Pred Vianocami sme sa prestahovali do nasho noveho domceka postaveneho na poli :) a obklopeneho polom a tak si teraz plním svoje sny a predstavy pri jeho premene na náš domov. Veci nove i stare, z obchodu i pivnice, kupene i darovane, kazda jedna, ktora u nas najde miesto stava sa clenom nasej rodiny :)
Nakolko som decko z dediny :) tak milujem vsetko, co zavana dedinskym prostredim. Vyrastala som vo velkom starom dome, v ktorom sa vo vzduchu vznasala jemna vona vanilky a orechovych kolacov, ktory bol citit cerstvo popilenym drevom a lestidlom na parkety , kde nas rano budili kotkodakanim sliepky a vecer uspavalo vyhravanie cvrckov. Kredence boli plne porcelanovych riadov po prababickach, na policiach sa hromadili vazicky, kvetinace, obrazky a ine milene serepeticky, almary praskali od mnozstva podedenych krajkovych obrusov, lanovych obliecok a kazda izba bola napchata predmetmi, ktore si niesli svoju spomienkovu hodnotu. Preto sa dodnes rada obklopujem vecami, milujem farby, vzory, ozdoby a ozdobky a mojim zivotom je heslo “Menej nikdy nie je viac” :D skratka si takto taham stale svoje detstvo so sebou. Minimalizmus je pre mna smrrrrrt :D