Nepredpokladám, že niekto z vás ešte nepočul o solárnych kolektoroch či tepelnom čerpadle. Obe tieto zariadenia dokážu účinne získať zo slnka či zeme teplo a dostatočne ním ohriať napríklad vodu na vykúrenie domu. Sú však pomerne komplikované a nákladné, navyše, zo slnečných kolektorov je najviac úžitku práve vtedy, keď teplo najmenej potrebujete...
Oba prístupy majú ešte jedno spoločné – predpokladajú, že chcete v dome vykurovať. Luxemburský fyzik Edmond D. Krecké sa však rozhodol využiť tieto zdroje energie – zem a slnko – na to, aby v dome vykurovať nemusel. Vďaka tomu sa prevádzkové náklady na udržanie príjemnej klímy v dome dostávajú na hodnoty, aké sa dosahujú v domoch energeticky pasívnych, a pritom obstarávacie náklady na technológie nie sú nijako dramatické.
pod domom so zaizolovanou základovou doskou sa zadržiava prúd tepla prichádzajúci z vnútra zeme, vďaka čomu teplota pod základovou doskou stúpne asi na 12 °C (aj keď budova nie je vykurovaná). Človeku celkom logicky napadne aj ďalší populárny, nevyčerpateľný, výkonný a lacný zdroj energie – slnko. „Drobný“ problém je len v tom, ako túto energiu čo najlacnejšie absorbovať, preniesť a uložiť tak, aby sa dala využiť v čase, keď je potrebná. V dome, ktorý vymyslel a patentoval Ing. Krecké, sú pod strešnou krytinou uložené absorpčné vedenia – plastové rúrky, v ktorých sa v lete voda ohreje až na 75 °C, v zime za slnečného počasia (aj pri mínusových teplotách) na použiteľných 20 až 25 °C. V izolovaných rúrach sa potom ohriata voda privádza do podložia (zemného zásobníka tepla), kde sa ukladá. Tým sa zvýši teplota podložia, z ktorého sa čerpá teplo na ohrev tepelnej bariéry. Meraniami na budovách vybavených touto technológiou sa zistilo, že teplota pôdy pod základovou doskou dosahuje asi 20 – 25 °C, voda v rúrkach, ktoré sa privádzajú do vonkajších stien domu, má potom 18 až 20 °C. Vyššie teploty sa v pôde nedosahujú ani pri vysokých absorpčných výkonoch: namiesto zvýšenia teploty sa zväčšuje objem zemného zásobníka. Skúsenosťami za niekoľko desaťročí sa zistilo, že pri využití všetkých strešných plôch rodinného domu na absorpciu je k dispozícii oveľa viac tepelnej energie, než je potrebné na zásobovanie tepelnej bariéry. Táto energia sa potom ukladá v izolovanom, tzv. jadrovom zásobníku, a využíva sa na predohrev pitnej vody (až na 35 °C).
Prednosti domov s tepelnou bariérou:
• neobmedzuje architektonické riešenie,
• umožňuje použiť akúkoľvek stavebnú technológiu, bežne používané a ľahko dostupné stavebné materiály,
• možno ho uplatniť pri novostavbe aj rekonštrukcii,
• malá hrúbka tepelnej izolácie, a tým aj obvodovej konštrukcie, znamená na rovnakej pôdorysnej ploche domu viac obytného priestoru,
• nevzniká pocit studených stien,
• vďaka rovnomernej teplote všetkých obvodových stien sa nevytvára kondenzát, a teda ani plesne,
• investičné náklady na výstavbu sú porovnateľné s bežným domom – podľa použitej technológie sú vyššie o 0 až 10 %,
• nízke prevádzkové náklady – na vykurovanie a chladenie takmer nulové (sú zabezpečené obnoviteľnými zdrojmi), na ohrev teplej vody znížené (zabezpečený je celoročný predohrev na 35 °C),
• prevádzka bazénu je možná bez nákladov na ohrev vody,
• kontinuálne vetranie bez prievanu znamená stále čerstvý vzduch, vďaka filtrácii bez prachu a nečistôt; rekuperácia obmedzuje tepelné straty vetraním.

Energeticky pasívny?
Keďže spotreba energie na vykurovanie je v domoch s tepelnou bariérou Terra-Sol nižšia než 10 kWh/m2 za rok, ponúka sa porovnanie s energeticky pasívnymi domami, ktoré už ani u nás nie sú neznámym pojmom. Podobnosť je v extrémne nízkej potrebe tepla na vykurovanie – za nízkoenergetické sa považujú domy s potrebou energie na vykurovanie 15 až 50 kWh/m2 za rok, ako energeticky pasívne možno označiť také, ktoré na vykurovanie nespotrebujú viac než 15 kWh/m2 za rok (a potreba primárnej energie na ich prevádzku neprekračuje 120 kWh/m2 za rok). Takáto potreba sa potom dá pokryť z vnútorných zdrojov (teplo, ktoré pri používaní domu produkujú ľudia či bežné domáce spotrebiče). Rozdiel je však v tom, ako sa k takejto nízkej potrebe tepla na vykurovanie dopracovať – zatiaľ čo tvorcovia myšlienky energeticky pasívnych domov stavili na extrémnu tepelnoizolačnú schopnosť všetkých obvodových konštrukcií a vzduchotesnú obálku domu, vďaka ktorým sa dostatočne obmedzia tepelné straty, Ing. Krecké vytvoril z obvodových konštrukcií domu vyhrievanú tepelnú bariéru. K vyrovnávaniu rozdielov teda nedochádza medzi interiérom a exteriérom, ale medzi interiérom a tepelnou bariérou, a medzi tepelnou bariérou a exteriérom. Keďže je teplota tepelnej bariéry a interiéru takmer rovnaká, nie je potrebné dodávať do interiéru žiadne teplo. Na pokrytie tepelných strát tepelnej bariéry (pri vyrovnávaní teplotného rozdielu oproti exteriéru) pritom postačí teplo získané jednoduchým spôsobom zo zeme a slnka, také, ktoré nič nestojí, ani neprodukuje skleníkové plyny.

Tepelná bariéra v praxi
Základom domu s tepelnou bariérou je zemný zásobník tepla uložený pod jeho základmi. Tu sú vytvorené zóny, z ktorých sa teplo odoberá podľa potreby – zásobník tepla na ohrev tepelnej bariéry je izolovaný zhora domom a po bokoch vrstvou tepelnej izolácie a dosahuje sa v ňom teplota 20 až 25 °C. Zem, ktorá sa používa na chladenie, je mimo tejto zaizolovanej oblasti, v hĺbke so stabilnou teplotou 8 až 12 °C (asi 1,5 až 2 metre pod povrchom). Na predohrev teplej vody sa používa jadrový zásobník – časť zemného zásobníka tepla, izolovaná zo všetkých strán, a vybavená hadicovým vedením. Teplo sa do zemného zásobníka dodáva jednak prirodzeným tepelným tokom zo zeme, a jednak z tepelného absorbéru pod strešnou krytinou. Voda cirkulujúca v polypropylénovom potrubí, uloženom medzi strešnou krytinou a tepelnou izoláciou, zbiera slnečnú energiu a odvádza ju do zhora izolovanej základovej dosky (odtiaľ sa teplo dostane sálaním do zemného zásobníka) alebo do jadrového zásobníka tepla. Oproti kolektorom má tento spôsob získavania energie zo slnka nižšiu účinnosť, tú však vynahradzuje veľkosť využívanej plochy. Aj vďaka tomu, že stačí dosiahnuť nižšiu teplotu vody než v slnečných kolektoroch, je toto riešenie podstatne lacnejšie a jednoduchšie.
Ak plocha strechy nepostačuje na získanie dostatočného množstva energie (napríklad pri vyšších budovách s plochou strechou), môže sa na absorpciu tepla využiť aj južná fasáda domu. Rúrky uložené na vrstve tepelnej izolácie je potrebné prekryť vhodnou omietkou alebo obkladom. Obvodové steny (a tiež strecha domu) sú tepelnou bariérou – ohrievajú sa vodou, ktorá prúdi z tepelného zásobníka do zabudovaných rúrok. Tepelnú bariéru možno vytvoriť v rôznych stavebných systémoch – od drevodomov až po domy murované – stačí dodržať isté pravidlá skladby stien. Jednou z možností je napríklad systém Isomax, pri ktorom sa steny vytvárajú na mieru z veľkoplošných panelov: medzi dvoma vrstvami polystyrénu (slúžia ako stratené debnenie) sú rúrky zaliate vo vrstve Bio-por betónu. Pri tomto systéme výstavby sa náklady blížia nákladom na stavbu porovnateľného bežného domu, náklady na jeho vykúrenie sa však vyrovnajú nákladom na vykurovanie energeticky pasívneho domu. V dome s tepelnou bariérou je v zime aj v lete príjemných 20 až 25 °C, teplota tepelnej bariéry (akumulačného jadra steny) je okolo 18 °C a povrch steny (teda povrch vnútornej tepelnej izolácie) je príjemne teplý, (jeho teplota sa blíži k teplote vzduchu v interiéri) – to sú ideálne podmienky domu. V dome s tepelnou bariérou je v zime aj v lete príjemných 20 až 25 °C, teplota tepelnej bariéry (akumulačného jadra steny) je okolo 18 °C a povrch steny (teda povrch vnútornej tepelnej izolácie) je príjemne teplý, (jeho teplota sa blíži k teplote vzduchu v interiéri) – to sú ideálne podmienky na pociťovanie tepelnej pohody. Jedným z pozitívnych efektov vnútornej tepelnej izolácie je to, že vnútorný priestor sa rýchlo vyhreje (prípadne vychladí), ďalším je zníženie prestupu tepla medzi interiérom a tepelnou bariérou. Keďže nejde o stenové vykurovanie, neprinášajú steny s tepelnou bariérou ani problémy spojené so stenovým vykurovaním, ako sú napríklad obmedzené možnosti umiestnenia nábytku.

povyberané z článku z: MôjDom - Bývanie za tepelnou bariérou