Vzduch ako izolant

čo si myslíte o dvojitom obvodovom múre medzi ktorým je vzduchová medzera. vzduch má R=0,026 [W/m.K], čo nedosiahol zatiaľ žiaden izolačný materiál. príklad z vonkajšej strany ytong lambda 375, potom medzera 50, z vnútra ytong lambda 150 - prípadne porovnanie zo zateplením z vonku, alebo nezateplením a iba jedným obvodovým múrom -
Odpovedať
1
2
@achelan nedaj boze prevrtas tu 150 zle ju utesnis a budes mat unik,ako defekt co potom ? :-D
Odpovedať
Teoreticky je to OK. A teraz si spocitaj, co by stal m2 takehoto muru :-)
Odpovedať
@kanvor dobre super a čo taká najoptimálnejšia varianta hrúbok tých 2 obvodových múrov, alebo medzi ne dať EPS? vyhovovala by z vonku 250mm ytong, sterd 50mm EPS, vnutro 150mm ytong?
Odpovedať
Profilova fotka
@achelan vobec to tak neni ako si kopa ludi mysli.. 1. lambda vzduchu sa meni od hrubky, dost sa meni 2. vzduch musis mat vzduchovo uzavrety 3. nesmie tam by vlhkost ;-) je rozdiel vzduch zo sauny a vzduch zo sahary, to je jasne ;-) dobra volba polystyren :-p @kanvor @creator
Odpovedať
@mio23 lambda vzduchu sa meni od hrubky?
Odpovedať
@kanvor @achelan To nie je take jednoduche. Vo vzduchovej medzere nastava aj prudenie a salanie. Odpor sa nevypocita tak ako pri ostatnych materialoch. @kriloter ano
Odpovedať
@kanvor chcelo by to obrázok aj s kondenzáciou
Odpovedať
@janvirostko :-) to nie,, som si vedomy, ze s tabuleckou z TZB webu teraz vojnu nevyhrame. Ani tam v nej nebola moznost vlozit vzduch a na zlozitejsie vypocty od tohto som kratky, tolko casu a namahy do nastudovania ani nebudem investovat, myslim ze @achelan je asi len na zaciatku svojich uvah, ze tade cesta nevedie,to je skrabanie sa za uchom opacnou rukou od chrbta, stalo by to sialene peniaze 2 mury z carodejnych ytong lambda,, a k tomu riesit vsetko nanovo od papierov, projektu, statiku, zaplatit stavbarom ako keby stavali 2 domy a dalsich 1000 zbytocnych technickych problemov. A naco aj? Vsetko je uz vymyslene. Tato slama sa tu uz mlatila niekolkokrat, staci tu vo forach pohladat, my uz z toho dalsim mlatenim nedostaneme ani zrnko, vsetko dolezite bolo povedane, asi najoptimalnejsie riesenie je lacne murivo a usetrene peniaze investovat do izolacii, utesnenia domu, rekuperacie a v poslednej dobe uz dostupnejsich foto-solar hraciek. Lepsie by ti to vedeli zhrnut napr. mio23, blacksr, ladajaskva, nebal by som sa ani montovanych domov, k tomu by vedel viac wittner, ktory uz "par" drevodomov postavil, alebo pozri este uzivatela dobrydom, ktosi tu ma album toho domu na betonovych patkach, z fotiek som bol normalne sokovany (v dobrom) z ich roboty - na detailoch vidiet, ze to asi nebudu ziadni fuseri (na slovensku neobvykly jav)
Odpovedať
@kanvor trosku som zalovil v mojich dokumentoch. Kebo to niekto chcel vo volnom case pocitat, tak pridam aj vzorce :-D
Odpovedať
@all Minule som cital jeden clanok, kde tvrdili, ze platna norma nespravne zohladnuje prudenie a salanie vo vypoctcoch.
Odpovedať
@janvirostko nie si statik? Tak sa mi zda, ze niekde som cosi cital s tvojim nickom.. :-) Neviem, lebo posledne info co mam, ze ta norma co sa z nej pocita na obrazkoch hore bola zrusena, cesi pracuju na novej a my sme zaspali. Alebo cakame na europsku. Nesledujem to uz. V kazdom pripade netreba stratit z dohladu ten ciel koli comu sa to robi,, donedavna som byval v panelaku, kde sa na schodzi odhlasovalo zateplenie bytovky za 12.000.000 korun uver (slovom 12 milionov -!-), pricom znalecky posudok na celu bytovku par rokov dozadu bol 8.000.000 boli sme vtedy 3 proti, trvalo mi so susedom tyzden kym sme presvedcili 30 bytov s 2 papierami argumentov, ze co to je za blbost a ked doslo na podpisy boli uz len 3 "za". Je neskutocne za co ludia dvihnu ruku bez rozmyslu, takze rozmyslat a spekulovat nad zateplovanim urcite treba, ale nesnazit sa usetrit za kazdu cenu.
Odpovedať
@kanvor nie som statik ale mam k tejto profesii blizsie ako nejaky kuchar :-) Mas pravdu, v Cesku tuto normu zrusili pred par rokmi a u nas stale plati. S tou tvojou bytovkou to je riadna sila. Za taku sumu by sa dala spravit uprava bytovky na energeticky pasivnu :-D
Odpovedať
Článok sa načítava...
hura, nasiel som to: http://www.stavebnictvi3000.cz/clanky...
Odpovedať
@kanvor mas to zle zadane..vzduch urcite nema lambdu pri 0,5m taku aku si zadal..a dvolezite su okrajove podmienky Rsi a Rse. Hlavne hodnota Rse pri vzduchovej medzere sa zadava ina ako pri standartnom vypocte..
Odpovedať
@zoldy83 Je to mozne, to cislo som dal podla toho ake bolo pisane vyssie 8-) V akom laboratoriu to namerali neviem. Rsi a Rse tak to uz uff,, to uz ide mimo mna :-)
Odpovedať
@kanvor áno, lambda suchého vzduchu v hermeticky uzavretej medzere, kde vylúčime iný prenos tepla, je okolo 0,025 s nárastom hrúbky tejto medzery jej hodnota narastá až na velikánske čísliská = neizoluje, stáva sa nosičom tepla, kuk tabuľka vyššie... až takým dobrým nosičom, že sa ním vykuruje :-) v PHVP je milená pomôcka, celú noc sa možno hrať s tým vzduchom, na karte "U" úplne dole
Odpovedať
@achelan Takže záver je, že treba dať ozajstnú izoláciu, pretože tá lambda 0,026 je len u supertesnej medzery 0,3 mm.
Odpovedať
dobre ale potom načo ytong lambda? a na čo také hrúbky stien,a lebo sme zasa na začiatku že iba jednu stenu a izoláciu :) a ja myslel že spravím dieru do sveta. Ale ma napadlo že z praxe by som dokázal namurovať dva múry na 2cm od seba pri presnosti tvárnic aké sú dnes - čomu by to pomohlo??? Lambda by bola cca 0,03 všade v medzere ale čím ju oplácať dookola z vnútra aj z vonku??? toť otázka - aké hrúbky a aké materiály - myslím stena interiéru a stena exteriéru :)
Odpovedať
eee som sa pomýlil lambda by bola cca 0,120
Odpovedať
@achelan Hej, až 0,12...
Odpovedať
@achelan ty furt s tymi 2 murmi :-). Ak mas neobmedzeny rozpocet, nakup radsej nieco od NASA nie ytongy.
Odpovedať
@kanvor skús mi tam dosadiť prosím ťa 2 varainty: rozdelíme približne múr 375mm na dve časti=najpoužívanejší rozmer obv. múrov a. z vonku ytong lambda 200mm, z vnútra obyčajný ytong 150mm, medzi nimi 50mm PPS b. z vonku ytong lambda 200mm, z vnútra obyčajný ytong 150mm, medzi nimi 10mm vzduchová medzera s 0,067 W/m.K diky :)
Odpovedať
@achelan A kondenzáciu bude rátať kto?!
Odpovedať
ja by som aj ale neviem ako :)
Odpovedať
@achelan mam nejake problemy s JAVA pluginom, vypadava mi to .. skus http://goo.gl/0c5XC vyberies material - ikona na konci riadku 1-6. Ale neber tu tabulku ze slovo bozie, bude to asi take +/- a aj to za idealneho stavu.
Odpovedať
dik
Odpovedať
@achelan napr. -Difuze vodní páry a její kondenzace uvnit konstrukcí- Zbynek Svoboda z FSv CVUT, inac vsetko od neho je pecka,.. http://goo.gl/kLE8Z neviem ako hlboko do liscej diery chces ist, da sa zohnat vela info, doporucujem ako uvod tieto 2 knihy, moje oblubene, je tam vsetko co sa pytas + veci suvisiace malo by ta to posunut o level vyssie. Kniha z grady sa este predava myslim za na Martinuse za cca 5 eur a ta druha je uz starsia,, 80-te roky, ale vela veci v nej plati vzdy. A samozrejme http://www.tzb-info.cz/ - hodiny citania, kopec clankov.
Odpovedať
@kanvor tato bola zrusena(plati do konca roka): http://www.sutn.sk/eshop/public/stand... a tato ju nahradza: http://www.sutn.sk/eshop/public/stand...
Odpovedať
@blacksr Áhoj. Já bych použil program Teplo od Zbyňka Svobody a basta fidli. Je to zde : http://www.kcad.cz/ ( ke ztažení - stavební fyzika, potom stáhnout Teplo ) , jako demo verze. Dobrá věc. Taková machrovinka. :-D :-D :-D Já se v tom někdy přehrabuji, nicméně já nic nestavím, tak je mě to pouze pro machrování. :-D :-D :-D :-D :-D Ahoj Laďa
Odpovedať
Profilova fotka
v celej dizkusii o skladbe obvodového muriva a výpočte sa vynecháva jedna časť, ktorá hovorí v prospech skladaného plášťa. V žiadnom výpočte som nevidel odpor povrchu materiálu pri výstupe tepla a vstupe. Je minimálny, ale teoreticky pri skladbe desiatich druhov dosiahne jeden materiál so slušným odporom. Takže všetky výpočty (aj normové) sa pohybujú len v teoretickej rovine, v skutočnosti je priebeh iný. Žiaľ nevieme ešte zvážiť všetky faktory vplyvu. Potom vstupuje praktická fáza, pracnosť a s tým spojené náklady. Aj rosný bod je veľmi zjednodušený pojem, nasleduje ročná bilancia a vnútorné podmienky. Všetky normové podklady o prestupe tepla sú sledované pri rozdiele teplôt povrchov menšom ako 20st., potom je priebeh iný. ˇčasť roka ale rozdiel vonkajšej a vnútornej teploty nedosahuje tento rozdiel, takže to ovplyvní ročnú spotrebu. A konečne nebojte sa až tak zdražovania cien energií, musia sa predávať, takže ceny budú vždy kopírovať kúpyschopnosť. Skôr by som to videl ako strašiaka používaného výrobcami na predaj izolácií. To neznamená, že som proti izolácii, len viem, že diaľkový parovod s teplotou 150st. je izolovaný cca20 cm vaty a sneh na nej sa neroztopí.
Odpovedať
1
2
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?