Konopný betón

Zobraz úvodný príspevok
Na slovenskom nete je o ňom veľmi málo informácií. Čo si myslíte o tomto materiáli? Použil ho už niekto z vás pri stavbe? Stoja takéto domy na Slovensku?
Odpovedať
najmä pre alergikov, astmatikov, dom má najlepšie vlastnosti zo všetkých materiálov kedy CO2 z interiéru je najväčším civilizačným problémom u bývania. Japonci, Astralani, hľa, také problémy nepoznajú. Hlodavce do toho nelezú steny sú nehorľavé, drevená konštrukcia na akú pri stavbe sa postupne skrutkuje debnenie (po 60 cm na výšku, aby čo najskôr odišla zo zmesi vody a to sa len posúva hore) v konopnom betóne vďaka Ph - kyslého prostredia fakticky skamenie. Tento materiál sa používal už v rokoch 400 na stavby kláštorov vo Francúzsku a dodnes neporušené tam aj stojí. Im môžeme ďakovať za výskum vedcov a patentované zloženie zmesi kde možno garantovať najvyššiu kvalitu a dlhovekosť. Nielen skladby minerálov a vápna v tomto hrá úlohu. Amatér si chce zľahčiť prácu a neurobí to, čo mu namiešajú odborníci len s certifikátmi (tu vydala NASA ako jediný materiál práve vo vzťahu k ovzdušia v interiéri) z Asociácie zaoberajúce sa Hempcrete.
Odpovedať
Príspevok bol zmazaný adminom, lebo nespĺňal Pravidlá prispievania do fóra.
Kto má rád svoje zdravie a zdravie detí mu nie je ľahostajné, ten nikdy nedovolí izolácia z chemických pien (dýchate s jedmi aké nejdú z pľúc celý skrátený život), zatepľovanie fasády a množenie plesní v stenách vďaka tomu, (astma), rodičia majú ťažkosti so srdcom - tlakom hľa, ten si rozhodne zvolí dlhoveké bývanie v prírodných materiáloch. Veď aj omietky môžu byť len vápenné a symbióza materiálov s človekom sa odrazí nielen na nálade a komfortu. tepelný prestup taký 30 cm steny 0,36 nenahradí žiadny materiál.
Odpovedať
Príspevok bol zmazaný adminom, lebo nespĺňal Pravidlá prispievania do fóra.
Omlouvám se za gramatiku z překladače Google, sám jsem Moravák a roky žiji na Ukrajině. Děkuji za pochopení. Jura
Odpovedať
Ma niekto skusenost so stavbou plota z konopneho betonu? Dakujem
Odpovedať
@zuzula2017 Dobrej, stavba plota z liateho konope sa nerobila ale hovorili sme o tom. Názory sú také, že stavba stane nerentabilná. jedine formou blokov, či panelov vylívaných do foriem, ale zatiaľ to tu nikto nerobí. Je v pláne v Košiciach vyrábať fasádný uteplovač 40 x 60 x od 6 cm; 10; 15; 20; ai., z cementový peny po patentu Ukrajinského BETOL www.betol.ua aký sa leje do foriem 6m x 1m a 0,8 vysoký - materiál aký sa následne poreže. Tam už možno vyrábať aj z liateho konope panely na plota a fasády. +421 919 201 758
Odpovedať
Profilova fotka
@jblaze bez omitky - stěna se jen obrousi a natre vápnem s vodou?! 🙂
Odpovedať
nie, klasická vápenná fajnová s kremičitým pieskom (na výrobu skla)
Odpovedať
Ked tu citam mudrosti @georgino, tak musim napisat vsetkym co sa nahodou na toto forum dostanu, aby ho nebrali do uvahy. Zateplenie stien vatou alebo polystyrenom je oddelene 30cm hrubou tehlou alebo porobetonom a 1cm omietkou. Myslim si, ze keby nejaky vedec chcel nejakym pristrojom zistit zvnutra bez porusenia steny, ze co je za tehlou, tak by to mal pomerne zlozite. Nie zeby to clovek mal sancu "dychat". Co sa tyka zateplenia stropu tak to sa ludia snazia dokonca robit vzduchotesne... Pisem to najma pre ludi, ktorym zalezi na zdravi a na zaklade toho hladaju taketo alternativne zdroje "ktore vam vlada zatajuje" "co vam v stavebninach nepovedia" atd. Je to blbost. Netreba si trepat na fasadu ovciu vlnu alebo slamu. Navyse verim tomu, ze by sa skor v tom drzal nejaky hmyz alebo podobna haved. Zdrave byvanie je take, kde je stala teplota, idealna vlhkost, nie su tepelne mosty (na nich plesne) a optimalne CO2. To sa zabezpeci idealnym zateplenim (alebo murivom ktore netreba zateplovat lebo ma dostatocny telepny odpor) a vetranim/rekuperaciou. Tolko k panovi moravakovi z ukrajiny ktory pouziva google prekladac.
Odpovedať
Děkuji za příspěvek, je pěkný, no o stavbách více jak 1 500 let odzkoušených a jejich návratu na scénu do doby pěn a vat jakých jste se asi hodně nadýchal mohu jen jedno: Stavba stěn z litého (technického) konopí o žádné "tehle" ani podobném se zde nehovoří, je díky unikální skladbě minerálů /pojiva/ a vápna i vody rovnatelné, ne-li lepší jak klasický beton. Ani muchy jak by ste si přál, ani komáři se v tomto materiálu nedrží ani hlodavcům nechutná a spíše vysoká kyselost Ph 6,7 rovnatelné člověku tyto odpuzuje. Lidé se zdravotními potížemi /astma, alergie, kožní nemoci, zde nacházející jsou vyléčeni díky vysoký a hlavně přírodní fungicidě, neboť plísně ve vzduchu a ve Vaší TEHLE se držící, nejlépe je jim v zateplených klecích vatou, polysteyrenem, a podobným materiálem jaký byl vyvinutý jako obalový materiál na sklo v krabicích a pak pár chytrých lobbistů si z toho díky vlivu a vlastnictví levných výrob chemie udělali byznys s podporou a půjčkami, prostě celý komplex zisků. Člověk nemá uzpůsobené od narození dýchací ústrojí jaké by stálo na mikroskopických částečkách čedičový /sklenné/ vaty, ani formaldehidy uvolňující se z rychle rozkládajích se polystyrénů a do kon ce života si tak nosí ten moderní poklad až do hrobu, no trošku dřív než rozumní lidé. Malost chytrých co nepotřebují Google překladač (nechtěl jsem slovenský národ traumovat háčkami řřřřřřřřřřřečkami, aj), je závislá na omezených znalostech světových a rychle se zdokonalujících technologií jako např v Austrálii, kde stoletími pracují s materiálem maximálně využívaným z přírody i protože našim dědům a babkám bylo příjemnější nosit konopné, či lněné kalhoty a košile, už i proto, že si je mohli sami vypěstovat na poli a po nocích místo krváků a politiky tkát obleční celý rodině a sexovat v čistém vzduchu bez alergií aby i děti byly zdravé. Byly prostě chytřejší než nová generace zdegenerovaná recyklací plastů. Měli například Infračervené vytápění z pecí centrálně umístěných v domě jaké ohřívalo stěny domu i na peci se spalo a ouha, nebolely je klouby, svaly ač těžce pracovali nedávali tak vydělat doktorům a farmaceutům. A toto se právě nelíbí našim chytrým a vzdělaným co papouškují věci ze starých učebnic od lektorů jací v životě praxi neviděli a tak neznají co melou. Dneska se to lidi znovu učí, ještě nejsou tak blbí aby nechávali děti umírat mladé, zeptejte se v rodině, kde dospívající dívky chodí s obaleným krkem v létě díky studu z ekzémů, kdo toto nezažil a trauma s jakým žijí - tak radši ať drží hubu. SORRY, jen jsem se snažil odpovídat lidem na dotazy ohledně konopných staveb na dotazy jaké mi zasílali, nemám patent na rozum a nejsem stavitel. Jen praxe a technologie jaké i já jsem se učil na pochodu světem. Tomu i Ukrajina jak se asi nepozdává frustrovanýmu pánovi, poté co jsem prošel 7 let Německem a okolím v 90 - tých, jsem odjel na Ukrajinu na návštěvu kamarádů na tři dny. Po šestnácti letech s Ukrajinskou ženou a synem, jsme nuceni kvůli absenci rehabilitačních možností pro syna vrátit se zpět do židama ničený Evropy. kde normální člověk neznamená už vůbec nic. Pokud tedy nelíbá negrům nebo muslimský zvěři nohy. Moje máma je rozená Rusňačka a jako malý jsem tam velmi rád i s bábou jezdil a lidi byli perfektní, ne zevropštělí a jízliví. Tomu mne přirostla i Ukrajina, jakou dnes židi dokonale zničili a vyrabovali a normální lid nemá možnost utéct z toho aby udělal místo chasidům co jim rozstřelují vesnice jen proto, že tam musí gangy těžit břidlicový plyn a lidi i vesnice jim zavazejí. Izrael podaroval hnusu 84 milard usd aby si nakoupili na UA pozemky a stavby jaký rozstříleli aby je nemuseli platit. To je realita a nikoho nezajímá, že UA je v některých věcech i zdraví namnoho dál jak egoisticky chemická EU. --------------------------------------------------------------------------------------- Chytří a s láskou vychovající lidé svě děti, proto se učí, hledají nejlepší varianty jak se nenechat zabíjet cizím byznysem. Proto existují společnosti a spolky jako např: - http://cannabisinstitute.eu/ - www.maxeco.cz (stejný princip jako babiččina pec) - http://cannabisinstitute.eu/ Nabízíme zdravé a cenově přijatelné řešení nízkoenergetických staveb z konopného betonu, které není potřeba obalovat do polystyrénu, minerálních vat, fólií nebo lepidel. Jedná se o difúzně otevřené, nízkoenergetické domy, které netrápí tepelné mosty ani plísně. Jedná se o monolitické konstrukce z recyklovatelného materiálu. V konopných stavbách se udržuje přirozené mikroklima, a to bez klimatizace, rekuperace nebo podlahového vytápění. Jsme členové sdružení IHBA a KONOPA, z.s. a kdo chce najde si sám víc informací než unese ještě jednou se omlouvám, že jsem chtěl poradit z toho mála co znám a když to vadí úchylákům co rádi urážejí z vlastní všeznalosti raději se smažu. ČAU
Odpovedať
Ještě malou info, o prostupu tepla a tepelných mostech. Vzduch v interiéru je podle studií NASA v konopný stavbě nenahraditelně nejčistší kvůli tomu, že dokáže stěna absorbovat největší podíl CO2 kysličníku uhličitého a to je základ toho co možná někdo nažývá dýchání stěn. Žádný cement jen vápno pojivo s vysokou kyselostí a dřevěný samonosný skelet zalitý ve směsi z konopí časem dostane formu zkameněliny, proto třeba Francouzi v lítech 460 a dále stavěli z konopí kláštery ajké stojí dodnes. I Noterdame je z konopí v některých částech. Právě v těch které nezhořely, protože konopný beton nelze zapálit. Prostup tepla v koeficientu staveníky uváděném je u konopný stěny 30 cm = 0,36 což se asi pánovi z polystyrénu nebude líbit neboť jeho favorit se pod 0,6 nedostane i kdyby byl metrový. tepelný most je věc moderních budov, zde neexistuje proto se ani neuvádí, skelet je dookola zalitý směsí a omítky se dělají pouze vápenné.
Odpovedať
Článok sa načítava...
Kdo si chce vychutnat stavbu z konopného betonu s jakou i malé děti pomáhají i žena, stačí mu pronajmout si půdu u farmáře 40 Ha a koupit semínka konopí (s omezeným THC) pokosit, vlákna prodat automobilkám na potahy a do konstrukcí, i ty zbytky skoro odpad kůrek nechat podrobit i po speciální formuli namíchat se čtyrmi minerály jako suchý beton. Zamícháním s vodou do posuvného bendnění si kyblíčkama nanosit co jste si vypěstovali a nechat uschnout i ŽIJTE ZDRAVĚ! Nepotřebujete frajery ze stavebnin.
Odpovedať
Profilova fotka
žeby to bola výzva aby sme znovu obsadili Ukrajinu?
Odpovedať
Diskusia pokračuje po 6 mesiacoch
@igor256 @georgino Trochu to tu uvediem na pravú mieru. Tehla + zateplenie sa nemôže porovnávať s monolitom z konopného betónu rovnakej hrúbky. Tehla + zateplenie bude vždy len sendvič, zabitý najčastejšie nejakou cementovou omietkou, čiže neschopný difúzie vodných pár. Konopný betón je monolit bez tepelných mostov, bez potreby pur pien, fólií a všakovakých super tesniacich pások (okrem okien, tam to ukladá norma). "Zdrave byvanie je take, kde je stala teplota, idealna vlhkost, nie su tepelne mosty (na nich plesne) a optimalne CO2. To sa zabezpeci idealnym zateplenim (alebo murivom ktore netreba zateplovat lebo ma dostatocny telepny odpor) a vetranim/rekuperaciou." ...práve to zabezpečuje konopný betón, viaže vyše 100 kg CO2 na m3 hmoty(!) udržiava stabilnú klímu (50-55% vlhkosť), stena na rozdiel od tých klasickách vápenocementových omietok na tehle, s vlhkosťou skutočne pracuje - pohlcuje ju a odovzdáva naspäť do prostredia, a čo je veľmi dôležité - vlhkosť ktorú prijme, odovzdá naspäť do prostredia dezinfikovanú, vápno má totiž zásadité pH (10 a nie kyslé ako to tu pánko z UA mylne prezentoval, pomedzi tie ďalšie - skôr marketingové hlášky namiesto vedecky podložených informácií. A okrem toho, uvádzajte vlastné foto stavieb, keď už sa tak pasujete za stavbára, a nie hocičo stiahnuté z internetu!). Okrem toho zásaditá klíma (vďaka aniónom OH-) ionizuje vzduch, čo priaznivo vplýva na elimináciu voľných radikálov v ovzduší (alergény, emisie formaldehydu z nábytkov ap.)
Odpovedať
regulácia vlhkosti - udržiavanie stabilnej vnútornej klímy
Odpovedať
@peter84 a čo robí tá zázračná hmota s tým CO2 ďalej? Na základe čoho tá hmota vie, že má prijať vlhkosť zvnútra a odovzdať ju von a nie naopak?
Odpovedať
Profilova fotka
@peter84 "Konopný betón je monolit bez tepelných mostov"....a prezradíš mi ako sa tam robia preklady z konopného 🙂 betónu aby tam nevznikol teplený most a zároveň to splnilo nejaké náročnejšie statické zaťaženie napr. nad väčším oknom a pod? Tiež by ma zaujímalo ako zabezpečí konopný betón pri spustenej rekuperácii deklarovanú "ideálnu" vlhkosť v zime ?....ak je difúzne otvorený znamená to že pary sa v zime tlačia z domu von......rekuperácia tiež vzduch vysušuje.....môžeš vysvetliť ako také straty kompenzujú konopným betónom? Ale obrázok je k tomu je pekný.....(a je predpoklad že tri roky existujúca firma s tržbou 81 tis. EUR v tom má bezpochyby jasno)
Odpovedať
@igor256 Trochu si to dajme na poriadok, hempcrete, tzv. konopný betón je mix technického konope a vápna. Rastlina počas rastu viaže veľké množstvo CO2, ako jedna z mála rastlín (okrem bambusu ap.) nabere veľké množstvo biomasy, okrem toho vápno počas zrenia / vytvrdzovania tiež viaže CO2 ..toto je samozrejme dlhodobý proces, nedeje sa "zo dňa na deň". Ohľadom regulácie vlhkosti a difúzie vodných pár, ruka v ruke s izolačnými vlastnosťami, je to stavebná fyzika, je o tom urobených množstvo štúdiu, okrem toho marketingu ako tvrdíte... https://scholar.google.sk/scholar?hl=...
Odpovedať
@eagleowl Konopný betón nie je staticky nosný prvok, ale výplňový, nosná kostra je väčšinou drevo(skelet) ale môže byť aj železobetón či oceľ. Správne naprojektovaná a realizovaná stavba nemá tepelné mosty. Rekuperácia, alt. riadené vetranie má zmysel hlavne pri ultratesných stavbách, väčšinou z lahčených izolačných materiálov, ktoré nedokážu akumulovať energiu. Pri stavbe z hempcrete (konopný betón), ktorý má pomerne vysokú tepelnú kapacitu ale aj tepelný odpor zároveň, nie je rekuperácia nevyhnutnosťou. Stavba nie je taká citlivá na bežné vetranie, počas leta sa totiž tak rýchlo neprehreje (fázový posun je pri 38 cm hrubej stene viac než 30 hodín!!) a počas zimy zase tak rýchlo nevychladí. Materiál má poréznu štruktúru, dokáže absorbovať vzdušnú vlhkosť (voda je nosič energie, takže odovzdá aj teplo) a znova ju odovzdať späť do prostredia (tzv. moisture buffering effect). Je o tom urobených viacero štúdií a vedeckých prác za posledných 20 rokov, ak to niekoho zaujíma hlbšie - stavebná fyzika, odporúčam pre začiatok túto publikáciu: https://www.researchgate.net/publicat... ale vy v tom máte určite jasno, nepotrebujete aby vás niekto poúčal (hlavne si pospájať číselká z finstatu a hurá, úsudok je na svete 😉
Odpovedať
@peter84 kontrolná otázka: čo urobíš s tepelnými mostami v prípade železobetónovej nosnej konštrukcie? Lebo teória je to možno pekná, ale ak urobíš ŽB skelet a vyplníš otvory ho tvojim materiálom, vytvorím krásne rámiky tepelných mostov 😉
Odpovedať
@sousedekovci89 Tak trochu praxe... ...posledne sme nosný ž.b. skelet utopili na interiérovú stranu steny a konopný betón išiel popred to = žiadny most 😉
Odpovedať
Profilova fotka
@peter84 píšeš:„Konopný betón nie je staticky nosný prvok, ale výplňový, nosná kostra je väčšinou drevo(skelet) ale môže byť aj železobetón či oceľ. „ Potvrdzuješ že v konopnom betóne celkom rovnako ako v murovanej stavbe musia byť tepelné mosty odstránené rovnakým spôsobom lebo rovnako ako murovaná stavba ani konopný betón NIE JE monolit. „Správne naprojektovaná a realizovaná stavba nemá tepelné mosty.“....toto tvrdenie je pravdivé a vzťahuje sa na úplne všetky typy stavieb bez rozdielu 🙂..... píšeš:„Rekuperácia, alt. riadené vetranie má zmysel hlavne pri ultratesných stavbách, väčšinou z lahčených izolačných materiálov, ktoré nedokážu akumulovať energiu. Pri stavbe z hempcrete (konopný betón), ktorý má pomerne vysokú tepelnú kapacitu ale aj tepelný odpor zároveň, nie je rekuperácia nevyhnutnosťou. Stavba nie je taká citlivá na bežné vetranie, počas leta sa totiž tak rýchlo neprehreje (fázový posun je pri 38 cm hrubej stene viac než 30 hodín!!) a počas zimy zase tak rýchlo nevychladí." Rekuperácia je niekedy vítaný prostriedok ako splniť požadovaný parameter A0 – a je to prostriedok, ktorý pre pohodlných zabezpečuje bezpracne výmenu vzduchu. Nedáva zmysel spájať použitie rekuperácie s tepelnou kapacitou stavby z pohľadu primárnych funkcií rekuperácie (znižovanie hladiny CO2 a šetrenie energie) (...aby nedošlo k omylu ....bývam v dome kde nie je rekuperácia, vetrám oknami a mám užívaním vyskúšané ako sa správa stavba s vysokou tepelnou kapacitou, a napriek tomu že steny nie sú vôbec difúzne otvorené (sú masívne zateplené EPS) udržujem bez problému v dome optimálnu vlhkosť.) Keď sa spýtam ako zabezpečí konopný betón pri spustenej rekuperácii deklarovanú "ideálnu" vlhkosť v zime odpovieš mi odkazom na štúdiu z r. 2005 ktorá konštatuje: "Future works will define combined parameters corresponding to thermal diffusivity and Effusivity for hygric transfers." 🙂 píšeš: "Materiál má poréznu štruktúru, dokáže absorbovať vzdušnú vlhkosť (voda je nosič energie, takže odovzdá aj teplo) a znova ju odovzdať späť do prostredia (tzv. moisture buffering effect)." Pekná veta..čo znamená preložená do reči čísiel a kW v praktickom živote bežného domu nevie dnes nikto..... "Čísielká" z finstatu netreba spájať.....čísla iba objektívne vypovedajú o faktoch.
Odpovedať
Profilova fotka
@peter84 žiadny most ? 🙂 a ten "utopený" preklad mal z vonkajšej strany teda akú hrúbku konopného betónu?...a ako sa principiálne z hľadiska tepelno-izolačných vlastností líši takto spravený preklad od prekladu kde je XPS ?
Odpovedať
@peter84 každe by ti v interiéri vznikali odskoky? to nie je moc dobré riešenie 🙂 alebo sa vyplnia aj otvory?- šialená spotreba materiálu. Btw. predsadením tej konopnej srandy vytváraš sendvič podobný bežne zatepľovaným múrom 🙂
Odpovedať
@eagleowl ale samozrejme, že je to MONOLIT, nemurujú sa tu jednotlivé tvarovky, teda pri aplikácii formou 'cast-in-situ' - je materiál od podlahy až po strechu jedným celkom, bez nutnosti lepenia na maltu/penu ap. Rekuperácia je hlavne pomerne drahý špás, to že ju pre predpisujú štandardy (nie je to závislé len od energ.triedy ale hrajú tu rolu aj ďalšie kritériá, ako napr. m2 a typ stavby ap.), vyhovuje najmä tým, ktorí ich vyrábajú/predávajú - je v tom dosť lobby. Nespochybňujem jej efektívnosť, čo sa týka úspory energií a udržiavania optimálnej hladiny CO2, vadia mi tam skôr tie rozvody, možnosť čistenia len cez filtre a hlavne tá cena(!) V dome z EPS udržujete optimálnu vlhkosť bežným vetraním, však OK, nik Vám to neberie, ale kvalita vnútornej klímy sa s domom z prírodných materiálov zrovnávať nedá. A ďalšia vec, to vaše EPS po skončení životnosti stavby predstavuje záťaž pre životné prostredie, použité na stavbe sa nedá zrecyklovať. S naším materiálom môžete pri likvidácii stavby pokojne mulčovať pôdu, prípadne ho zrecyklovať. Mnohý ľudia na toto zabúdajú, čo chystáme ďalším generáciám našou činnosťou(?!) Tá štúdia z r. 2005 hlavne hovorí o základných parametroch hempcrete, ktoré sú odlišné od konvenčných stavebných materiálov. Nebolo mienené zodpovedať z fleku otázku ohľadom rekuperácie, nie som na to špecialista, skôr som chcel pozornosť nasmerovať na skutočnosť, že konopný betón sa správa inak ako bežné stavebné materiály - a to hlavne, že vykazuje vysokú mieru energetickej inertnosti ruka v ruke s reguláciou vlhkosti v interiéri.
Odpovedať
@eagleowl ..na doplnenie podorbnejšie info, ak vás to zaujíma. Číselká...
Odpovedať
Profilova fotka
@peter84 zjavne sa nedohodneme (OK vykáte Vy mne budem aj ja Vám) Vy tvrdíte že je to konopný betón je monolit - ja tvrdím že ak je stavba z rozdielnych materiálov (preklady a veniec) tak to nie je monolit - za monolit považujem napríklad dom zo železobetónu.....ktorý je reálne od podlahy po strop z rovnakého materiálu. Aký zmysel má hovoriť o tepelných mostoch keď napr. zateplenie EPS 25cm má R > 6 ? teda ako stena Vášho domu (na otázku koľko má teda R preklad "utopený" z vnútra ste neodpovedali). Rekuperáciu žiadne štandardy nepredpisujú....no za určitých okolností (projekt, dostupné zdroje energie....) sa jej človek nevyhne. To či je alebo nie je ekonomická nie je predmetom debaty.....a už vôbec nie jej údržba. Predmet debaty bola „regulácia“ vlhkosti konopným betónom..... Tvrdíte že: „kvalita vnútornej klímy sa s domom z prírodných materiálov zrovnávať nedá“.....nie ?.....a v ktorých parametroch menovite??? (Čo sa recyklácie týka .....keď sa môj dom bude likvidovať nikto nemá ani tušenie kam pokročí proces recyklácie.....EPS sa bežne recykluje.....betón rovnako......keď to trochu pritiahnem za vlasy celý dom sa dá podrviť a vyrobiť z neho perlit.....lenže tieto „recyklačno-zelené“ úvahy sú na dve veci lebo je to natoľko energeticky náročné (rovnako ako to Vaše mulčovanie) že to bude ťažko CO2 neutrálne –pokiaľ niekto dovtedy nevynájde skutočne zelené využitie slnečnej energie.....ale zase - toto vôbec nebolo predmetom debaty.) A na záver.....o princípe fungovania regulácii vlhkosti –čo bol predmet debaty -v celom priloženom materiáli nie je nič. To že je difúzne otvorený je OK ....ale to neznamená že niečo dokáže zásadne zmeniť vo vnútornej klíme- áno keď sa človek osprchuje tak sa mu menej zarosí okno 🙂 ...to spraví aj SDK )....zvýrazňovačom je označená pasáž o extrémne pomalom uvoľňovaní tepla....to si dovolím povedať že je jedna z najväčších NEVÝHOD Vášho domu v lete.....(je to výhoda len v zime) Celý deň slnko perie energiu do vnútra domu a privádzame ju do domu aj vetraním.....ako sa jej zbaviť?.....no tak asi v noci vyvetrať......v letnom dni mám teda á 8hodín na to aby som teplo, ktoré sa cca 16 hodín akumulovalo v dome, nejakým spôsobom poslal z domu von.....ale ako keď ten materiál vydáva teplo pomaly ???....(obyčajný betón funguje práve na tento prípad veľmi dobre.....lebo naopak 🙂 vyžaruje teplo extrémne rýchlo....a teda sa v noci rýchle vychladí aby mohol potom ďalších 16 hodín zase teplo prijímať ). A to sme nezačali počítať koľko bude tepelná kapacita domu postaveného na betónovej základovej doske s betónovým monolitickým stropom oproti domu postaveného z konopného betón.....tam to začne veľmi škrípať 🙂 vo vzťahu k udržaniu vnútornej teploty....ale to nebol predmet debaty. Kto chce stavať z konopného betónu ja mu držím palce.....ale vyhlásiť tento materiál z akéhokoľvek pohľadu za jedinečne výhodný je zavádzanie.
Odpovedať
@eagleowl Nemáte poňatia o základnej stavebnej fyzike a mylne chápete aj pojem fázový posun, to čo ste popísali je úplný nezmysel... Trochu si to viac naštudujte a potom vypisujte, inak je to len taký tlčhuba style. To čo teoreticky chcete popísať, my máme prakticky odskúšané, najmä čo sa týka prehrievania, bežne sme mali ešte nedokončené stavby (ešte bez okien/dverí, iba so strechou) počas najhorúcejších dní - von bolo na nevydržanie, horúčava hrozná a vo vnútri príjemná teplota. A to opakovane, nie je to vecou náhody. A nie nefungovalo to rovnako ako pri bežnej (železo)betónovej stavbe, že kým sa stavba prehriala (opakované horúčavy kedy sa tep.kapacita tpv. naplní), tak tam je pocitovo OK ale potom si s tým už materiál neporadí. To isté platí aj o uzavretej stavbe, tam je inertnosť materiálu ešte evidentnejšia, a nie inertnosť materiálu neznamená to čo ste tam popísali, a ani sa nečudujem, lebo s tým nemáte VLASTNÚ SKÚSENOSŤ - sú to len také vaše teoretické žvásty!!! "Celý deň slnko perie energiu do vnútra domu a privádzame ju do domu aj vetraním.....ako sa jej zbaviť?.....no tak asi v noci vyvetrať......v letnom dni mám teda á 8hodín na to aby som teplo, ktoré sa cca 16 hodín akumulovalo v dome, nejakým spôsobom poslal z domu von.....ale ako keď ten materiál vydáva teplo pomaly ???" Pointa je, že aj keď slnko perie, tak materiál si toľko tej energie nezoberie a preto nemá problém tú porciu počas noci odovzdať späť do prostredia! A aj to potvrdzuje Vaše laboratórne zmýšľanie, vôbec si neuvedomujete, že prenos energie sa deje ruka v ruke s prenosom vlhkosti. Poviem, na záver, lebo nemám ja veľa času na internetové vypisovačky - keď budete na strednom Slovensku (BB kraj) a náhodou sa podarí zavítať aj počas letných horúcich mesiacov, pokojne sa ozvite, viem Vám takúto stavbu a to ako sa správa ukázať naživo...
Odpovedať
@peter84 vysvetlí mi prosím jednu vec, ak konopný betón nie je statický prvok ale výplňový, ako môže byť stena pri jeho použití monolitická? lebo pri jeho použití výsledkom logicky nebude monolit 🙂
Odpovedať
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?