Ahojte,
poradí mi niekto , ake moderne obehove cerpadlo by bolo vhodne pre nas system?...v projekte kurenia som nenasiel nic o type alebo vykone cerpadla.
Byvam v malom tehlovom bytovom dome, kde je 5 mensich bytov na dvoch podlaziach. Cerpadlo , ktore je tam teraz ma 182W, Hmax 8m, Qmax 110l/min,.
Je to OMIS 25-80/180.
Ked som pozeral elektronicke cerpadla tych parametrov , tak ani jedno nemalo prietok 110l/min. Mozno je to aj predimenzovane, lebo kurenie je hlucne aj pri najnizsich otackach (ma 3 stupne).V radiatoroch to sumi a rozne piska.
V projekte som vycital iba nasledovne udaje:
inštalovaný výkon: 14kW
tep. spad. 70/55C
vyrovnavac hydraulickych tlakov prietok 8m3/h
Celkovo je v dome 22 radiatorov s termostatickymi ventilmi, a vykurovana plocha je 280m2 .
Podla rozpisu materialu je to nieco malo cez 400m trubiek.
Poradi niekto, pripadne sa dohodneme aj na cenovej ponuke?
(pozeral som po Grundfoss ALPHA 3, WILO STRATOS PICO)
@jan45 tak toto nieje pravidlom. Ak treba povedzme 20kPa a 1400l/h pre podlahovku vo väčšom dome tak kotlové čerpadlo nemusí stačiť aj kvôli odporu výmenníka v kotli, ktorý môže tvoriť nejaká rúrka dn10. Či?
@jan45 Priznám sa že neviem ako to myslíš s chybou projektanta. Napríklad čerpadlo Prothermu panther Condens 15kW vie urobiť pri 20kPa výtlaku max 1000l/h, pri 10kPa cca 1150l/h.
Podľa kalorimetrickej rovnice ak vezmem do úvahy teplotný spád pri podlahovom vykurovaní 35°/30°, pri ktorom je delta t 5°, merná tepelná kapacita vody c=4200 J/kg.K, prietok m=1000l/h=0,2777l/s tak mi vyjde, že výmenník toho 15kW kotla dokáže odovzdať do podlahového vykurovania 5833W pri výtlaku čerpadla 20kPa a 1000l/h. Pri výtlaku 10kPa dokáže 1150l/h a 6708W. Pritom ten kotol má výkon 15kW ale čerpadlo ten výkon nedokáže dostať do systému.
Rovnaké čerpadlo je aj 25kW kotli Protherm Panther. Opakujem 25kW.
Pri delta t 10° je to dvojnásobok. Pri delta t 15° trojnásobok - 17500W.
Ja by som povedal, že kotly majú z výroby čerpadlá vhodné skôr na radiátorové vykurovanie pretože to má delta t vyššie ako podlahové vykurovanie. Podlahové delta t 5°-10° - pri radiátoroch sa bežne uvažuje s delta t 15°.
Preto si myslím, že sa môže pomerne bežne stávať, že je potrebné ďalšie čerpadlo v systéme UK. A potom sa hodí mať aj anuloid.
Či sa niekde vo svojej úvahe mýlim? Nie som odborník len som to riešil pri nejakej príležitosti a zasekol som sa na tom, že výrobcovia kotlov toto akoby nemali domyslené.
@toky1 je to popísané presne, ale radiatory mávali pôvodne tepelný spád 92,5/72,5°C, a do podlahovky bez obáv môže ísť 40°C, kúrim desiatky rokov a pri prerušení začínam s 50°C, po zohriatí systému stiahnem na 30-35°C, záleží aj na druhu podlahy a hrúbke poteru. Komplikované projekty, ktoré vidím na stavbách, len predražujú stavbu a nie všetci montéri ich pochopia, čo ešte zvyšuje riziko pochybení.
A zvyšuje to náklady na prevádzku a údržbu.
@jan45 Len zdôrazním, že pri tej kalorimetrickej rovnici ani tak nieje dôležitý teplotný spád ako rozdiel teplôt prívodu a spiatočky. Čiže v nej akoby bolo jedno, či tlačíš do systému vodu s teplotou 35 alebo 45 stupňov - podstatné je či sa vracia voda s teplotou o 5° nižšou ako prívodná alebo 10° atď.
Problém s nízkym výtlakom kotlového čerpadla sa potom ešte môže zvýrazniť s narastajúcou dĺžkou jednotlivých okruhov podlahového vykurovania. Lebo čím je dlhšia rúrka toho ktorého okruhu, tým je jeho hydraulický odpor väčší. A ktosi tu písal že sa môže inštalovať v pohode aj okruh podlahového vykurovania s dĺžkou 120m. To mi už príde potom ako hodne na hrane v kombinácii s len kotlovým čerpadlom.
Iná vec je ešte ohľadom podlahového vykurovania ak sú veľké rozdiely v dĺžkach jednotlivých okruhov. Vtedy musí byť podľa mňa dosť problém ich medzi sebou vyregulovať. Dá sa tomu pomôcť nejakou dodatočnou regulačnou armatúrou na "krátkych" okruhoch ale asi by to chcelo mať ich s čo najpodobnejšími tlakovými stratami (dĺžkami)" - ale to už je na inú diskusiu.
@cukrik25 To nieje pravda. Teplotný spád je teplota prívodu/teplota spiatočky.
Delta t je teplota prívodu mínus teplota spiatočký. Rozdiel teplôt.
Čiže teplotný spád povedzme 35°/30° má delta t 5°.
@toky1 "Co je teplotní spád, jak se označuje
Teplotní spád je rozdíl teplot mezi dvěma místy. Základní jednotkou pro teplotní spád je 1 Kelvin, označuje velkým písmenem K. Správné označení je sice Kelvin (K), ale používá se také stupeň Celsia (°C). Běžně se uvádí teplotní spád u otopných těles, kotlů, tepelných čerpadel aj. Pokud je teplota vody v přívodním potrubí do otopného tělesa 90 °C a teplota vody ve vratném potrubí 70 °C, pak je teplotní spád 90 – 70 = 20 K. V odborné literatuře se označuje 90/70."
@cukrik25 Ak to je výcuc z nejakej odbornej literatúry, tak máš potom asi pravdu a ja som si ten pojem nesprávne vysvetlil.
Každopádne pre tú kalorimetrickú rovnicu je dôležitý rozdiel teplôt prívodu a spiatočky bez ohľadu na to, či to nazveme teplotným spádom alebo delta t. Z tej rovnice totiž vyplýva, že je jedno či je to 55°/50° alebo 35°/30° - pretože v oboch prípadoch vyjde výsledok riešenia rovnice rovnaký, keďže rozdiel teplôt je v oboch prípadoch 5°.
@toky1 to je matematický model, v praxi ale to funguje ináč. Pretože v miestnosti očakávame 20°C, tam by sa tepelný tok zastavil, bude sa vo vykurovacích telesách vytvárať spád do 90/20, podľa rýchlosti pretekajúceho média. Preto sa osadzujú iné radiatory pre KK a iné pre atmosférické. ÚK sa počíta len na jednu extrémnu teplotu, počas roka sa tento stav mení. Naviac pri vhodnom priestorovom usporiadaní a väčších prierezoch by kúrenie fungovalo aj bez čerpadla.
@jan45 Stále ale platí,že či ochladne to isté množstvo vody za hodinu v radiátoroch z 35na 30,alebo z 55na 50,odovzdá tu istú tepelnú energiu do miestnosti.Akurat pri 55na 50 na to stačí menšia plocha radiátora...
@toky1 Nie som v týchto veciach veľkým teoretikom, ale z praxe by som povedal, že ak by som mal na radiátore spád 0 - 5 °C (napr. 55/50), tak asi by som s tým nebol moc spokojný. Znamenalo by to pre mňa, že ten radiátor neodovzdáva do miestnosti teplo, alebo že je príliš veľké prúdenie vody v systéme, alebo... jednoducho, že nemám dobre nastavený systém.
@jan45 Ale stále je lepšie, ak sú v miestnosti radiátory predimenzovanejšie, teda s väčším tepelným výkonom, než by reálne bolo treba... ? ... či?
@petersd Presne tak. Radiátory by teoreticky aj prakticky mali mať teplotný spád tých 15° práve z toho dôvodu, ktorý spomínaš. Ak by som mal rozdiel teplôt prívodu a spiatočky do radiátorov 5° znížil by som výkon čerpadla - spomalil prietok.
Rozdiel teplôt prívodu a spiatočky do a z podlahového vykurovania by mal byť však len 5°, maximálne (v určitých prípadoch) 10°. Dôvody sú pomerne jednoduché. Vzhľadom na rúrky odovzdávajúce teplo v podlahe ak by bol veľký rozdiel teplôt medzi prívodom a spiatočkou tak by bol aj zrejme citeľný rozdiel teploty povrchu podlahy na rôznych miestach miestnosti. Hlavne ak je spôsob vedenia rúrky okruhu meandrový. Pri špirálovom to možno až tak cítiť nebude. To za prvé. Za druhé ak by si chcel mať v miestnosti 21° a mal povedzme prívodnú teplotu vody do podlahovky 27° a odvodnú teplotu z podlahovky 17° (rozdiel teploty medzi vstupom a výstupom z podlahovky 10°) tak teplota v časti potrubia podlahovky by bola nižšia ako požadovaná teplota v priestore. Čiže by priestor teoreticky ochladzovala. Teplota prívodu aj spiatočky musia byť vyššie ako požadovaná teplota v priestore.
Opakujem, nie som odborník - sú to len moje teoretické úvahy. Ale myslím si, že ďaleko od pravdy niesu.