Kategórie

Najnovšie diskusie

Kde sa diskutuje

Kam som prispel

Sledované diskusie

Sieň slávy

Fórum > Základy, pivnica, hydroizolácia

Výstuž základových pásov

marshal311 marshal311

Autor diskusie

06.01.2013

chcem sa spýtať na váš názor, ako je to s výstužov základových pásov? V mojej technickej správe k statickému riešeniu som nenašiel žiaden popis. Jedná sa o podpivničený RD s dvoma podlažiami nad terénom, rozmerov 8,5 x 13,5. Koľko železa to podľa vás asi zožerie?

Odpovedať

spiderhst spiderhst

06.01.2013

@marshal311 v zakladovych pasoch nemusi byt ziadna vystuz. Mozu byt pasy z prosteho betonu. Ak je vystuz z neakeho dovodu potrebna predpokladam, ze by sa to objavilo vo vasom statickom posudku. Otazne je na akej urovni mate staticky posudok a co je v casti statiky vobec riesene.

Odpovedať

marshal311 marshal311

Autor diskusie

07.01.2013

V časti statiky sú riešené všetky prvky stavby. Aj spomenuté základové pásy. V každej sekcii som sa dočítal aj o výstužiach a ako správne ich založiť, iba pri základových pásoch sa výstuž nespomína. Akurát je tu vypočítané zaťaženie muriva a výsledný rozmer základových pásov 60 x 60 cm vyhovujúci pre únosnosť zeminy 0,20 Mpa. Preto by ma zaujímalo, či postačia základové pásy z prostého betónu, alebo tam radšej prihodiť dačo železa...

Odpovedať

spiderhst spiderhst

07.01.2013

@marshal311 ak nie je vystuz v zakladoch spomenuta, netreba ju. Ak ju tam predsa len chces dat, mozes uvazovat s konstrukcnou vystuzou a to: pozdlznu vystuz priemeru 10mm a strmene priemeru 8 alebo 10mm, ukladane kazdych 400mm.

Odpovedať

luciakitta luciakitta

07.01.2013

ak nechceme nad zakladove pasy pouzit DT, ale musime trocha dom zdvihnut nad teren asi 60cm, je treba dat nejake zelezo? Chceme to len zasalovat a zaliat betonom.

Odpovedať

oondrejj oondrejj

PRO

07.01.2013

ja osobne by som vystuž do základov predsa len dal. Ono je pravda, že železo v betóne má aj svoje nevyhody, na druhej strane je tam pre bezpečnosť. Ja osobne som sa ešte nestretol so základmi, ktoré nemali v sebe naprojektované železo je to vôbec štandardne riešenie?

Odpovedať

buggy buggy

07.01.2013

@oondrejj je

Odpovedať

oondrejj oondrejj

PRO

07.01.2013

t@buggy ak to som ešte nepočul zase som o niečo mudrejši

Odpovedať

antonmesaros antonmesaros

PRO

07.01.2013

@luciakitta Nieje to nutné.Naopak liaty beton je pevnejší ako armovené dt -čka. @oondrejOceľ sa dáva do základov vtedy ak je nenosný ,alebo narušený terén.Ocel do základov pri rodinných domoch nemá veľký význam.Sú to rozlohou malé konštrukcie,v porovnaní s nejakým činžiakom a pod.Často sa oceľ dáva vtedy ak je dom čiastočne podpivničený (aj tak to málokedy pomôže),alebo na kopci.

Odpovedať

minas minas

07.01.2013

ja staviam prizemny dom a jedine zelezo co je v zakladoch je hromozvod gulatina a ani karisiet som nedal...este mame toho vela pred sebou ,peniazky sa mi zidu na ine dolezite veci a nie ich zalievat do betonu :-)

Odpovedať

luciakitta luciakitta

08.01.2013

@antonmesaros ak som to spravne pochopila, tak po zaliati zakladovych pasov, mozem za par dni zasalovat a zaliat to vyvysenie bez toho, aby som tam davala nejake zelezo? Daujem

Odpovedať

buggy buggy

08.01.2013

@luciakitta Ak to tak statik schvalil pripadne navrhol, tak ano. Teda prepac, mna sa nepytas, ale neodpustil som si.

Odpovedať

antonmesaros antonmesaros

PRO

08.01.2013

@luciakitta Šalovať debniť môžete hneď po vytvrdnutí betonu .Kľudne na druhý deň.

Odpovedať

Článok sa načítava...

bfinary bfinary

08.01.2013

@luciakitta Kazdopadne aby bolo previazane to spodne s tym vrchnym, tak do spodneho by ste mali napichat zelezo nech trci. @oondrejj Ja som zas nepocul standardne o zeleze v zakladoch :) Ja som uvazoval dat zelezo lebo blizko mame kamenolom a tam ked to "drbne" tak nam az pohariky nadskocia :) Ale nakoniec sme nedavali.

Odpovedať

ma890 ma890

25.01.2013

Mne keď projektant(už dosť starý pán) robil projekt domu prišlo na tému železo v základoch, tam mi povedal, že aj keď ľudia nemajú v projekte uvedenú výstuž v základoch tak ju tam aj tak dajú, mne vtedy povedal, že keď fakt neviem čo robiť s peniazmi tak ju tam daj. Na druhej strane firma ktorá mi išla dom stavať aj so základmi trvala na geologickom prieskume pozemku(bol som asi jediný v dedine čo si dal také niečo robiť).A geodet na moje nemilé prekvapenie zistil zlú únosnosť pôdy, vysokú hladinu spodnej vody a spôsob zakladania resp. projekt základov sa musel úplne prerobiť a robila sa samonosná základová platňa na zhutnenom štrkovom lôžku.

Odpovedať

•

Diskusia pokračuje po 4 rokoch

•

ollo2 ollo2

30.10.2017

Pozdravujem. Viem že toto je hodne stará téma ale predsa len musím reagovať pretože aj dnes je to téma akutálna, ktorá ľudí zaujíma. Výstuž do základov? Všetko je to otázka geológie a podložia pod objektom. Pre presné určenie či výstuž áno alebo nie odpovie geologický prieskum na základe, ktorého statik určí či áno alebo nie. Geologický profil však stojí nejaký ten peniaz a často krát jeho hodnota je cca rovná hodnotou výstuže, ktorú investor do základov vopchá. bavíme sa okolo +- 800-1500 eur. (myslím tým reálne vypracovaný geologický prieskum, ktorého hodnoty sú stanovené odborníkom a nie jožom od vedľa ktorý vykopal ďúru motykou na pozemku). Pokiaľ geologický prieskum potvrdí rovnorodé základové prostredie napr.: typu F4 čo sú prevažne ílovité zeminy alebo triedy G3-G5 čo sú zeminy s prímesou štrku je možné základové konštrukcie zrealizovať z prostého betónu. Pokiaľ však pod objektom sa nachádzajú zeminy rôznych mechanických vlastností odporúča sa základové konštrukcie vystužiť. Dôvod je docielenie rovnomerného globálneho sadania objektu po jeho realizácii. Deformácia podložia pod objektom je daná hodnotou Edef čo je deformačný modul pružnosti a táto hodnota je pre každú zeminu iná. ( http://www.stavba-az.sk/viewtopic.php... ). Počas výstavby a následne po zrealizovaní objektu dochádza k sadaniu stavby pod jej vlastnou váhou. Môže nastať prípad kedy časť objektu je založená na zemine F4 ktorej Edef = cca 3-6MPa a časť objektu na G3 ktorej hodnota Edef = cca 80Mpa. (tieto hodnoty určí geológ alebo sú orientačne stanovené v STN). Alebo môže nastať prípad kedy je na jednom mieste 5m vrstvy F4 a na druhom mieste len 2m a ďalej začína G3. Objekt začne nerovnomerne sadať v mieste s rôznymi Edef. V tomto mieste môže dôjsť k vzniku trhlín v základových pásoch čo môže viesť až k porušeniu základových pásov. Jedna čas objektu začne sadať menej ako druhá. Čo môže mať za následok praskanie muriva, omietok, stropov alebo prekladov nad otvormi. Výstuž v základových pásoch zabraňuje vzniku trhlín v mieste šmykových a ťahových namáhaní pásov a docieli rovnomerné sadanie objektu. Bez geologického prieskumu počas projekčných prác statik nevie aké zeminy sa nachádzajú v podloží a tým pádom nevie či výstuž tam je potrebné dať alebo nie. Bez geologického prieskumu je to jednoducho tipovanie ako v športke a nie relevantný výpočet základov. Pokiaľ chcete ušetriť na geológii je vhodné uvažovať o vystužení základových pásov (aspoň konštrukčne). Stavba domu nie je lacná záležitosť a neskoršia sanácia základov vám ušetrí nemalé finančné prostriedky v budúcnosti. Výstuž v základových pásoch je menšie zlo ako popraskané stropy a steny domu.