Kategórie

Najnovšie diskusie

Kde sa diskutuje

Kam som prispel

Sledované diskusie

Sieň slávy

Fórum > Zateplenie a izolácie

Sypaný polystyrén

Zobraz úvodný príspevok

janulikk janulikk

Autor diskusie

25.04.2014

Mohli by ste mi prosím niekto poradiť, kde zoženiem v okolí Trnavy sypaný polystyrén a ako vyrátam spotrebu, pokiaľ si chcem vysypať prvý rad muriva (50m = 200ks tehál Porotherm Profi 30) ? ďakujem

Odpovedať

supiiik supiiik

28.04.2014

@majkoj Staticky vychadza Ytong lambda (2MPa) lepsie ako foamglass (1,6MPa). Dokonca sa da velmi jednoducho vyriesit prechod medzi tehlou a ytongom tak, aby bol tlak rovnomerny na celu plochu. Jednoducho sa tehla ulozi na maltove lozko. Ja som dal Ytong lambdu pod 20cm hrube mury z betonu (salovacie tvarnice vyplnene zelezom a betonom), cize tlak je vzhladom na sirku steny a hmotnost steny mnohonasobne vyssi, ako keby som to staval z tehly, pricom na miestach, kde je najvacsi tlak podla vypoctov nepresahuje 200kPa, co je 10% nosnosti toho ytongu! Pre predstavu, kolko je to 200kPa: napln 2l flasu vodou a postav ju opacne, vrchnacikom dole, tlak, ktory vyvola ten vrchnacik na tvoju ruku, pripadne na tvarnicu YTONGu je 200kPa (2kg na 1cm2).

Odpovedať

radopp radopp

28.04.2014

@supiiik V prípade stavby zo širokých porobetónových stien môžu byť tieto steny dlhšie a netreba toľko vnútorných nosných priečok. Porobetón je skvelý materiál.

Odpovedať

majkoj majkoj

28.04.2014

@supiiik 2MPa sice vyzera lepsie ako 1,6MPa, ale ide o plochu. Aj tehla ma 8-15Mpa :), ale to neznamena ze je to nosnost steny :). Ale ano berem, ze sa to hrubou maltou medzi ytongom a tehlou da zlepsit.

Odpovedať

drevostavba drevostavba

28.04.2014

@janulikk ak to je este aktualne... http://www.modrastrecha.sk/market/izo...

Odpovedať

jan45 jan45

28.04.2014

@supiiik tá fyzika je trochu nepresná, keby mal ten vrchnáčik fľaše plochu 1cm, musela by na takýto tlak fľaša byť vysoká 20 m. Ale aj keď je vrchnák väčší, musela by fľaša mať 20m. A rozdiel v zaťažení medzi zaťažením tehlou PP a betónovou tvárnicou z výplňou je cca 30%. No a to umiestnenie PB pod tehlu ako lepší izolátor prvého radu murovacieho materiálu je jediné miesto, kde by penosklo malo na stavbe opodstatnenie. Ale nie drvené, rezané.

Odpovedať

blacksr blacksr

PRO

28.04.2014

http://www.infoglass.cz/?download=_/3...

Odpovedať

branio branio

28.04.2014

@janulikk dodok ti taral. sype sa to tam uplne v pohode. Dokonca aj ked je mokry. Dal som si z polystyrenu "bocnice" pridrzal som ich sponou z roxoru a sypal som to vedrom. Robota aj pre 5 rocne decko. za dve-tri hodiny cely prvy rad vysypany. Robil som to 25.marca 2014.

Odpovedať

janulikk janulikk

Autor diskusie

29.04.2014

@blacksr na odborné rady od vás som už zvyknutý, ďakujem @branio dík, ja som si to pôvodne myslel, nič zložité na tom nevyzerá, ale predsa len som to nikdy nerobil... @drevostavba jasné, len ešte porozmýšľam, kedy by som sa k tebe vydal... lenže na mojom aute vezmem max 8 vriec, napíšem IP

Odpovedať

jan45 jan45

30.04.2014

@janulikk pri dolných tvárniciach ide o tok vodorovný a smerom nadol, takže zasýpanie má minimálny význam, treba si tú prácu prečítať, tejto otázke sa venuje okrajovo. ale potvrdzuje, že smerom nadol sa teplo šíri pomalšie.

Odpovedať

radopp radopp

30.04.2014

@jan45 Takže keď Slnko svieti hore, tak smerom nadol na Zem sa tepelné žiarenie pomalšie pohybuje ako je rýchlosť svetla? Alebo ked sa drží roxor pichnutý do ohňa smerom dole, tak sa človek pomáli neskôr ako keď ho drží vodorovne? :-)

Odpovedať

majkoj majkoj

30.04.2014

@radopp netreba si pliest sirenie konvekciou a sirenie ziarenim :)

Odpovedať

kloc kloc

30.04.2014

Zvrhava sa to tu na opakovanie fyziky zo zakladnej skoly. Ale ludova povera, ze "teplo" stupa hore a preto podlahu netreba prilis izolovat je vecna:)

Odpovedať

Článok sa načítava...

majkoj majkoj

30.04.2014

@kloc to kam stupa "teplo" nema nic spolocne s tym ci a ako treba izolovat podlahu. To je o tom, aky je rozdiel teplot na stene a aky na podlahe. A to ze "teplo" stupa hore nie je povera ale fyzikalna realita (inak by asi nefungoval telovzdusny balon : ), ani vrstvenie v aku a TUV nadrziach). Len si to netreba pliest so ziarenim.

Odpovedať

radopp radopp

30.04.2014

@kloc Vystihol si to. :-) @majkoj Hore stúpa teplý vzduch, ale teplo je fyzikálna veličina pre druh energie. Fajnové slovo konvekcia skúsim vyjadriť číselne, pre nehybný vzduch v širokej štrbine: Tepelný odpor rozhrania vzduch - stena v závislosti od smeru šírenia môžeme vyjadriť týmito odpormi [m2.K/W] orientačne: - smerom nahor: 0,10 - vodorovne: 0,15 - smerom na dol: 0,20 Zasypanie tehly polystyrénom zväčší jej tepelný odpor smerom povedzme 2x. Závisí akej tehly.

Odpovedať

radopp radopp

30.04.2014

@kloc Tá povera možno vznikla z toho, že už malá izolácia spôsobí oteplenie podlahy, ale zabúda sa na to že základy sú chladné počas celého vykurovacieho obdobia a majú podobný počet hodinostupňov ako steny, takže sa tam má dávať podobná izoláci ako na steny.

Odpovedať

majkoj majkoj

30.04.2014

@radopp preto bolo "teplo" v uvodzovkach (pre tych co to nepochopili) :D. A zaklady rovnaky pocet denostupnov mat nebudu.

Odpovedať

radopp radopp

30.04.2014

@majkoj Prečo myslíš že podlaha-základy nebudú mať podobný počet dennostupňov ako steny-exteriér?

Odpovedať

majkoj majkoj

30.04.2014

@radopp no silne zavisi ako si zadefinujes podobnost :) aj cislo 1000 sa podoba na 10000. Kedze priemerna teplota pocas vykurovacej sezony je ina pod zakladmi a ina von, dalo by sa odvazne predpokladat ze aj rezultujuce denostupne budu ine. Specialne pri domoch s kratsou vykurovacou sezonou.

Odpovedať

radopp radopp

30.04.2014

@majkoj Skús uviesť nejaký príklad. Máš merania teploty pod základmi?

Odpovedať

radopp radopp

30.04.2014

Keď by základy mali mať 2/3 toho čo steny, a do stien sa oplatí 30 cm EPS, tak do podlahy sa oplatí 20 cm. Či?

Odpovedať

radopp radopp

30.04.2014

@majkoj Skús najbežnejší príklad, pre kondenzačný kotol.

Odpovedať

radopp radopp

30.04.2014

Domy s tenkou izoláciou v podlahe nemávajú krátke vykurovacie obdobie.

Odpovedať

majkoj majkoj

30.04.2014

@radopp robis beznu chybu lavky, co kolko kam sa oplati zavisi od jednotlivych ploch a da sa to pocitat len pre konkretny dom. A verim, ze to zvladnes aj sam :). Pekne si dosad do PHVP co treba a tam aj uvidis rozdiel v stratach podlahou a stenami.

Odpovedať

radopp radopp

30.04.2014

@majkoj Hrúbka izolácie nezávisí od plochy. Ty lávka... :-)

Odpovedať

radopp radopp

30.04.2014

Pravdu máš v tom, že je lepšie pridať izoláciu tam kde je jej príliš málo, ako tam kde sa blíži ideálnej hrúbke. PHVP rieši optimalizáciu nákladov na izolácie?

Odpovedať

majkoj majkoj

30.04.2014

@radopp ale zavisi :D :D :D . PHVP to nevie riesit samo, ale ukazuje ti straty jednotlivymi konstrukciami, takze postupnym upravovanim parametrov dojdes k efektivnemu rieseniu.

Odpovedať

radopp radopp

30.04.2014

@majkoj Závisí vtedy ak ovplyvňuje dennostupne. PHVP pracuje aj s cenami izolácií a tepla?

Odpovedať

radopp radopp

30.04.2014

A berie v úvahu aj potrebnú teplotu vzduchu v miestnosti vzhľadom na povrchovú teplotu interiéru a spôsobe vykurovania?

Odpovedať

majkoj majkoj

30.04.2014

@radopp to nema s denostupnami nic spolocne. To je o prinose manipulacie izolaciami k celkovej (ne)potrebe domu. PHVP nepracuje so ziadnymi cenami, ale kedze je to excel je to otazka sikovnosti :)

Odpovedať

jan45 jan45

30.04.2014

@kloc skutočne je to základná fyzika a treba si pozrieť alfa prechodu hore a smerom dolu. Okrem toho je tam ďaľší fenomén a to že pri rozdiele teplôt v rôznom prostredí pod 20st. je prechod pomalší, tabuľky to neuvádzajú jednoducho preto, že boli zostavované, kedˇ merania boli menej presné.