PRIEVLAK - Vysvetlenie unosnosti

17. sep 2021500
  • @ignacsk  vystuž profilu 16 sa donedavna ani na RD nepouživala vobec. Myslím , to co mate navrhnute je bezne pouzivane pri takých prierezoch. Navyse urcite mate v prievlaku navrhnute aj strmene a tie prenesu gro priečnej sily, takže neostane to len na tých vodorovných vystužach a je tam aj beton predsa 🙂
    Ako som vyssie pisala ked pridate priemer výstuže, može sa stat ze vam nebude spravne spoluposobit beton s vystuzou koli vysokemu stupnu vystuženia prvku. Zbytočne stracate cas takými uvahami. Ked ste si tak velmi neisty tak to prekonzultujte so statikom, alebo s iným statikom.
    Beton po 3 dnoch nadobuda 80 percent svojej pevnosti, takže nemusite nutne cakat az tych 28 dni... lebo aj tak nebude ihned kompletne zatazeny.

  • @ignacsk  ešte som si teraz všimla že výška prievlaku je 500 mm tak tam by bolo vhodne v strede priereze pridať po jednom profile 10. Lebo podľa konštrukčných zásad ma byť max vzdialenosť medzi hornou a dolnou výstužou 400 mm, čo tu po odpočítaní krytia možno vyjde ale asi ani nie....

  • @marrad  ja som to chcel spravit takto. Predimenzovanie "na tutovku" som si predstavoval takto:

    5 x 20 mm dole
    3 x 20 mm hore
    3 x 16 do stredu
    strmene husto husto husto

  • Sponzor fóra
  • @ignacsk  tak v prvom rade treba povedať, že mnoho príspevkov tu napísaných je absolútny nezmysle, uvedené hodnoty momentov vôbec neudávajú tiaž na meter bežný!!!, ale vidím, že uvažujete logicky a tiež Vám to nedávalo zmysel.

    Druhá vec, navrhovanie konštrukcií (všeobecne nie len ŽB) je komplexná záležitosť a nedá sa hodnotiť len jedna vytrhnutá vec, časť z konštrukcie. Jednotlivé prvky spolupôsobia a navzájom sa ovplyvňujú, samozrejme sú možné rôzne zjednodušenia a náhľad na konštrukciu, ale projektant-statik musí vedieť čo môže zanedbať, čo nie a ak niečo zanedbá, kde a ako sa to prejaví.

    Tretia vec, Vami uvedený výpočet hodnotí len posúdenie prierezu (nie celý nosník, ale len jedno konkrétne miesto) a aj to len na ohybový moment. Treba posúdiť nosník opäť komplexne, ako už v diskusii bolo spomenuté, ohyb, šmyk, priehyb, trhliny...

    Štvrtý bod. Konštrukcie pre rodinný dom nie sú náročné a zaťaženia sú bežné. Teda sú prípustné rôzne prístupy a každý statik volí svoj vlastný. Skúsený statik Vám navrhne výstuž do celého domu bez výpočtu, samozrejme na strane bezpečnej, ak chcete šetriť na materiály bez výpočtu to nejde.

    Piaty bod, aby som aj pomohol, tak v skratke a zjednodušene. Na jednej strane rovnice je účinok od zaťaženia - extrémny ohybový moment = MEd. Ten sa počíta podľa statickej schémy a pôsobiaceho zaťaženia. Na druhej strane je odolnosť konštrukcie, resp. únosnosť konštrukcie, teda ohybový moment na medzi únosnosti = MRd. Teda musí platiť, že účinky od zaťaženia sú menšie ako odolnosť konštrukcie, teda: MEd < MRd.
    Pre jednoduchý (prostý nosník - rovný nosník na koncoch podopretý) sa účinky od zaťaženia lineárneho po celej dĺžke nosíka, vypočítajú podľa vzorca: MEd=1/8 * q * l*l (teda l na druhú). Za MEd, môžete dosadiť odolnosť MRd (kNm), za l dĺžku nosníka v metroch (m) a z toho si viete určiť q (kN/m) teda kN na meter dĺžky nosníka. Vypočítate teoretickú tiaž, ktorú môžete na nosník dať, aby nebola prekročená únosnosť na ohyb. Skutočné povolené zaťaženie bude menšie. Skúste vypočítať, k akým hodnotám sa dostanete.

    Šiety bod, treba vedieť, že vo výpočtoch sa zohľadňuje štatistika výskytu zaťaženia a tiež štatistika odolnosti materiálu, preto do výpočtu vstupujú rôzne súčinitele, aby výpočet zohľadňoval realitu. Ak by ste chceli vedieť viac, napíšte mi cez súkromnú správu.

    PS: Stále netreba zabúdať, že ide o verejné fórum a tieto veci treba riešiť s odborníkom. No teší ma každá aktivita, kde sa chce niekto reálne niečo naučiť a pochopiť.

  • @ignacsk  v strede stacia 1+1 v strede profil 10 a strmene nedávajte zbytocne husto neviem ako mate navrhnute ale tak cca po 250 v poli alebo riedsie, dat stlpami do jednej stvrtiny na jednu a druhu stranu mozete dat po 150
    a hore dole stacia 16 .....

    ako pisete husto husto to az ma heglo na stolicke.... nemožete to prevystuzit.
    max ako pisem

  • @ignacsk  písal ze si hľadal kade tade, ved keď si dáš do Google výpočet ohyboveho momentu máš tam toho ako secky.... A s tým predimenzovane výstuž opatrne, ako tu píšu je min a max %vystuzenia a 20mm roxor na 4m votknutom nosníku (píšeš ze uloženie na stĺpy) to už je paľba na most..

  • @halnas  ja sa rad vzdelavam. A dakujem za mega rozsiahlu odpoved. To proste patri ku mne. Som sice programator, ale ako programator som dostal celkom dobre mozgove zavity a to ma nuti klast si rozne otazky... A kedze staviam dom svojpomocne, tak ma to donutilo polozit si otazku. Kolko vobec unesie takato zelezobetonova konstrukcia ked som k nej robil zelezobetonove stlpy ? Akurat bol problem ze som netusil co vlastne hladam. Googlovanie prepocet na KG z kNm a este k tomu aby to zohladnovalo dlzku nosnika neprinieslo nic.

    Cely moj prispevok nie je o tom, aby som si nieco vypocitaval sam. Moj prispevok je o zvedavosti, o snahe pochopit veci ale konkretne veci. Cize nie stat sa statikom, ale konkretne som chcel vediet kolko unesie takyto nosnik ( ak budem uvazovat len cislo hmotnost zhora nadol ) a do istoty to prenasobim 0,8 aby tam bola este 20 % rezerva. Takze pri Fi 16mm roxorov mam vysledok odolnost MRd = 186,66 kNm

    Poprehadzujem vzorec aby som dostal to co potrebujem.
    Mrd * 8 / l*l = q
    186,66 * 8 / 4,16*4,16 = q
    q = 86,2889 Kn
    86,2889 Kn ( pri g zeme ) = cca 8799 Kg

    A teraz otazka. Tato vypocitana 8799 kG vaha je na cely prievlak, alebo sa uz bavime o cisle 8,8 tony / meter ( pri dlzke 4,16 m ). Cize celkova teoreticka nosnost prievlaku je 8,8 tony alebo 36,6 tony ? Len tak odhadom laicky sa priklanam k verzii ze celkova nosnost v Kg je 8,8 tony. Neviem si predstavit ze by roxory s Fi 16mm v betone pri dlzke 4 metroch a rozmeroch 25 x 50 cm udrzali ani len teoreticku vahu 36,6 tony. To by museli byt omnoho pevnejsie nez som si o nich myslel a predstavoval ze su.

    PS: A ja pevne verim ze nie som jediny kto su takuto otazku kladol a tiez sa nevedel dopatrat k odpovedi, o to viac ma tesi ze sa posuvam k odpovedi coraz blizsie. A verim ze niekto dalsi tieto poznatky vyuzije tiez.

    @marrad  - ja som planoval kazdych 10 cm, max 15 cm prvy meter a potom 25 alebo 30 cm. Proste ak mi ma nad hlavou ma visiet prievlak, ktory nesie dalsie poschodie tak musim vediet ze som ho spravil ovela silnejsi nez stacilo. A ze sa nemusim bat absolutne.

    @daralbajda  - To je presne tym ze clovek nevie co vlastne hlada. Ja som hladal: Unosnost v Kg z kNm a dlzky ( v anglictine samozrejme lebo v slovencine takych prispevkov na internete nie je nic ). Tak ved ono to aj musi byt palba na most ked na tomto nosniku ma stat nosna priecka nad ktorou bude este MIAKO strop na 2 NP. Kedze robim 2 plne podlazia. Uz som uvazoval ze taky isty prievlak by som spravil hore nad prieckou. Cize by som spravil 9 vrstiev tehal a nad tym zase taky isty prievlak. Uvazoval som takto ze spodny prievlak by niesol len priecku nad sebou a druhy by niesol len strechu. Takto bysom to videl ako zicher. Ale najprv som sa rozhodol zistit teda unosnost v Kg aby som zbytocne nestracal cas s prievlakom ked zistim ze spodny to unesie aj s heliportom na streche.

  • @ignacsk  najviac strmenov je potrebnych pri mieste ulozenia na sltp (odborne povedane pri podpere) lebo tam je navacia priecna sila a moze sa ustrihnut.... v strede v poli staci menej tam nevznika skoro ziadna priecna sila, tam strmene posobia viac menej ako konstrukcna vystuz, ktora drzi polohu vodorovnej výstuze na svojom mieste, lebo v poli je najviac prospešna spodna výstuž (tych 5 ks 16)
    Mam odprojektovane min 15 rokov zelezobetonových konstrukcii a aj vystudovala som na katedre betonových konstrukcii a mostov, tak sa mozete spolahnut....
    Ste zrejme celkom bysry clovek ale nemate ani alementarne chapanie stavebných konstrukcii. mali by ste si dat poradit, lebo to ako vy uvazujete o konstrukcii je uplne nespravne...

  • @marrad  - ano v podstate takto som to chcel. Cize prvy metar z oboch stran na husto a v strede menej. JA sa samozrejme budem drzat projektu, len proste by osm rad tu vystuz vymenil za nieco silnejsie. A preto ma napadlo zistit nosnost prievlak v mne znamej jednotke - v Kg. Keby mi niekto povedal ze toto unesie 10 ton urcite, tak si viem predstavit aky silny je ten nosnik v tom ponimani v akom to chcem chapat ja. Urcite nebudem prievlak robit hala bala, ako vravim statikom bol urceny prievlak so 16 mm. Nie ze ja som si sam urcil. Ale statik mi tam dal cisla ktore su mi nic platne. Mna zaujima ze ak tam polozim 500 kg zavazie rovnomerne rozlozene po nosniku ( stena ) bude sa ten nosnik z tejto vahy smiat, alebo sa zapoti ? To je to co hladam 🙂

  • @ignacsk  vypočítane q je v kN/m, teda 8,8t na každý meter po celej dĺžke nosníka. Teda celý nosík unesie 36,608 t. Ak je zaťaženie rovnomerne rozložené po celej dĺžke nosníka. A samozrejme za predpokladu, že uvedené informácie sú správne. Do zaťaženia sa počíta aj vlastná tiaž nosníka, stále a aj premenné (užitkové zaťaženie, sneh, vietor....) zaťaženie pôsobiace na nosník, resp. ktoré nosník preberá. To je stále iba jedna strana rovnice.

    A túto záťaž neprenesie len tých niekoľko prútov výstuže, tu treba zohľadniť problematiku výpočtu odolnosti prierezu, teda druhú stranu rovnice. Ak zmeníte rozmery prierezu a výstuž ponecháte rovnakú bude sa meniť aj odolnosť - únosnosť nosníka. Ak máte uvedený výpočtový program, môžete si to vyskúšať.

    @marrad  Vám radí správne, nepoznáte všetky okolnosti, nechajte si poradiť odborníkom.

  • @ignacsk  S statik urcite pocital, nazyva sa to stale zataženie a to su veci ako vrstvy podlahy priecky, pripadne nejaka tazka konstrucia (my mame napriklad komin na strope kde vo vypocete sme pocitali je tiaz..... nemusite vsetkemu rozumiet, treba aj doverovat odpornikom 🙂

  • @halnas  tak som sa konecne dopracoval k odpovedi ktoru som chcel. A som prekvapeny. Lebo to ze je beton pevny na tlak, to je mi jasne. Ale zeby zelezobetonvoy prievlak visiaci vo vzduchu mal takuto unosnost som necakal. Tak ak 16mm roxory unesu taku velku vahu, tak to mam potom pocit ze uz tych 16 mm je aj s rezervou vypocitanych statikom.

  • @ignacsk  super..... ked to vystuzite ako Vam radim a ako navrhol statik tak Vam garantujem ze jeho priehyb a trhliny budu presne take ano maju byt. a prievlak bude krasny rovny... Pravda ak ro pekne odleju z betonu 🙂

  • @marrad  tak beton pride betonpumpa s original betonom vysokej triedy, nie doma miesanym. Sice to mnozstvo ktore je tam potrebne je smiesne - pol kubika - to by som namiesal v miesacke 3 furikovej ale tak taketo veci si netrufam, tam chcem vsetko tip top. Od betonu, cez zelezo, strmene vsetko tip top.

    Chcem sa vam vsetkym podakovatt @marrad  @halnas  @daralbajda  za pomoc, vysvetlenie a trpezlivost. A ze som sa nakoniec dopracoval aj k tomu cislu co som chcel, mat teda cca predstavu aj na kilogramy.

  • @ignacsk  vela zdaru, a este pripomeniem ze vramci tip top ak by vystuz bola trochu povrchovo ohrdyaveta necistte tu hrdzu to je velmi prospesne pre spoluposobenie betonu a vystuze, naopak keby to bolo hladke a nepodaj nejake mastne napriklad od odformovacieho oleja ktorým sa natiera debnenie nie je to dobre..

  • Sponzor fóra
  • @ignacsk  este k tej vysokej triede. Trieda betonu ma byt taka ako navrhol statik, je nespravne dávat vysiuu triedu, predpokladam ze by to mala byt B25/30.

  • @marrad  tak to som prave zaskoceny. Ked som robil plotnu, mal som fungel nove kari rohoze este mastne ako pisete. A vravim si, super novucke zelezo a nie tie ohrdzavene. A kedze mi zvysne roxory aj vystuze stali na pozemku od Maja chytili hrdzu, nadaval som ze take krasne nove som ich mal ake uz su povrchovo skarede. Prave vcera sme zalievali preklady nad oknom, a vravim si ze pouzijem tie co uz maju hrdzu nech sa ich zbavim a ostanu mi len tie krasne nove co vcera doviezli. Takze ani som nevedel ze som vcera spravil dobre.

    Ja tu uz prave pocitam vsetky preklady co som robil nad oknami 😃 A zistujem ze som spravil zbytocne silne preklady podla vypoctov v programe. 1,5 metra dlhy preklad 5 x Fi 10 dole a 3 x Fi 10 hore. Kedze tieto mi statik nenavrhol len napisal ze mozem pouzit hotove preklady z obchodu. Ale porobetonovy preklad sa mi zdal slaby tak som zalieval klasiku. A kedze som nevedel kolko zeleza dat tak som dal 5 x 10 dole a 2 x 10 hore. Sirka 36,5 cm vyska 25 cm dlzka 150 cm - vychadza mi to 33,67 kNm na 1,5 metra - cca 10 ton.

    No nevadi, lepsie silny ako slaby preklad nad oknom.

  • @ignacsk  mx ked sme stavali dom,prvy strop tesari urobili salovanie a mali ho natret odformovacím olejom, no oni tie dosky nenatreli ale rovno z vedra tam naliali velmivela oleja a ked viayali vystuz tak komplet celu vystuz vymacali v tom oleji. po vyarmovali 3 dni vkuse prsali a ked sme prisli den ked prestalo prsat na stavbu mali betonovat strop., ked som zbadal ze vystuz na celej doske sa leskne ako keby bola z nerezu tak som ihned stopla betonaz a zavolala som sefa robitnikov a prikazala odmasti vystuz.
    2 dni s technickým benzinom odmastovali az potom betonovali.
    No to že Vy to neviete to je v pohode ale ludia ktorí sa zivia viazanim vystuze a stavanim domov to maju vediet...

  • @marrad  tak ja som to s tymi rohozami nevedel ale tak ono na nich aj poprsalo snad az tak mastne neboli. Plotna mala mat 18 cm zdalo sa mi to malo tak ma 27 cm. To uz sa mi od oka zdalo ze toto je slusna plotna. A este k tomu betonu. Mal som mat proste zaklady C16/20 ale armoval som ich kosami 6 x 12 mm roxory. Do DT som daval vodostavebny, plotna vodostavebny. Snazil som sa stale lepsi dat.

  • @ignacsk  Z Vas maju betonarky radost tolko betonu naviac minate 🙂
    nie je dobre davat priliz vysoke tiredy betonu tak do B25/30 lebo tie vyssie maju vacsie naroky na spracovanie pri pokladke a zvacsia skor tuhnu tvrdnu a schnu, su narocnejsie na osetrovanie (polievanie vodov) a ked sa im nedostane dostatocnej starostlivosti tak su krehkejsie a popraskaju....

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    hľadať len v názvoch tém
    Odporúčaní dodávatelia
    Našim zákazníkom poskytujeme komplexné rekonštrukcie bytov, rodinných domov ako aj stavby rodinných domov. Spolupracujeme s interiérovými dizajnérmi a
    Asex
    Martin
    Predaj a montáž rekuperačných jednotiek a príslušenstva. Diagnostika budov - Blower door test, termovízia, energetický certifikát, poradenstvo.
    Strojové sadrové omietky
    Články od našich partnerov
    Plastové okná "odeté" v hliníku ?
    Podlahové, stenové a stropné vykurovanie a chladenie Gabotherm®
    Plánujete kúpu novej strechy? Vyberáte si strešnú krytinu zo širokej ponuky na trhu?
    Archív článkov od partnerov