Ako je to s hmotnosťou krytiny pri rekonštrukciách?

Profilova fotka
Pri výstavbe svojho domu si každý zákazník kladie mnoho otázok pri výbere stavebného materiálu. Chce sa rozhodnúť čo najlepšie. Pri výbere strešnej krytiny je jednou z otázok aj jej hmotnosť. Ako sa podieľa hmotnosť krytiny na vašom rozhodovaní? Je lepšia „ľahká“ alebo „ťažká“ krytina?
@brano_bramac ci je lepsia lahka ci tazka neviem ale najlepsia je taka aby ju hned neodfuklo 😀
@brano_bramac Myslím že pre zákazníka je rozhodujúca životnosť krytiny a trochu aj cena. Ale hmotnosť?
Profilova fotka
@mima1 To aby krytinu neodfúklo, to je jedna dôležitá vlastnosť. Možno tá hlavná. Pokiaľ je krytina na streche tak plní svoju funkciu. V tomto pŕipade sú práve tie "ťažšie" krytiny vo výhode, pretože svojou váhou odolávajú vplyvom vetra (hlavne vztlaku - saniu, kedy sa vietor snaží krytinu vytiahnuť zo strechy). Pri ľahkých krytinách to závisí hlavne od toho ako dobre sme ju prichytili.
Profilova fotka
@radopp Hmotnosť je mnohokrát podvedomý, ale častý faktor, ktorý zákazník rieši pri výbere krytiny. Pri novostavbách je to bezpredmetné, pri rekonštrukciách je po samozrejme potrebné individálne posúdiť stav krovu pri akejkoľvek výmene krytiny. Pri novostavbách by som ako zákazník išiel do krytín s vyššou hmotnosťou, čo má rad výhod - akustika, stabilita konštrukcie, životnosť, dobré odvetranie strechy, a.i. .Zabudol som na cenu - tá je dnes takmer na prvom mieste u zákaníkov
Ked je spravne prichytena lahka krytina nehrozi ziadny problem, keby spravne uchytenu krytinu ( lahsiu) zobral vietor tak aj ta tazsia krytina by bola vsade len nie na streche :-D
Pre mna bolo dolezite, aby: 1. zvladla nizky sklon (nepacia sa mi bungalovy s povinnym 25° sklonom, co vyzeraju jak dubaky), 2. nerastli na nej machy a lisajniky a hlavne, aby 3. nevyprasivela za 10 rokov.. :-) Preto som nad betonovou krytinou ani sekundu nerozmyslal. Ze ju neodfukne, povazujem za samozrejmost. Ci je lahka, alebo tazka, nie je podstatne.
Profilova fotka
@danifedor Veď práve to. Správne prichytenie je zásadná vec. Ak nie je, tak takáto strecha je slabým miestom na dome. Zistíme to až vtedy, keď príde silnejší vietor. U novostavieb sa predpokladá, že prichytenie bude ok. Ale vezmime do úvahy aj stav po 10 - 20 rokoch. Je veľa zle odvetraných ľahkých striech, kde po rokoch vplyvom vlhkosti z kondenzácie pod krytinou dôjde k oslabeniu dreveného podkladu a sila spoja sa oslabí natoľko, že dôjde k jeho zlyhaniu. Bol som v Tatrách v r. 2004, kde to bolo vidieť na väčšine ľahkých krytín ktoré strhol vietor. Prikladám aj fotku novej strechy z BA z r. 2007, kde sa jednalo práve o novú strechu.
Veľký sklon je žiadúci pre rýchle odtečenie vody a zabráneniu podfukovania? Na malé skleny je vhodná plochá strecha s ťažkou krytinou - štrkom. Tá fotka so spadnutým plechom je zrejme po smršti, ktorá by zhodila aj škridle. Protitornádový dom má mať oblé plochy a jednoliaty povrch.
Profilova fotka
@matorado 1. Nie je potrebné mať sklon 25°, máme riešenie už od sklonu 7°. Na druhej strane aby ten bungalow aj dobre vyzeral. 7 - 10° je málo a dom je neproporčný, akoby mu niečo chýbalo. Pri pohľade z chodníka by sa zdal ako by bol bez strechy. Môj osobný názor - keď bungalow tak aspoň 15 -20°, keď pultová strecha, poďme aj nižšie. 2. Machy a lišajníky rastú všade tam, kde sú na to vhodné podmienky, aj na skle. Poznám strechy z asf. šindlom kde aj po 3-4 rokoch na severnej strane nájdeme slušný porast. Kto by to čakal na asfalte? 3. Všetko sa v čase mení aj strecha aj fasáda aj lak na aute... Aj my sme vyzerali inak pred 10 rokmi :-). Závisí to od viac faktorov, od typu povrchovej úpravy klímy a pod. Betónové krytiny nájdeme od juhu až po sever európy.
@brano_bramac 1. Bramac Max 7° - presne tento argument som cakal. ;-) Ale o strechu, ktora vyzaduje VODOTESNE podstresie (tym padom mi bude skoro na nic), predrazene originalne Bramac doplnky a certifikovanu drahu montaznu firmu som akosi nemal zaujem.. 2. Vedla mojich rodicov, ktori maju Tondach, stoji podobny dom, ktory v tom istom case vybavili rovnako drahou krytinou Bramac. Aj male dieta vidi rozdiel ;-) Bramac je na vymenu, po 13 rokoch. Tondach - ako novy, ked sme porovnali zvysne skridle, co boli v garazi. 3. Najdeme veru. A preto sa tu budem spolu s vami tomu este 2 tyzdne verejne cudovat :-D
Profilova fotka
@radopp Fotka je z januára 2007. Okrem tohto nepadlo zo striech nič. sklon nemusí byť veľký, stačí dostatočný, čo 25° už rozhodne je. Je pravda že, pri vyššom sklone voda rýchlo odteká zo strechy, čo je len dobre. Je pravdou aj to, že ak by som robil plochú strechu, tak zaštrkovanú. Mimochodom mám doma aj takú na garáži a sám som zvedavý ako bude vyzerať po 15 rokoch v porovnaní so strechou na dome (tam je Bramac). Veľký rozdiel je už v samotných zárukách na materiál: pre ploché strechy cca 10 rokov - životnosť 20 - 30 rokov, pre šikmé záruka na Bramac 30 rokov - životnosť 80 - 100 rokov. Sledujem to - dám vam vedieť.
@brano_bramac 80 - 100 rokov je sľubovaná životnosť krytiny. Šikmá strecha obsahuje drevenú konštrukciu, a tá môže pri poruche zhniť za jedno leto. Plocha železobetónová strecha nezhnije, štrk je večný, a kvalitná fólia môže vydržať dlhšie ako 30 rokov. Píšem kvalitná, pretože dnes sa predáva kopa šmejdov.
Článok sa načítava...
@brano_bramac Akú životnosť má tá pavučina čo sa odporúča pod krytinu? Volá sa poropriepustná fólia.
Profilova fotka
@matorado Vyplynulo to už z povahy otázky. Všetko sa dá urobiť aj svojpomocne, len treba vedieť ako a mať na to čas. Ak je firma certifikovaná, tak vie ako a na svoju prácu dáva aj záruky. Je to rozhodnutie zákazníka. Zákazník sa rozhoduje aj v tom, či chce skladanú krytinu, alebo inú.
Profilova fotka
@radopp Dobre chránená drevená konštrukcia tú krytinu prežije.
@brano_bramac Na stavbe nemusí byť všetko ideálne, a obvykle nie je, preto ma zaujíma technológie "idiotenzicher". Vraj polovica drevených konštrukcií je po otvorení plesnivá.
Profilova fotka
@radopp "idiotenzicher" neexistuje. Hlavne ak sa bavíme o svojpomocnej práci - za tie roky som už pochodil striech a bolo by o čom písať. Tá "vraj polovica" čo je plesnivá súvisí ani nie zo strechou, ale často krát s prácami ktoré sa realizujú následne - často práve svojpomocne. Zle vykonané zateplenia dokážu aj historický 200 ročný krov zložiť do 5 rokov. Takže doporučenie pre všetkých - ak si staviate rodinný dom skúste sa obrátiť na odborné firmy a nešetrite na kvalifikovanom stavebnom dozore.
@brano_bramac Čo sa týka hniloby, tak idiotenzicher je železobetónový monolit alebo nadkrokvová izolácia.
Profilova fotka
@radopp Súhlas. Len ten monolit, keď sa bavíme o šikmých strechách sa nás veľmi netýka.
@brano_bramac Betónový montovaný strop môže byť aj šikmý. Na to izolácia a krytina.
Len rozmýšľam ako zachytiť vodorovné sily strechy. Stačil by veniec?
Profilova fotka
@radopp Áno, môže ale je to v našich podmienkach veľmi okrajová záležitosť a aj zostane. To ale bude montovaný zmonolitnený strop. Mimochodom nad časťou pôdorysu som to spravil aj ja v sklone 15°, čo si myslím, že je tak akurát dosť vrámci sklonu. Náklady sú ale neporovaneľne väčšie. Vyššie sklony budú realizované v dreve.
Profilova fotka
@radopp Kombinácia venca a karisiete v nadbetónovaní prepojená do vodorovnej časti, aspoň to je moja realizácia. Určite je potrebné, aby to videl statik, tie horizontálne sily nie sú malé.
@brano_bramac Videl som riešenie že boli aj vnútorné nosné steny. Na veľkú vzdialenosť veniec železobetónovú strechu neudrží.
Profilova fotka
@radopp Záleží na tom, v akom smere sú uložené nosníky stropu. Ak sú na štítových stenách (kolmo na spád) horizontálne sily sú väčšie ako keď sú orientované v smere spádu. V druhom prípade sa bez vnútorných nosných stien nezaobídeme, ale horizontálne sily budú menšie.
@brano_bramac Ďakujem. Aká je maximálna teplota pod nejakou svetlou Bramac škridlou. Vydržal by pod ňou polystyrén? Myslím nejakú "nakrokvovú" izoláciu na tú ŽB šikmú strechu a aby udržala Bramac škridle.
Profilova fotka
@radopp Teploty sa pohybujú na krytine v lete cca 60 - 85°C Pod krytinou počítajme cca o 10 °C menej (záleží aj na tom, ako dobre je vyriešené vetranie pod krytinou - dostatočne vysoké kontralaty, odvetrávacie škridy...). Takže teplotne by to bolo zrejme na hranici, podstatné je aj to akú má odolnoť v tlaku. Neuvažovali ste o Bramac Therm (PIR) nadkrokvovej izolácií? Má vysokú únosnosť na tlak, momiriadne nízku lambdu od 0,022 a hlavne je to overené riešenie. Bolo by to aj "blbovzdorné" tak ako sme už diskutovali, pri použití na klasickom drevenom montovanom krove.
@brano_bramac Polyuretán keď namokne, tak zmekne. Lambde 0,022 neverím, obzvlásť po vyfučaní toho plynu, už neviem ako sa volá.
Profilova fotka
@radopp Zrejme môžme veriť, pretože výskum v Nemecku na vzorkách odobratých z reálnych striech po takmer 30 rokoch ukazuje, že PUR/PIR izolácie nestrácajú svoje fyzikálne parametre vrátane tých tepelnoizolačných.
Profilova fotka
porovnaval som kedysi hmotnost Bramacu a hmotnost palenej skridly, vyslo mi to tak, ze na palenu skridlu ked naprsi tak je o volaco tazsia ako namoknuta krytina Bramac, mam na mysli vahu 1m2 krytiny. Cize namoknuta palena skridla absorbuje o volaco viac vody ako betonova skridla.

Téma bola zamknutá adminom. Nie je možné pridávať ďalšie odpovede.


Nenašli ste čo ste hľadali?