Odporúčame: Mojasvadba.sk Modrykonik.sk Zahrada.sk Beremese.cz Modrastrecha.cz Mojdom.sk

6 krokov k dokonalej plochej streche

Pri rekonštrukcii strešných plášťov rodinných a bytových domov sa často pýtame: Ktorá skladba plochej strechy je najlepšia? Akú povlakovú krytinu zvoliť? Ako strechu správne zatepliť a stabilizovať? Na tieto otázky vieme odpovedať iba individuálne pre každú budovu na základe poznania vstupných požiadaviek investora, okrajových podmienok prostredia, v ktorom sa budova nachádza a požiadaviek, ktoré sú na danú strechu kladené. V nasledujúcich častiach článku si povieme, aké chyby sa najčastejšie robia v návrhoch skladieb plochých striech a pri výbere materiálov jednotlivých vrstiev.

Pri návrhu obnovy plochej strechy  je nutné dodržať 6 základných požiadaviek, ktoré musí každá obnovovaná prípadne rekonštruovaná plochá strecha spĺňať:

- účinky sania vetra                         =          stabilizácia strešných vrstiev
- odvodnenie                                    =          spádová vrstva
- tepelnoizolačné parametre         =          tepelnoizolačná vrstva
- vlhkostné parametre                    =          parotesná vrstva
- vodotesnosť a UV stabilita         =          povlaková krytina (hydroizolácia)
- separácia                                       =          chemická znášanlivosť vrstiev

Obhliadka a sonda strešného plášťa
            Zásadným problémom pri navrhovaní skladby obnovy plochej strechy sú nekompletné podklady pričom dostupná projektová dokumentácia (ak vôbec nejaká jestvuje) často neobsahuje existujúcu skladbu strešného plášťa. Niekedy je možné pri určení existujúcej skladby použiť literatúru, v ktorej sú popísané napr. panelové sústavy bytových domov aj so skladbami strešných plášťov – zo skúsenosti ale môžeme povedať, že tento postup nie je vždy úspešný, pretože pre niektoré typy panelových domov sa v minulosti navrhlo až 5 druhov strešných plášťov a aj dva rovnaké bytové domy vedľa seba môžu mať iný strešný plášť! Preto odporúčame v rámci projektovej prípravy vždy vykonať obhliadku predmetného objektu a taktiež vykonať sondu do strešného plášťa (obr.1,2).

Sonda slúži nielen na zistenie skutočnej skladby plochej strechy ale zistí sa aj stav jednotlivých vrstiev až po nosnú konštrukciu (hrúbky vrstiev, vlhkosť materiálov v skladbe, súdržnosť jednotlivých vrstiev apod.). Na základe znalosti skutočnej skladby strechy je možné zodpovedne navrhnúť obnovu, prípadne rekonštrukciu strešného plášťa.

Ťahová skúška a stabilizácia strešných vrstiev
            Na strešný plášť pôsobí cca 4-5x väčšie sanie vetra ako na fasádu, preto správny návrh kotvenia prípadne priťaženia ako stabilizácie voči účinkom sania vetra je neoddeliteľnou súčasťou projektovej dokumentácie.
Je potrebné zistiť súdržnosť jednotlivých vrstiev o nosný podklad a urobiť ťahové skúšky v prípade stabilizácie kotvením (pozri obr.3) – zistiť únosnosť strešných kotiev v podklade, určiť správny typ kotiev a hĺbku kotvenia.

 

            Počet kotiev býva veľakrát podcenený. Podobne sa vyskytujú chyby v projektoch novostavieb, v ktorých sú strechy stabilizované priťažením praným kamenivom. V skladbách strešných plášťov býva navrhnuté kamenivo hr. 50mm čo postačuje tak na dvojpodlažný Rodinný dom, aj to iba v ploche. V okrajových a rohových zónach je potrebné min. 80 mm praného kameniva fr. 16/32!! A to sme spomenuli iba RD, pri Bytových domoch, ktorých výška niekoľkonásobne prevyšuje výšku RD, je omnoho väčšie sanie vetra a preto je potrebná aj väčšia hrúbka stabilizačnej vrstvy (napr. pri 20m vysokej budove, v zastavanej oblasti musí byť v rohových zónach cca 180 mm praného kameniva!).

Odvodnenie a spádovanie plochej strechy
            Mnohé zrealizované strechy existujúcich bytových domov sú riešené ako bezspádové ploché strechy – to bola chyba projektov, pretože nečistoty a usadeniny prachu nepriaznivo pôsobia na povlakovú krytinu a znižujú životnosť aj funkčnosť systému strešného plášťa (pozri obr.6). Nečistoty často upchajú vpuste a na streche stojí voda (pozri obr.8,9). Preto, aby sa táto chyba neopakovala aj pri návrhu (projekte) obnovy, odporúčame dodatočné prespádovanie strešného plášťa (napr. tepelnou izoláciou v spáde). Toto odporúčanie je aj na základe normy STN 73 1901 [1], ktorá odporúča minimálny sklon 1° =  1,75%.

 

Tepelná izolácia
            Všadeprítomná téma znižovania energetickej náročnosti sa samozrejme dotýka aj obnovy strešných plášťov – cez plochu strechy sú úniky tepla cca 12 až 25 % z celkových tepelných strát a preto zateplenie strešného plášťa v rámci obnovy strešného plášťa má veľký význam. Hrúbka tepelnej izolácie sa vypočíta na základe normy STN 73 0540 [2]. Samozrejme,  nesmie sa zabúdať na započítanie vplyvu systematických tepelných mostov a premenlivú hrúbku tepelného izolantu. Častým problémom pri návrhu tepelnej izolácie je výber materiálu – je možné navrhnúť EPS, minerálnu vlnu, XPS, PUR, PIR atd. Pri návrhu odporúčame zohľadniť vždy stanovisko projektanta požiarnej ochrany a projektanta statiky (hlavne z dôvodov predpisu použitia nehorľavého materiálu, prípadne z dôvodu hmotnosti tepelnej izolácie

Vlhkostné parametre
            Pri obnove strešných plášťov je dôležitý aj objem vlhkosti v pôvodných strešných plášťoch a difúzia vodných pár. Pokiaľ sa sondou zistí nadmerné množstvo vlhkosti (nad 20% hmotnostnej vlhkosti) v pôvodnom strešnom plášti tak je potrebné tieto vlhké vrstvy odstrániť prípadne iným spôsobom vysušiť ešte pred samotnou obnovou strešného plášťa. V prípade zabudovania tejto zatečenej vlhkosti v pôvodnom strešnom plášti novými vrstvami bude stále dochádzať k tvorbe vlhkých máp v interiéri (vlhkosť nie je možné zo skladby dostať ani prirodzenou difúziou ani odvetrávacími komínikmi. Pokiaľ skladba obsahuje malé množstvo zabudovanej vlhkosti, tak je potrebné navrhnúť v skladbe také materiály, ktoré budú schopné túto vlhkosť prepustiť v priebehu niekoľkých vykurovacích období prirodzenou difúziou (napr. povlaková krytina s nízkym faktorom difúzneho odporu – napr. fólia z mäkčeného PVC ALKORPLAN) a zároveň nebudú pôsobiacou vlhkosťou narušené vlastnosti navrhnutých materiálov (napr. menej nasiakavá tepelná izolácia EPS).

Parotesná vrstva
            V prípade že sú pôvodné skladby suché, tak ako parozábrana obnovovanej skladby strešného plášťa bude slúžiť pôvodné súvrstvie oxidovaných asfaltovaných pásov – tie sa iba vyspravia (opravia sa bubliny, vyrovnajú sa nerovnosti, preplátajú sa praskliny, atd) a nie je potrebné celoplošne natavovať novú parozábranu.
            Odstránenie týchto súvrství je potrebné iba v prípade, že sú nesúdržné, navlhnuté, prípadne už bola strecha mnohokrát opravovaná a súvrstvie tvorí 10 a viac vrstiev asfaltovaných pásov (odstránia sa aj z dôvodu statického zaťaženia – plošná hmotnosť jednej vrstvy oxidovaného asfaltovaného pásu je cca 4 kg/m2). V prípade odstránenia tejto vrstvy sa podklad (väčšinou cementový poter) napenetruje a bodovo sa nataví nová hydroizolačná vrstava, ktorá v novom súvrství strechy bude slúžiť ako parozábrana najlepšie z asfaltovaného pás typu G200 S40.

Vodotesnosť a UV stabilita povlakovej krytiny
            Ako povlaková krytina sa najčastejšie navrhujú buď fóliové systémy z mäkčeného PVC, prípadne modifikované asfaltované pásy. Pri návrhu povlakovej krytiny je potrebné zohľadniť požiadavky na túto vrstvu - hlavne vodotesnosť a UV stabilita. Často sú v projektoch navrhnuté materiály, ktoré sú vhodné iba do spodných stavieb (ktoré nie sú UV stabilné), prípadne materiály bez povrchovej UV stabilnej úpravy čo má za následok degradáciu materiálu povlakovej krytiny (pozri obr. 12).
            Fólie z mäkčeného PVC majú oproti asfaltovaným pásom tú výhodu, že sa v rámci striech používajú ako jednovrstvová povlaková krytina, majú systémovo riešené detaily (vpuste, prestupy, detailové tvarovky a iné príslušenstvo). Majú lepšiu difúznu priepustnosť ako asfaltované pásy a preto sú fólie z mäkčeného PVC vhodnejšie na obnovu strešných plášťov. V prípade navrhovania mechanicky kotvenej povlakovej krytiny odporúčame fóliu s PES výstužou (PES – polyester – zabezpečuje väščiu prieťažnosť a tepelnú roztiažnosť fólie) ALKORPLAN 35176. Na priťažené systémy sa odporúča fólia z mäkčeného PVC so sklenou výstužou ALKORPLAN 35177.
            Asfaltované pásy ako povlaková krytina striech musia byť ako súvrstvie (t.j. z dvoch vrstiev) a je nutné aby boli modifikované (obvykle SBS), neodporúča sa navrhovať oxidované pásy ako povlakovú krytinu (dôvodom sú ich vlastnosti ktoré nedovoľujú dostatočnú prieťažnosť súvrstvia a horšie odolávajú záporným teplotám). Ako spodný pás je vhodné použiť SBS modifikovaný asfaltovaný pás so sklenou výstužou a minerálnym posypom. Chybou v projektoch je častokrát zamieňanie materiálov, prípadne navrhnutie materiálu ktorý nie je vhodný ako povlaková krytina. Vždy je potrebné pri návrhu porovnať technické parametre, nahliadnuť do technických listov a až na základe analýz navrhnúť správny typ a materiál povlakovej krytiny.

Separačná vrstva
            Pri niektorých materiáloch je potrebné používať separačné vrstvy (je to hlavne z dôvodu chemickej znášanlivosti materiálov).
Fólie z mäkčeného PVC obsahujú zmäkčovadlá a preto sa musia oddeliť od materiálov na báze dechtov, od asfaltovaných pásov, EPS, XPS, PUR  z dôvodu chemickej ochrany a od silikátových materiálov (betón, murivo, atd.) a drevených konštrukcii (drevené debnenie, dosky OSB, atd.) z dôvodu mechanickej ochrany fólie mPVC. Na separáciu sa používa textília (najlepšie 100% PP – polypropylén, napr. FILTEK) minimálnej plošnej hmotnosti 300g/m2.

Obhliadka, sonda, ťahová skúška prípadne zameranie skutkových rozmerov sú podklady, ktoré by mali byť povinnou súčasťou predprojektovej prípravy. Pri dodržiavaní zásad a základných požiadaviek popísaných v tomto článku sa Vám potom nemôže stať, že navrhnete, prípadne zrealizujete nefunkčnú skladbu pri obnovy strešného plášťa plochej strechy.

Detailné informácie o overených skladbách plochých striech rodinných, bytových domov a výrobných
hál nájdete na http://dektrade.sk/skladby-striech-dekroof

Pridané 3. aug 2015  •  Páči sa mi to
pr_clanok  
Pridané 3. aug 2015