakať, že nahádžu podlahový polystyrén, foliu s podlahovým kúrením a zalejú anhydridom, ale rád by som tomu aspoň základne rozumel, vedel si spraviť rozpočet, pripraviť materiál a prípadne klásť správne otázky. Mám obavy, že ak by sa to spravilo ako na prvom poschodí tak sa ten starý drevený strop úplne uzavrie a zamedzí sa prestupu vlhkosti. (to ma napríklad pred tým vôbec nenapadlo) Neviem, či by to o pár rokov nespôsobilo problémy ako vlhnutie, hnilobu alebo plesne. Preto zvažujem skladbu difúzne otvorenejšíu s materiálmi ako napr. minerálnou vlnou alebo drevovláknitou doskou a dať parobrzdnú fóliu s vyššou priedušnosťou, aby mohol strop dýchať. Ano pokiaľ je kvalitna firma na vsetko taketo bude mysliet... a mozno nebude. Nechcem tu vymýšľať nezmysly, len sa snažím urobiť to zodpovedne a nieco malo o zom pred tým vedieť. Aj tu je kopec odborníkov s rôznymi názormi a postupmi preto sa rád niečo nové dozviem.
Odpovedať
Článok sa načítava...
Profilova fotka
@dan8181 nechce sa mi tu robit prednasky, preto len strucne a s obrazkom: 1) problem difuznej otvorenosti drevenych tramovych stropov riesili nemci uz v 70 rokoch. Posledne prace z rokov 1997-8 (Unger Acronis 3/98 a Unger - Boden Wandecke 2 (1997) - Zvysovanie vlhkosti v tramovych kostrukciach s podlahovym kurenim by ta vyviedli z omylov, ktore tu prezentujes 2) porovnavat difuziu starej oxidovanej IPY (s dierami viditelnymi nielen pod mikroskopom ale aj volnym okom) volne polozenej na podlahe s difuznou prepustnostou poteru navyse s dalsimi foliami (aj ked netusim, aku ulohu ma konkretne hrat v skladbe reflexna folia) ? 3) tepelne pomery v starom a novom strope su uplne ine. Predtym bol teplotny gradient jednosmerny ale v novom strope s podlavkou to uz platit nebude Osobne by som bez vypoctu a projektu, ktory riesi detaily do sposobu, ktory chcete aplikovat do podobnej akcie nesiel. Konzultacia so statikom podobne vypocty nenahradza
Odpovedať
Profilova fotka
fólia proti pretečeniu poteru,podlahové kúrenie , poter5 cm, doporučujem cementový....
Odpovedať

Odpoveď na príspevok od mgx:

@dan8181 nechce sa mi tu robit prednasky, preto l…
@mgx Nemám čas ale 1bod Okal robí popisanu skladbu s podlahovym od pe trubiek skoro už 40r bod 2 od inštalácie stropu pred 60r nebola určite IPA deravá ako sito. Reflexná alebo iná musíš mať vaňu. Pri systemovke nie. A projekt som doporučil aj ja.
Odpovedať
Profilova fotka
@dan8181 nemyslim, ze OKAL v roku 1985 vedel co je podlahovka (nic proti OKALu, mam ich rad), prve podlahovky co som videl v CSSR vznikli po roku 1987. zvysok rozhodnutia je na nom, ak bez projektu, tak urcite ziadny anhydrid ale len lahceny liaporovy poter s minimom vody a dobre predumat difuznost. alebo sucha podlahovka, aj ked je to pri instalacii drahsie. urcite lacnejsie, ako menit zhnite hranoly....
Odpovedať
1
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?