Tepelná akumulácia domu

V podstate dnes pri stavbe domu je mozne dosiahnut pri murovanej i drevenej ci sendvicovej konstrukcii podobne parametre tepelneho odporu. Avsak ak by ste mali zvazovat vyber konstrukcie domu podla tepelnej zotrvacnosti (schopnosti akumulovat teplo) co by ste uprednostnili? Je vyhodou alebo skor nevyhodou? Zaujimaju ma najma skusenosti. Len pre zaujimavost: http://bydleni.idnes.cz/drevostavba-c... http://www.stavebnictvi3000.cz/clanky... Dakujem.
Odpovedať
toto hovori za vsetko: Okázalé upozorňování (někdy i od uznávaných specialistů) na malou nebo žádnou tepelnou akumulaci lehkých stěn je nemoudré a zbytečně snižuje hodnotu dřevostaveb.
Odpovedať
@niless súhlasím s @cubicomp. až trochu zbytočne sa tu zapodievame tepelnou akumuláciou stien. podľa mňa to nie je až taký podstatný parameter.
Odpovedať
no az tak by som nesuhlasil... ved v tom druhom clanku kde sa porovnava beton s ESP a sadros s EPS... je jasne napisane ze pri vypnuti topenia na 8 hodin .. sa beton ochladi o 1.12 stupna, pricom u sadros s EPS je to o 9.54 a to je rozdiel... Lebo tym padom sa ochladzuje a interier a treba dotapat... Takze z prveho domu pojde majitel do prace... a nastavi si topenie, nech mu zapne hodinu pred prichodom - (alebo ked klesne pod 20 stupnov co bude tak po 7 hodinach) a v druhom mu to bude spinat kazdu hodinu ... Aj priklad so skokovou zmenou teploty o 10 stupnov... v prvom dome si to ani nevsimnu, v druhom uz budu rozkladat ohen v kozube.... Ked sa Ti v zime oprie slnko cez okno na stenu z botonu a z dreva... tak ta betonova z toho slnka "vytazi" viac... Minule mi jeden chlapik sam povedal, ze drevostavbu by uz nestaval ... ze rychlo chladne...
Odpovedať
@mr79 rychlo chladne ale aj rychlo sa vykuri. To je napr vyhoda v prechodnom obdobi, ked potrebujes zakurit na jeden- dva dni, co sa bezne stava, ze sa nahle ochladi. Vtedy je napr zotrvacnost nanic, lebo kym zacne byt teplo je neskoro a nasledne potom je uz teplo az moc. Idealne riesenie neexituje
Odpovedať
Ked neberieme v uvahu poruchovy stav, zamerajme sa na beznu prevadzku. Tie prechodne obdobia su pravdou, niekolko ludi mi uz potvrdilo ze ked na jar sa vzduch pekne ohreje a vonku je prijemne tak vo vnutri este musia dokurovat. Na druhej strane ak je mimo domu viac ako je v dome, tak jednoducho beriem teplo z vonkajsieho prostredia vetranim, otazne je ci sa murivo v dome vie za par hodin nahriat. V lete myslim netreba to prilis rozoberat, tam je vyhodou dom s akumulaciou, jesen detto ako jar, v zime asi podobne ako v lete len obratene. Ale jeden specialista mi zas prizvukoval ze nejaka akumulacia je fajn, izolovat tepelne mosty a urobit konstrukciu s vysokym tepelnym odporom, ale zo vsetkeho najdolezitejsie su okna a dvere. Lebo tam clovek dosiahne tepelny odpor max. hodnotu 2. A ak niekto buchne velke francuzke okno do obytnej miestnosti tak moze mat i 80 cm izolaciu ale vdaka takym oknam budu straty aj neziaduce tepelne zisky nemale.
Odpovedať
@niless ako som napísal, robí sa z toho často až príliš veľká veda. akumulácia je fajn ale jednoducho schopnosť materiálu izolovať klesá s jeho rastúcou akumulačnou schopnosťou. v praxi by bolo ideálne dať výborné izolačné materiály na vonkajšie steny a na vnútroné priečky dať ťažké materiály (tehla, betón, VPC...). ako však napísal @cubicomp rýchlo vychladne, rýchlo vykúri. a to už si musí každý zvážiť, čo je preňho lepšie...
Odpovedať
neviem či ste niekto už počuli o drevovláknitých materiáloch, tie majú dobrú tepelnú izoláciu, ale rovnako aj tepelnú akumuláciu, preto netreba v skladbách obvodových múrmuov používať dva materiály (tepelnú izoláciu a akumulačné materiály zvnútra). skúste si o tom niečo prečítať, napríklad aj o fázovom posune ;)
Odpovedať
Hovori sa tu iba o tom, co uz kazdy vie, ze pri nahlom znizeni vonkajsej teploty je vyhodne jedno a pri zvyseni, ine riesenie...dôlezite je, ze z hladiska rozdielu potreby tepla na vykurovanie rovnako "odpornych" konstrukcii stien, iba s podstatne rozdielnou akumulaciou je cca 1,5% v prospech akumulacnych stien, co je prakticky uplne zanedbatelne.... pri domoch s potrebou tepla na vykurovanie pod 50 kWh/m2/rok je akumulacia tepla uplne druhorada..
Odpovedať
Diskusia pokračuje po 4 rokoch
Využijem staršiu tému preberajúcu tepelnú akumuláciu domu. Uvediem tu vzorový dom: - základová žb doska hrúbky 200 mm - strop prízemia tvorený betónovými stropnými vložkami, nosníkmi zaliatými betónom - strop 1. poschodia tvorený drevennou konštrukciou vyplnenou EPS izoláciou - obvodové murivo tvorené sendvičom 240 mm EPS + 150 mm železobetón + 50 mm EPS Otázka: aký materiál použiť pre nenosné priečky: - betónové murovacie tvárnice hrúbky 100 mm, pričom hrúbka samotnej steny tvárnice je 32 mm v zvislom smere a 16 mm vo vodorovnom smere - porobetónové tvárnice hrúbky 100 mm Pri priamom porovnaní z hľadiska akumulácie tepla bude lepšia varianta dutá betónová alebo plná porobetónová tvárnica. Samozrejme mám na mysli použite v pasívnom dome.
Odpovedať
@epdv18 V strede domu mam technicku miestnost a kvoli hluku som ju postavil z 100 mm Silky. Zvysok domu je 125 porobeton. Za beton hovori ovela lepsia zvukova izolacia a akumulacia. Minus je zas tahanie rozvodov. Ja som to vzdal a kedze je to technicka tak elektrinu, vodu, odpady mam tahane po vonku. Porobeton je fajn co sa tyka tahania rozvodov ale urcite by som isiel aspon do 125mm resp. 150 mm hrubky. Podla mna tam mas tej akumulacia az az, takze kvoli pohodliu by som tam dal porobeton.
Odpovedať
@epdv18 @keldon a porobeton vacsej hustoty najlepsie 600-700kg/m3.
Odpovedať
1
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?