časť 1
Medzi verejnosťou panuje názor, že betón je len jednoduchá zmes cementu, piesku a vody a že sa na ňom je v podstate nemá čo pokaziť. Bohužiaľ, väčšinou býva opak pravdou. Veľa betónov, ktoré sú vystavené vplyvom poveternostným podmienkam neprežije už prvú zimu a na jař nastáva problém, čo s poškodenou konštrukciou.
Opravy betónov nie sú jednoduché, ak majú byť kvalitné a v mnohých prípadoch príde k slovu zbíjačka, kontajner a dosť namávahá práca pri odstránení poškodenej konšturkcie. Pritom pri dodržaní niekoľkých hlavných zásad sa tá tomuto stavu predísť a vyrobiť betónovú konštrukciu, ktorá bude svojmu účelu slúžiť veľa rokov bez toho, aby sa začala drobiť, alebo praskať. Preto napríklad doprava betónovej zmesi má byť čo najkratšia. Pri doprave sa nesmie zmes rozmiešať, ani sa nesmú odlúčiť veľké zrná od maltoviny. Rovnomernosť zmesi sa môže porušiť aj pri nevhodnom vypustení zmesi z miešačky do dopravného prostriedku, pri doprave zmesi následkom otrasov, alebo pri doprave zmesi pásovými dopravníkmi s veľkým sklonom a pri vysypávaní zmesi z dopravného prostriedku z väčšej výšky. Ak dôjde k porušeniu homogenity, je nevyhnutné niekoľkokrát zmes ručne prehádzať. Rozmiešaná betónová zmes vytvára betón až o 40 persent menšej pevnosti.
Dobrá zmes
Prvým problémom je to, ako v domácich podmienkach zabezepčiť dodržiavanie stáleho zloženia betónovej zmesi a ako vôbec betónovú zmes zložiť. Dodnes panuje názor, že bežný objemový pomer miešania piesku a cementu je 6:1 a pomer miešania 4:1 je už prepych a plytvanie cementom. Pretože sa väčšinou v domácich podmienkach ťažko zháňa hrubé kamenivo do betónu, sú "domáce" betóny vyrábané len z piesku a tu je pomer miešania 4:1 ešte nedostatočný. Dobrý a pevný betón sa dá získať až pri pomere piesku a cementu v rozmedzí 2:1 až 3:1, pretože cementový tmel tvorený cementom a vodou musí obaliť veľké množstvo malých zŕn piesku a tieto zrná sa po zatvrdnutí vydroľujú z hmoty betónu a betón má nízku pevnosť. Týmito miešacími pomermi sa rozumejú skutočné objemové pomery a nie dákovanie malých lopát cementu a veľkých lopát piesku.
Nepresná lopata
Kto betón niekedy miešal, musel zistiť, že lopata cementu je podstatne ľahšia, ako lopata piesku. Toto je dané rôznymi sypnými objemovými hmotnosťami týchto materiálov. Z dôvodu tejto rôznosti oboch materiálov, by dávkovanie cementu a piesku nemalo byť objemové, ale hmotnostné podľa odborne prevedeného návrhu zloženia betónovej zmesi. Kompromisom je navážiť pre prvú miešačku cement a piesok do vedierok a ďalej dodržiavať dávky vedierok na jednu miešačku. Ešte jednoduchšie je nechať si navrhnúť zloženie betónovej zmesi na jednu miešačku a na jedno vrece cementu a "od oka" pomocou vedierok dodávať len piesok. V tomto prípade ja aspoň jedna zložka betónovej zmesi dávkovaná presne. Dávkovanie piesku lopatami sa nedá vôbec doporučiť, pretože každá lopata je iná, naviac hmotnosť jednej lopatky piesku je závislá na vlhkosti piesku. Na povrchu hromady piesku je piesok suchý a na lopate sa tvorí nízky kužel. Naopak, vo vnútri hromady je piesok vlhký a na lopate sa tvorí vyšší kužeľ. Rozdiel hmotnosti týchto dvoch lopát môže byť až niekoľko kilogramov, čo vedie v malých miešačkách k výrobe celkom odlišných betónových zmesí.
Aby sa prevaľoval
Druhým problémom je konzistencia betónovej zmesi, ktorá je daná dávkou vody. Dobrý betón by sa mal v spádovej miešačke prevaľovať, mal by vytvoriť kužeľ pri vysypaní do stavebného kolieska a nemal by po uložení odlučovať vodu. V spádových miešačkách sa takýto betón mieša dosť obiažne a tak veľa betónov po nesprávnom nadávkovaní cementu a piesku dostane druhú ranu v podobe vysokej dávky vody. Riedke betóny, ktoré odlučujú po uložení vodu, sú po vytvrdnutí prašné, tvoria sa v nich trhliny a drolia sa. Naviac je takýto betón po zatvrdnutí veľmi nasiakavý, čo znižuje jeho odolnosť proti mrazu. Takýto betón už väčšinou napraví len spomenutá zbíjačka, pretože akýkoľvek opravný prostriedok sa od takéhoto betónu oddelí a porušovanie konštrukcie pokračuje. Aj v domácich podmienkach by mala byť pre výrobu betónu použitá aspoň plastifikačná prísada, ktorá umožňuje dobrú spracovateľnosť betónu pri nižšej dávke vody.
časť 2
Medzi verejnosťou panuje názor, že betón je len jednoduchá zmes cementu, piesku a vody a že sa na ňom je v podstate nemá čo pokaziť. Bohužiaľ, väčšinou býva opak pravdou. Veľa betónov, ktoré sú vystavené vplyvom poveternostným podmienkam neprežije už prvú zimu a na jař nastáva problém, čo s poškodenou konštrukciou.
Domáce plastifikátory
Dnes už nie je problém ani pre žiadneho malého stavebníka dostať plastifikačnú prísadu v malom balení. V betónoch vystavených vplyvom poveternostných podmienok je najdôležitejšia vlastnosť ich odolnosť proti pôsobeniu mrazu. Mrazuvzdorný betón musí byť alebo dokonale hutný (čo sa v ambulantných podmienkach veľmi ťažko dosahuje), alebo musí byť hmota betónu prestúpená malými vzduchovými pórmi s veľkosťou do 0,25 mm. V betonárskej praxi sa to dosahuje špeciálnymi prevzdušňovacími prísadami na báze rezinátov alebo kovových mydiel. Pri ambulantnej výrobe betónu sa dá prevzdušnenie dosiahnuť prídavkom malého množstva tekutého saponátu do betónu pri jeho miešaní (napríklad JAR na riad). Do bežnej miešačky s objemom 80 litrov postačí jedna polievková lyžica tohto saponátu. So saponátom je potrebné betónovú zmes miešať aspoň 2 minúty. Saponát okrem prevzdušnenia pôsobí ako plastifikátor a betónová zmes sa lepšie spracováva. Touto nenákladnou úpravou betónovej zmesi zvýšite životnosť betónu nieľkoľkonásobne. Najskôr sa k účelu prevzdušnenia používalo takzvané "mazľavé mydlo". Dá sa použiť aj to, ale v spádových miešačkách sa toto mydlo zle rozpúšťa v hmote betónu. Preto je vhodnejší tekutý saponát.
Sám sa zhutní
Tretím problémom je spracovanie betónu do konštrukcie. Betón by mal byť uložený do konštrukcie čo najskôr po vyrobení a mal by byť nejaký zhutnený, aby sa zo štruktúry betónu vypudili veľké vzduchové bubliny. Potreba zhutnenia betónu je veľakrát nahradená vyrobením riedkeho betónu, ktorá sa v konštrukcii rozleje. Samohutniaci betón sa dá vyrobiť tiež, ale musí byť použitá špeciálna polymérová prísada, ktorá je pre drobného stavebníka väčšinou nedostupná. Druhým bežným javom súčasnosti je objednať si zavlhnutú betónovú zmes, tú vysypať na stavbe a celý deň z tejto zmesi vyrábať pridaním vody plastický betón. Pretože piesok nie je nikdy úplne suchý, prebieha po celú dobu v tejto vlhkej betónovej zmesi chemická reakcia spôsobujúca tuhnutie betónu tvorbou gelov a nariedením betónu sa nedá táto reakcia vrátiť späť. Existuje tu nebezpečenstvo, že betón, ktorý už určitú dobu tuhol, bol uložený do konštrukcie, pričom jeho tuhnutie bolo následne prerušené pridaním vody. To má za následok, že taký materiál je väčšinou po zatvrdnutí prašný, drolivý a vytvárajú sa v ňom trhliny.
Kutil bez vibrátora
Zhutnenie betónu v domácich podmienkach je dosť obtiažne, pretože stavebník väčšinou nedisponuje strojnými vibrátormi. Zhutňovať sa dá doma miešaním tyčami, alebo poklepom po bednení, ale pretože bednenie nemá väčšinou dostatočný stabilitu, hutnenie sa veľmi nerobí. Tu by sme chceli len poznamenať, že jedno percento veľkých vzduchových bublín v betóne znižuje jeho pevnosť asi o 6 %. pokiaľ teda v betóne zostane 10 % vzduchových bublín, tak má tento betón zhruba polovičnú pevnosť, ako by mal zhutnený betón. Dobre zhutnený betón sa dá vyrobiť aj bez strojných vibrátorov vpichovaním oceľovej tyče, alebo premiešavaním oceľovými alebo drevenými tyčami. Týmto spôsobom bol hutnený betón pri stavbe opevnení pred druhou svetovou vojnou a tieto stavby stoja neporušené dodnes. V podstate v týchto stavbách boli len dodržané vyššie uvedené podmienky. Ináč sú vyrobené z celkom bežného betónu a ich životnosť neohrozila ani vojna ani šesťdesiat rokov ich existencie.
Zreje ako betón
Ďalším problémom je ošetrovanie betónu behom jeho zrenia. Nesprávnym ošetrovaním sa dá znehodnotiť aj dobre vyrobený betón. Betón potrebuje behom zrenia dostatočnú vlhkosť a dostatočnú teplotu k priebehu tvrdnutia. Pokiaľ do ide k jeho vyschnutiu, zastavuje sa chemická reakcia a betón sa opäť môže stať nepevným, drolivým a môže popraskať. Zabrániť vysychaniu je potrebné predovšetkým pri tenkých doskách, pretože vplyvom prúdenia vetra je odparené množstvo vody závislé na ploche betónu. To znamená, že z betónovej dosky silnej 1 meter a z betónovej dosky silnej 50 mm sa odparí za časovú jendotku rovnaké množstvo vody. Doske silnej 1 meter toto odpatené množstvo vody príliš neuškodí, ale dosku silnú len 50 mm môže odparené množstvo vody zlikvidovať. Preto je potrebné zvlášť pri tenkých betónových konšturkciách zabrániť odparovaniu vody prikrytím PE fóliou, alebo polystyrénovými doskami.
Dážď pre silu Pre výrobu a ukladanie betónu je najvhodnejšie počasie, kedy sa teploty pohybujú od +15°C do +25°C a je vysoká relatívna vlhkosť vzduchu. Pri teplotách vyšších je potrebné betón rýchlejšie spracovať, pretože rýchlejšie tvrdne a zabrániť odpareniu vodu z povrchu betónu prikrytím PE fóliou. Horšia situácia je pri teplotách nižších, a to hlavne pri teplotách nižších ako +5°C. Pri teplotách betónovej zmesi nižších ako +5°C sa zastavuje chemický proces tvrdnutia betónu, z betónu sa väčšinou vyparí voda (voda sa odparuje aj pri nízkych teplotách) a dôjde k znehodnoteniu betónu. K tomu, aby betón zatvrdol aj pri okolných teplotách nižších, ako +5°C je potrebné zaistiť, aby betónová zmes pri ukladaní mala aspoň +10°C, a aby táto jej teplota neklesala. Toto sa dá zaistiť použitím teplej vody pre výrobu betónu (nie teplejšej ako +60°C) a zaizolovaním konštrukcie pred únikom tepla rohožami alebo doskami. Podstatne bezpečnejšie je použiť okrem teplej vody a zaizolovania konštrukcie ešte aj chemické urýchľovače tvrdnutia betónu, ktoré zrýchľujú procs tvrdnutia a spôsobujú samoohrev betónovej zmesi priebehom chemickej reakcie.
text: Martin Kubíček