Drevené stropy
Základnou úlohou stropu je rozdeliť budovu po výške a prenášať hlavne zvislé zaťaženia ako vlastnú váhu, zaťaženie od nenosných priečok, úžitkové zaťaženia (osoby a zariadenia) a iné mimoriadne zaťaženia.Základné požiadavky na stropné konštrukcie v závislosti od oblasti použitia sú: • statická únosnosť,
• tepelnoizolačné požiadavky,
• akumulačné požiadavky,
• ochrana proti vlhkosti,
• ochrana proti hluku,
• požiarna ochrana.
Okrem týchto požiadaviek je pre návrh stropu potrebné zohľadniť aj to, aké v ňom budú zabudované technické zariadenia (vodovodné, vykurovacie, vetracie rozvody atď.). Nosnú konštrukciu stropu navrhujeme tak, aby vzdialenosť medzi podporami (obvodové a nosné steny, prievlaky a iné) bola čo najmenšia. Drevené stropy sú, pre malé zaťaženie od vlastnej tiaže v porovnaní s masívnymi stropmi (železobetónové monolitické, montované a polomontované na báze tehly alebo porobetónu), označované ako ľahké konštrukcie. Podľa typu konštrukcie ich delíme na:
• klasické stropy:- povalové,
- trámové,
- kazetové,
- fošňové;
• súčasné stropy:
- fošňové,
- z nosníkov zloženého prierezu,
- škatuľové,
- z masívneho dreva,
- drevobetónové.
Povalové stropy
Nosnú funkciu povalových stropov plnia trámy kladené vedľa seba. Trámy sú pospájane skobami alebo šikmo zarazenými drevenými klinmi. Takto spojené trámy fungujú ako súvislá doska. Ďalšia možnosť spriahnutia trámov je pomocou vloženého pera alebo pomocou klinov. Trámy sú uložené buď v drážke, alebo na rímse v nosnej stene. Minimálna šírka uloženia je 80 mm. V mieste komínového otvoru je potrebné urobiť výmenu, ktorá sa s povalovými trámami viaže pomocou šikmých plátových spojov. Tento typ konštrukcie môžeme nájsť najmä v historických budovách. V súčasnosti sa od tohto typu stropu upúšťa predovšetkým pre vysokú spotrebu materiálu.Trámové stropy
Hlavnými nosnými prvkami sú stropné trámy, (stropnice) osovo vzdialené 900 až 1 200 mm. Dĺžka uloženia na obvodovú alebo nosnú stenu je 150 až 200 mm. Čelá trámov treba ošetriť, aby nepodliehali degradácií biologických činiteľov. Medzi čelom trámu a stenou zo silikátu je potrebné nechať medzeru minimálne 50 mm pre odvetranie a ložnú plochu odizolovať proti vlhkosti. Keďže ide o prvky veľkých prierezov (šírka 80 až 200 mm; výška 120 až 300 mm; v závislosti od zaťaženia a rozpätia) nevyhneme sa praskaniu trámov, pokiaľ nebudú z lepeného dreva. Treba to vziať do úvahy hlavne pri strope s priznanými trámami. Tu sa, samozrejme, kladú aj vyššie požiadavky na povrchové opracovanie (minimálne hobľovaním). Na priznané trámy sa zvrchu pribíjajú podlahové dosky s hrúbkou 30 až 45 mm alebo záklop s hrúbkou 25 mm. Najtypickejšou konštrukciou jednopodlažných sedliackych obytných domov je trámový strop s priznanými stropnicami so záklopom z prekladaných dosák s hrúbkou 25 mm a hlinenou mazaninou. Hlinenú mazaninu môžeme nahradiť napríklad škvárovým násypom, v ktorom sú trámce na pribitie podlahy. Násyp zvyšuje požiarnu odolnosť. Záklop môže byť aj čiastočne zapustený. Takýmto spôsobom vieme zmenšiť hrúbku stropu s tým, že trámy sú čiastočne priznané. Násyp je vložený medzi zapustený podhľad a podlahu. Klasické trámové stropy s rovným podhľadom majú na spodnej strane obklad z dosák a omietku na trstinovom pletive alebo drevený podhľad. Požiarnu bezpečnosť môžeme zvýšiť tak, že podhľad prichytíme na trámce, ktoré prenášajú len zaťaženie od vlastnej tiaže podhľadu. Prípadné priehyby stropníc sa neprenášajú priamo do podhľadu. Taktiež sa zvýši nepriezvučnosť konštrukcie. Trámy môžeme vložiť aj do oceľových profilov v tvare I a U. V takom prípade sú profily od seba osovo vzdialené 3 až 4 metre. Stropnice sa osádzajú do spodnej príruby profilov. Navrch sa opäť kladie záklop, násyp a podlaha. Odspodu sa pribíjajú dosky a na ne sa dáva omietka na trstinovom pletive. Dĺžka uloženia oceľových nosníkov je 250 mm, pričom na rozdiel od drevených stropníc sa ich záhlavia môžu bez obáv zamurovať. Uvedené stropy sa vyznačujú vysokou nosnosťou.
Pre stopy s veľkým rozpätím (6 až 10 m) je vhodný trámový strop s krížovými vzperami. Jeho základným nosným prvkom sú stropnice s dimenziou 100 až 180 × 240 až 420 mm, kladené v osovej vzdialenosti 600 až 800 mm. Stropnice sú navzájom rozopreté krížovými stužidlami s profilom 40 × 80 mm, umiestnenými vo vzdialenosti 1 až 1,5 m. Pevné rozopretie zabezpečuje oceľové ťahadlo s rektifikačným článkom. Vzniká tak priestorová sústava, ktorá umožňuje rovnomerné rozloženie zaťaženia do jednotlivých nosníkov.
Stropné trámy sa najčastejšie vyrábajú zo smrekového, jedľového a smrekovcového dreva. V starších budovách sa, ak išlo o malé rozpätie a veľké zaťaženie stropu, používali aj dubové trámy.
Kazetový strop
Kazetový strop vzniká vložením priečnych trámov (výmen) medzi stropné trámy (stropnice). Výmeny majú obyčajne polovičnú výšku stropníc, do ktorých sú začapované. Stropnice a výmeny sa spravidla priznávajú, niekedy sa obložia dreveným obkladom, prípadne trstinovým pletivom so štukovou omietkou. Pri obkladaných stropoch sú výmeny falošné, zbíjané z dosák. Kazetová štruktúra stropu sa používala pri náročnejších estetických požiadavkách, s využitím obkladov zo vzácnych drevín alebo s polychrómovanou štukatúrou. Známe sú kazetové stropy s portrétmi a vyobrazeniami erbov, prípadne s ornamentálnymi maľbami. Pri niektorých stropoch aj samotné kazety vytvárali zaujímavé vzory.Fošňové stropy
Fošňové stropy sú pomerne moderné konštrukcie, ktoré boli vynútené úsporou reziva. Pri americkom type fošňového stropu preberajú nosnú funkciu fošne s dimenziou približne 60 × 240 mm, kladené v osovej vzdialenosti 600 mm a zabezpečené proti klopeniu krížovými vzperami vzdialenými od seba 1,5 m. Fošne sú zvyčajne zvrchu a zospodu obité doskami s hrúbkou 24 mm. V konštrukcii nazývanej parsimon plnia nosnú funkciu stropnice zo zbíjaných fošní. Prierez stropnice tvorí stredný profil 26 × 120 až 240 mm, obitý obojstranne fošňami 30 až 50 × 120 až 240 mm. Stredný profil je vysunutý tak, aby tvoril vymedzovací nos na uloženie tehál. Osová vzdialenosť stropníc je 330 mm a je určená rozmerom plnej alebo dutej tehly, ktorá tvorí podklad pod podlahu. Hĺbka uloženia je 80 až 120 mm. Proti klopeniu sú stropnice rozopreté presne prirezanými vložkami z dosák vo vzdialenosti 1 až 1,5 m. Každá tretia až štvrtá stropnica je ukotvená do nosnej steny trámovými kliešťami. Tehlové vložky sú izolované od nosníkov pásmi lepenky alebo asfaltovým náterom a po položení sa zalejú riedkou maltou. Podlaha sa kladie do násypu alebo priamo na nosníky pri použití korkových vložiek.
V súčasnosti, pri rozpätiach do 6 m, sa vo fošňových a trámových stropoch využívajú nosné prvky z lepeného lamelového dreva. Takéto prvky majú väčšiu únosnosť, a teda klesá hrúbka stropnej konštrukcie. Taktiež nevznikajú trhliny, čo môže z estetického hľadiska narúšať vzhľad interiéru.
