@wladivostok tém ohľadom stropnej izolácie tu nájdete viac.. platí čím viac, tým lepšie, dajte minimálne v dvoch vrstvách, prekladat cez seba, aspon 40cm
@wladivostok Na stránke Isoveru máš názornú ukážku doporučených hrúbok izolácie konštrukcií. tak aby vyhovovali norme.
Samozrejme, minimálne dve vrstvy kolmo na seba.
@wladivostok ja mám na betónovom strope 2x20 cm minerálnej vlny a pod ním 10 cm. To spodné zateplenie a znižovanie stropu by som už dnes určite nerobil. Ak by som začínal rekonštrukciu domu dnes, dal by som len z vrchnej strany stropu 2x24 cm Nobasil Classic 040
@wladivostok skus pozriet album mio23 , ten tam ma ukazku aku energeticku triedu (A-E) od akej hrubky mozes ocakavat.
Ja mam 20 + 6 (0,039) + 14 +14 (0,037).
@wladivostok zateplenie stropu nemozno takto brat. Zbytocne poriadne zateplovat strop ak steny a podlaha nie su zateplene dostatocne. V takomto priapde je to zbytocne. Zateplenie je nutne vnimat komplexne. Inac su to vyhodene peniaze.
no ja sa teraz pasujem s myslienkou akou hrubkou a coho zateplit rovnu strechu zahradneho domceku (uzitkova plocha 50m2), aby tam bola tepelna pohoda jar leto jesen zima :-D
Skladka strechy inside out:
panelovy sadrokarton,
parozabrana,
neznamy izolant neznamej dlzky ;-),
paropriepustna folia,
ocelova konstrukcia
trapezovy plech.
Dakujem za vsetky napady
@wladivostok Samozrejme čo najvyššiu vrstvu a samozrejme vo vrstvách kolmo na seba..., o čom uvažuješ :). Niektorí už dávajú také vrstvy, že de facto bungalov so sklonom strechy 25 st. len proste vypenia až po vrcholovú väznicu :).
Preber sa! Stači 25 až 30 cm striekanej peny a maš pokoj. Ty debili, co už nevedia kolko cm vaty by natlačili, po par rokoch aj taj vata strari väčšinu tepelneho odporu v dôsledku zlahnutia a ešte keď navlhne tak ako keby tam ani nbola.
Zdar strechači. Oživím toto vlákno nakoľko nechcem zakladať duplicitnú temu. Potreboval by som poradiť ohľadne zateplenia stropu zo strany povaly. Dom prešiel kompletnou rekonštrukciou podľa normy platnej 2015 a samozrejme projektu. Dom je zaizolovaný a na strope je 20cm mineralnej vlny. Strop je zloženy zo strany od obývanej časti: omietka, dosky, vzduchova medzera cca 15cm,škvarobetonon,neprieustná folia, minerálna vlna 20cm.Toto zloženie je na cca 70m2 a na 30m2 je zloženie: betónový strop, 20cm mineralnej vlny. Táto časť bola v 80 rokoch pristavená, preto tento rozdiel. Pohrávam sa s myšlienkou hodiť ďalšiu vrstvu 10cm vaty na tú časť o rozlohe 70m2 , a ďalších 20cm na časť o rozlohe 30m2. Aj keď neviem ako to spravím tak aby som už existujúcu časť neutlačil. Každopádne myslíte si že je to ešte rentabilne vôbec robiť? Alebo už veľky rozdiel nepostrehnem. Momentálne po 1 vykurovacej sezóne mesačné náklady na kúrenie vychadzajú na 40€. Dom 100m2 kúrenie na 23C. Vopred ďakujem za rady a názory.
@stokibb druhu vrstvu 20cm davaj križom cez tu prvu vrstvu.A urcite ti to o ieco zlepsi izolaciu.Musis davat postupne obe vrstvy aby si to moc neutlacil aj ked v baliku je to stlacene.Ja mam tiež 2x20cm
@stokibb Zdravim mám rovnakú skladbu stropu a momentalne riešim jeho zateplenie. Chcem sa spýtať či sa pod tou nepriepustnou foliou nezraza kondenz alebo to nevlhne? Jeden odbornik mi radi parozabranu dat, druhy zase nie, tak sa v tom nevyznam. Mate na tom aj zaklop z dosiek, alebo na volno? Vopred ďakujem
@black421 mam parozabranu a nespozoroval som nejaky problem. Stredom mam pochodznu cast, zaklop a na jednej casti som prisiel na to ze sa tam zraza vlhkost a vlhla vata z vrchu. Dovod nestastne osb. Urobil som otvor do nich tento rok to uz bolo lepsie ale predsa este na niektorych miestach sa kondenz objavil. Na jar to asi vyhadzem alebo narezem na mensie a necham medzi nimi aj medzeru pre odvetranie.
@dominik_boksansky Závěry
Z dosavadních výsledků měření teplot v zemině pod podlahou vyplývají následující skutečnosti:
teplota v zemině i pod velmi dobře tepelně izolovanou podlahou (mimo její okrajové části) je během celé otopné sezóny relativně vysoká (+ 10 °C) – to odporuje teoretickým výpočtům (na základě řešení 2D nebo 3D teplotního pole), kdy mohou teploty pod takovým typem podlah vycházet i záporné
podlaha tu spíše než konstrukce, přes kterou dochází k dotaci tepla do zeminy, působí jako tepelný izolant, který brání ochlazování zeminy z venkovního prostředí.
nejvýrazněji se projevuje rozdíl mezi teorií a skutečností na modelu podlahy se zeminou s adiabatickou hranicí podle [2] – u dobře tepelně izolovaných podlah vychází teoretická teplota pod středem podlahy cca – 7 °C, zatímco ve skutečnosti je tu teplota cca + 11 °C - to je rozdíl 18 °C !!!
na teplotu v zemině pod okrajovými částmi podlahy (cca do vzdál. 1,5 m od vnějšího líce stěny a do hloubky 1 m pod terén) se projeví změny teploty venkovního vzduchu trvající v řádu dní (min. 1 až 3 dny) – hodinové změny teplot v rámci 1 dne nemají vzhledem k tepelné setrvačnosti zeminy žádný (anebo jen minimální) vliv.
zatím není nijak prokázán vliv sněhové pokrývky (během tohto zimního období byla velmi stabilní)