0
lajkov
19
správ
Termobrik
Prosím někdo stavěl z cihly termobrik? zkušenosti? koukám na cihlu 44 PD na lepidlo, součinitel píše 0,22. Cena nám vyšla nějakých 171 tisíc korun, oproti porothermu je to 100 tisíc méně, oproti ecotonu z německa nějakých 50 tisíc méně. Chceme nezateplovat,...
Odpovedať
1
lajkov
@inter71 Ahoj, ja som staval z termobriku, obvodove a priecky, ale bola to 38cka tehla. Tehla bola v poriadku, rovna, hrubostenna, nelamala sa pri pileni.
sponzor fóra
0
lajkov
@inter71 ked chcete pouzit len jednovrstvove murivo cize nebudete zateplovat je sucinitel prestupu tepla 0,22 dost vysoka hodnota. Keby zateplite tak to uplne chapem. Ale na trhu je viac materialov na jednovrstvovu konstrukciu s lepsimi parametrami. Ale cenovo su asi vyssie to by si trebalo dat nacenit viacerimi predajcami a porovnat :)
0
lajkov
@kmartin44 které byste navrhoval? porotherm taky není zázračný. a cihle zateplené už uvnitř nedůvařuje ani můj projektant :D
sponzor fóra
0
lajkov
@inter71 tak napriklak porotherm 44 EKO+ ma sucinitel 0,19 a heluz family 44 0,17 a ak by ste chceli ist az do 50ky tak heluz family ma 0,14 ale urcite aj cena je oproti termobriku vyssia. Kazdopadne je to na zvazeni kazdeho co si vyberie.
0
lajkov
Zobraziť profil
m1stano
04.04.2019
0
lajkov
a. Treba rozlišovať medzi deklarovanými hodnotami súčiniteľa prechodu tepla a návrhovými hodnotami.
0,22 je deklarovaná hodnota a návrhová môže byť asi o 10% horšia.
b. Nezatepľované konštrukcie stien nikdy nedosiahnu takú elimináciu tepelných mostov ako zatepľované z vonkajšej strany. Odhadom to môže byť aj 15%-né zvýšenie úniku tepla stenami.
c. Báchorky o rosnom bode "peter977" nepočúvaj. Nerozumie tomu o čom píše.
0
lajkov
@kntsz čomu sa nerozumiem? To je stavebná fyzika! Asi by si sa mal vrátiť späť do školy.
To nie sú žiadne báchorky ale fakty, ktoré sa riešia pri každej stavbe
Článok sa načítava...
0
lajkov
@peter977 Tu to niektorym budes zbytocne vysvetlovat, nechcu a hotovo, hoc by sa ta stena mala po par rokoch rozpadnut :D
1
lajkov
@peter977
Ty nemáš čo doštudovávať.
Ty to musíš pochopiť celé od počiatku.
* Rosný bod v praxi "neexistueje", v praxi existuje kondenzačná zóna - priestorová oblasť o množine bodov.
* O tom kde vznikne kondenzačná zóna a či vôbec, sa neurčuje podľa skladby, ale podľa výpočtu danej skladby. Z jednoduchého dôvodu: - je jedno či je zateplené, alebo nie je stačí, že z vnútornej strany je povrchová úprava (omietka, náter, maľba, obklad....) s väčším faktorom difúzneho odporu a všetko je inak. To isté platí aj o vonkajšej povrchovej úprave. Je pri tom jedno, či je v skladbe steny zateplenie, alebo nie je. Samozrejme iná situácia nastáva (môže nastať), ak je zateplované z vnútornej strany.
* Kondenzácia v konštrukcii steny nemusí byť závada!!! dôležité je, či sa v celoročnej bilancii odparí, či jej množstvo neprekročí normou stanovenú hodnotu a či zvýšenie vlhkosti výraznejšie a dlhodobo neovplyvní vlastnosti materiálov v skladbe steny použitých. (napr. drevo, ktoré začne degradovať.....)
* Ak by si mal za sebou výpočty kondenzácie obvodových murovaných stien v celoročnej bilancii (ja ich mám iste cez 100), tak by si vedel, že pokiaľ nemám na vonkajšej strane nejakú parotesnú fóliu, alebo sklený obklad......, tak množstvo kondenzácie v stene za celý rok - a je jedno či je z vonka zateplená alebo nie je - sa pohybuje na úrovni 0 - 1 dcl na m2 steny!, čo je prakticky len mierne zvýšenie vlhkosti materiálu. Je pri tom úplne jedno či to je v murive, alebo v izolante - pokiaľ sú splnené vyššie uvedené obmedzenia.
K výpočtom a hlavne k návrhu obalových konštrukcií budov nestačí len stavebná fyzika, treba ju aj v praxi ovládať, rozumieť jej a hlavne mať skúsenosti.
Sorry.
0
lajkov
@kntsz ty to len tak cucáš z prsta, alebo ako?
https://sk.wikipedia.org/wiki/Rosn%C3...
Áno existuje aj pojem kondenzačná zóna ale tvrdiť, že rosný bod neexistuje... Ty si len vyberáš to čo vyhovuje aby si tu vyhral nejaký argument.
Kľudne napíš Ferovi Lehotskému že píše podľa teba kraviny vo svojej prírúčke "Z čoho stavať dom".
Píše v nej presne o tom, čo som písal na začiatku.
0
lajkov
@peter977
noch einmal:
- Pojem rosný bod "neexistuje"- som nie náhodou dal do úvodzoviek. Jasne, že teoreticky bod existuje, ale je to len teoretická - matematická vec - v praxi a zvlášť pre laikov nepoužiteľná. Sledovať množstvo skondenzovanej vody v jednom bode o nulovom rozmere je chiméra - rozhodujúca je množina bodov - oblasť.
- To čo si sem pricapil je len časť pravdy!
- "nulový dom" - správne dom s takmer nulovou spotrebou energie sa dá dosiahnuť aj bez zatepľovania s bežnými stenami!!!
Stačí, že budeš všetku energiu získavať z obnoviteľných zdrojov napr. fotovoltaikou, kolektormi a tepelným čerpadlom. Zatriedenie budovy do energetickej triedy sa deje podľa Primárnej energie t.j. energie, v ktorej je zahrnutý aj zdroj energie, nielen celková energia, ktorú budova spotrebúva.
- Odhliadnuc od toho, že zatepľovať akúkoľvek stenu tak malou hrúbkou izolantu (50mm) je kobolina, lebo cena izolantu bude zjavne tvoriť tak 15% z ceny zatepľovania, sú výroky v poslednom odseku účelovou hlúposťou!!! Stačí, že z vnútornej strany dám omietku s vysokým faktorom difúzneho odporu, alebo to obložím obkladom s vyšším faktorom difúzneho odporu, alebo to len natriem neriedenou latexovou farbou, tak v skladbe steny (375+50) žiadna kondenzácia nevznikne, alebo bude tak malá, že Ytong si toho ani "nevšimne". Takže žiadna rizikovosť. Písať o hrúbkach muriva a izolantu bez konkrétnej znalosti skladby, ale aj parametrov vnútorného prostredia, je vysoko neprofesionálne až hlúpe. (Inak to bude napr. pri vnútornom bazéne, či v slabo vetranej sprche, kde sa sprchuje 4-8 krát denne s relatívnou vlhkosťou vzduchu 80% a viacej a inak to bude v pracovni so 40% -tami.
1
lajkov
@inter71
tento tvoj výrok ani náhodou nemôže vyplývať z toho čo som napísal ja.
Dom je možné stavať aj tak aj tak, záleží od toho aké stavebno-fyzikálne parametre si dáš ako prioritu. :-)
1
1
Nenašli ste čo ste hľadali?