0
lajkov
51
správ
PRIEVLAK - Vysvetlenie unosnosti
Zdravim, presiel som vsetky mozne stranky a fora ( aj zahranicne ) a nedopatral som sa k ludskemu vysvetleniu unosnosti.
Staviam dom, 2 plne podlazia. 1 podlazie MIAKO STROP + nadbetonavka 6cm, strecha takisto miako + nadbetonavka 6cm. V 1 NP mam spojenu obyvacku a kuchynu a hore nad touto miestnostou na 2NP budu 2 miestnosti takze tam pojde nosna priecka. Preto je v 1 NP navrhovany PRIEVLAK, aby mala na com priecka hore stat. Prievlak ma rozmery 25 x 50 ( š x v ) cm a dlzku 416 cm ( dlzka "vo vzduchu" ) a k tomu ulozenie po bokoch na zelezobetonovych stlpoch 25 cm na kazdej strane.
Dole ma byt 5 x 16 mm roxor a hore 2 x 16 mm roxor. Strmene dam kazdych 10 cm prvy meter a potom kazdych 30 cm.
Patrim medzi ludi ktori taketo rizikove veci v dome radsej predimenzuju. Takze som objednal 5 x 20 mm roxor dole + 2 x 20 mm roxor hore. A teraz k veci co ma trapi.
Pri roxore 16mm mi vychadza podla vypoctov statika unosnost - 186,66 kNm
Pri roxore 20mm ( pouzil som ten isty program aky aj statik a zadal hodnoty s 20 mm roxorami ) mi vyslo - 281,75 kNm
Cenovo to velky rozdiel nie je ( 100 € ) ale rozdiel medzi cislami 186,66 kNm a 281,75 kNm sa za tych 100 € oplati. Problem je, ze vlastne neviem co to je...
Co je to za zvlastna jednotka to kNm ? Neda sa to proste prepocitat ludsky nejako ? S vysledkom napriklad: tento prievlak pri dlzke 416 cm unesie napriklad 15 ton ?
Chapal by som ze je to na nejaky meter stvorcovy, ale tiez mi to nesedi lebo to by znamenalo ze cim dlhsi prievlak tym viac unesie co je blud. Existuje nejaky sposob ako prepocitat ze prievlak s Mrd = 281,75 kNm pri dlzke 416 cm unesie vahu XYZ kg ?
Prikladam fotku.
Odpovedať
0
lajkov
@vlado1992 skor mi ide o pochopenie. Ak by to bolo 28 ton na meter dlzky, tak potom keby som ten prievlak spravil 10 metrovy uniesol by 280 ton. A 1 metrovy iba 28 ton. 10 cm iba 2,8 tony a 1 cm iba 280 kg. To je menej ako zuvacka. A to mi logicky vobec nesedi. Preto hladam vysvetlenie co to vobec znamena.
3
lajkov
Krutiaci moment. Keby si mal zaklady mechaniky, statiky tak by si tu jednotku poznal aj to preco sa vypocitava pri konstrukciach
https://sk.wikipedia.org/wiki/Newton_...
kNm je 1000 (kilo) Newtonmetrov
sponzor fóra
0
lajkov
@zita19 a existuje nejaky vzorec podla ktoreho by som z Knm dostal nasledovne:
pri dlzke 4,16 m na to mozes polozit 25 ton ?
0
lajkov
@vlado1992 budem sa snazit pochopit maximum ak ma niekto dokaze aspon naviest aky vztah je medzi tymto vsetkym a hmotnostou nad prievlakom. Niekedy staci popostrcit.
1
lajkov
@ignacsk samozrejme. Ako inac by sa pocitala statika? Ako inac by sa naprogramovali tie aplikacie, do ktorych si natukal svoje premenne?
sponzor fóra
0
lajkov
@zita19 a algorytmus vypoctu je? ( ja som prave programator ) Staci vzorec / vzorce. Comu su rovne vypocitane X kNm -> Kg v zavislosti na dlzke / sirke nosnika. Cize v zavislosti na vypocitanych kNm - aky je potom nejaky vzorec na vypocet kolko KG vahy na to moze ist, ak mame zname veliciny kNm + vieme dlzku a sirku prievlaku ?
0
lajkov
@ignacsk no tak toto ja ti z hlavy nevyplujem. Hladaj. Odraz sa od tohto
https://cs.wikipedia.org/wiki/Moment_...
0
lajkov
@zita19 tak z toho mi vyplynulo len ze... Ak mam 186 kNm tak mam 186 000 N. 1N = 0,10197 kg pri g zeme. Takze 18 966 kg. Ale 18 966 kg na ? na meter ? Ak na meter tak potom nemozem nasobit ale musim delit. Lebo urcite kratsi nosnik s rovnakou vystuzou unesie viac ako dlhsi. Takze ak to vydelim 4 ze budu tie tehly rovnomerne po celom prievlaku rozdelene tak mam 4741 kg unosnost. Vaha priecky bude take 2,5 tony + nad tym strop. Takze bud to neplati tento vypocet, alebo tam radsej dam tie moje 20 mm roxory aby som unosnost dvihol na tych 28 ton a deleno 4 metre cca 7 ton ten nosnik celkovo unesie. Teraz uz len pockam na niekoho kto to dokaze potvrdit ze takyto prepocet plati alebo nie.
0
lajkov
Zobraziť profil
wyrky
15.09.2021
Článok sa načítava...
1
lajkov
@zita19 je to ohybovy moment ,(teda aj krútiaci) moment za ohybu ,jeho hodnota stúpa na kvadrat....pre proste uložený nosník 1/8 ql2 ,Veľkosť ohyboveho momentu teda stúpa kvadraticky s dĺžkou. A udáva sa potom pevnosť betónu v tlaku (ťahu)za ohybu a podľa toho sa dimenzuje..q je zaťaženie na bm,na veľkosť vystuže sa potom používa moment zotrvačnosti a ten je znova kvadraticky a prierezovy modul odporu ,tie dokonca sú x4....to len také hrubé vysvetlenie...
1
lajkov
@ignacsk áno existuje taký vzorec....vstupuje tam prierez (šírka ,výška prievlaku ,dĺžka ,spôsob uloženia na podpery a vzdialenosť a prierez (veľkosť ) vystuže od stredu prierezu, pevnosť betónu .strmienka prenášajú strinové sily....Že nie je to primitívny vzorec ,je tam viac veličín...
2
lajkov
@ignacsk M=1/8ql2,alebo M=1/4ql2 záleží od spôsobu uloženia. M =ohybovy moment v knm, q=zaťaženie v N/m, l =rozpätie (vzdialenosť pod pier)
2
lajkov
@ignacsk
Študuje sa to na stavebnej fakulte odbor nosne konštrukcie stavieb, jeden z najnáročnejších odborov vôbec na stavarine min. na úrovni mat-fyz.. Je minimálne smiešne že vôbec toto ako lajk riešite na modrom koniku...
Pokúsim sa v krátkosti vysvetliť pravidla dimenzovania ŽB konštrukcií.
ŽB konštrukcie sa podľa normy navrhujú na 2 medzné stavy a to 1)medzný stav únosnosti a 2)medzný stav použiteľnosti.
Prvý medzný stav zabezpečuje aby konštrukcia preniesla zaťaženie, ktoré na ňu bude počas celej životnosti pôsobiť.
Druhý medzný stav zabezpečuje aby sa vplyvom zaťaženia konštrukcia nedeformovala viac ako to určuje norma, nakoľko pri návrhu ŽB konštrukcii sa vždy uvažuje z pružnosťou aj betónu aj ocele a pri betóne sa uvažuje s dovolenou tvorbou trhlín (ktoré sú voľným okom neviditeľné ale zabezpečujú spolupôsobenie oboch materiálov betónu a ocele)
Číže navrhnutá výstuž je navrhnutá tak aby prievlak odolal neprimeranému priehybu (spôsobené vnútorným zaťažením momentom) a aby odolal tzv. strihu (čo je spôsobené vnútorným zaťažením priečnou silou) Ešte bývajú ŽB prvky zaťažené normálovou silou, ale v prípade vodorovných nosných prvkou čo prievlak je, býva normálová sila nulová alebo minimálna. Normálovou silou bývajú zaťažené zvisle prvky ako steny, stlpy a podobne.
Nie je veľmi múdre redukovať množstvo výstuže, ktoré navrhol statik. respektíve vôbec nie je múdre budovať nosnú konštrukciu stavby bez realizačného projektu statiky, čo bežne ľudia robia, pretože potom majú poprehýbané stropy prievlaky viac ako je to dovolené, je to vidieť voľným okom a minimálne je nepríjemný pocit nachádzať sa v takom dome. Ďalším dôsledkom je pukanie sadanie ďalších konštrukcií ako sú priečky a podobne.
Čo tam rozoberáte že dať 20 namiesto 16 tiež nie je vhodne meniť, lebo sa porušia predpoklady tvorbu trhlín a betón s výstužou nebude spolupôsobiť ako ma. To je dôležite pri ŽB konštrukciách. Potom nie je namieste dávať tam nejak železobeton, tajte tam rovno ocelový valcovaný profil.
Určite by som odporučila vystužiť to presne tak ako to naprojektoval statik. Lebo na SK je veľmi veľa odborníkov na stavarinu....hlavne takých krčmových 🙂
1
lajkov
@marrad odpovedali .. Medzny stav únosnosti, Medzny stav pretvorenia, Medzny stav trhlín... Určite sa to nedá určiť empiricke.... Ale dobrý statik musí vedieť co mu má vyjsť...
1
lajkov
@daralbajda možno tie medzné stavy teraz pomenovajú inač teraz platia euronormy. Keď som to študovala pred niekoľko desiatkami rokov bolo to tak ako píšem, samozrejme že som to veľmi zjednodušene popísala, neriešila som krútiaci moment, vzper a dalšie....
Samozrejme, že dobrý statik musí predpokladať čo mu ma vyjsť a eš
te jedna vec je dimenzačný výpočet a druha vec je že musia platiť konštrukčné zásady vystužovania ako min. max stupeň vystuženia, min. max. krytie výstuže. min. max vzdialenosti medzi výstužou.....
1
lajkov
@marrad ale aspoň vidíte ako sú dnes ľudia odvážni.... On si myslí, že len tak si doma prepočíta výstuž... Aj keď sa čudujem keď píše ze ma ten istý program co ma statik,... Tak potom ak spočíta zaťaženie (co nie je zložité) a ma ten program nemal by byt problém to navrhnúť... Len čudný statik co ráta na voľné dostupných statických programoch..
0
lajkov
@daralbajda
Ano, ten pan bude asi programator, alebo IT, používa takú logiku. Možno ten statik aj ked použije nejaky taky program, ale samotnú výstuž prisposobi pravidlam, ktoré som výššie popisala. No ked si to IT vypočíta tak si to neupravi podľa pravidiel a citu statika.
Potom tie domy tak vyzeraju. Poznam vela aj developerských projektov, ktoré praskaju, pukaju sadaju..... otras.
Na SK stale plati ze vsetci su odbornici na vsetko....
Ked som to studovala programy na dimenzovanie boli v plienkach a sami sme si robili jednoduche programy, zostavovali sme matice 15x15 a pocitali to cele noci na programovatelných kalkulačkach (co vtedy bol totalný luxus) ale velmi dobre sme pochopili konstrukciu ako taku a naucili sme sa velmi dobre predpokladat vysledky vypočtu (ked sme neskor zacali použivat BK system, nexis, scia a podobne).
2
lajkov
@daralbajda presne na nosnej konstrukcii budu setrit, co je to par stovak, ale za tisice si daju taliansky obklad... 🙂
0
lajkov
@daralbajda "Len čudný statik co ráta na voľné dostupných statických programoch.." - zaujimava dedukcia... no, zrejme si tu posledny clovek, pre ktoreho je softwarove piratstvo este neznamy pojem 🙂
0
lajkov
@gashtaan myslim, si že on tým myslel, že sa spoľahne na takýto program.... preto že čudný......
0
lajkov
@marrad to bolo myslene v kontexte vety predtym "Aj keď sa čudujem keď píše ze ma ten istý program co ma statik"
0
lajkov
@gashtaan ja sa tomu nedivim, skoro kazdy student, ktorý studuje tento odbor si vie urobit sam takz program... aspon ja mam take skusenosti.....
0
lajkov
@marrad No neviem , neviem , program volne dostupný na statiký výpočet ..aj ked schému a zataženie si musí určit statik , dá sa to aj ručne /tak to učili mna /* s kalkulačkou , programy neboli ..
No dnes su ludia odvážni , ale čokolvek chcem robit , musím si to vediet vypočítat...aspon odhadom ..Na čo sa tu trápia niektorí s modulom zotrvačnosti , prierezovým modulom , momentami ...
1
lajkov
@gashtaan no určite by som nerátal na pajcovaných programoch , to nie je učtovníctvo , či skladová evidencia......taký program niekto len tak nevytvorí....
0
lajkov
@gashtaan romantika musí byť.... Sú rôzne programy na všetko.... Aj také na "kľuku ....
0
lajkov
1. @daralbajda Program existuje, programoval ho original statik. Zadava sa tam trieda betonu, trieda ocele, vyska a sirka prievlaku, vzdialenosti roxorov od okrajov hore a dole, strmene aka hrubka ako su rozmiestnene... No proste X veci a vypluje tieto cisla.
2. Vsetko funguje vzdy na baze 0 a 1. V strojovom kode pre procesor pre skusenych programatorov je sice narocne ale nie nemozne najst riadok ktory vravi laicky povedane "ak je licencia platna, spusti plnu verziu" a zamenit ho za "ak je licencia neplatna, spusti plnu verziu"
3. @marrad - Ja nejdem setrit, NAOPAK neverim prievlaku z drotov 16 mm. Stlpy su uz hotove na ktorych bude stat, cakam tych 28 dni aby dozreli a obavam sa ci 5 x 16 mm dole + 2 x 16 mm hore ( 186,66 kNm ) je dostatok na to aby to udrzalo nad sebou plotnu, priecku a strop na druhom poschodi. Kolko vazi strop a priecka si viem zratat. Preto potrebujem vediet v KG kolko unesie 4,16 metra dlhy prievlak s pevnostou v tlaku = 281,75 kNm, ulozeny na oboch stranach 25 cm na zelezobetonovom stlpe plneho zeleza ( cize 4,16 + 0,5 netra dokopy dlzka ). Velmi si cenim tu dlhu odpoved, bola k veci a fundovana. Ale este by som uvital nejaku nostnost v KG. cca pri cisle 281,75 kNm + 4,16 rozmer. ( to cislo je pri 20 mm roxoroch ).
1
2
1
2
Nenašli ste čo ste hľadali?