Tak sme sa na to dali. Kopa práce pred nami, problémiky pribúdajú a pribúdajú. Domček je už 70 ročný dôchodca, potrebuje trošku opraviť, ale verím, že keď sa to podarí bude to príjemné miesto na bývanie. Postavený bol tak ako bývalo zvykom, pozliepaný zo všetkého možného. Posledných pár rokov bol neobývaný, steny navlhnuté, dispozícia nič moc, ale má vačšiu záhradu a za ňou les. Je v ňom veľmi príjemne, žiadny stiesnený pocit ako máva človek v starých domoch, dokonca to bol jediný dom kam bolo moje dieťa ochotné aj vstúpiť, nie iba čakať na záhrade. A to nás presvedčilo....
Prerábka trvala rok, stála veľa peňazí, nervov a voľného času. Naučili sme sa búrať, omietať, brúsiť, stavať a nebáť sa svojpomoci. Zistili sme že "otročenie" okolo domu a záhrady snáď nikdy nekončí, ale zároveň je to relax.