0
lajkov
2
správ
Reálne porovnanie údajov slnečných kolektorov - Solar Keymark
Pozdravujem všetkých, dnes v práci som sa dostal k zaujímavému porovnaniu dvoch typov kolektorov. Rozhodol som sa, že ho tu budem prezentovať bez uvedenia výrobcu aby sa nejednalo o určitú formu reklamy.
Jedná sa o dva typy slnečných kolektorov, ktoré je možné veľmi presne porovnať na základe certifikátov Solar Keymark - databáza všetkých certifikátov je na stránkach http://www.solarkeymark.nl/ a môžete si vyhľadávať podľa názvu výrobcu alebo podľa typového označenia kolektora.
Keďže sa jedná o jednotný systém certifikácie, všetky typy kolektorov majú rovnaký výstup a porovnanie jednotlivých vlastností je veľmi jednoduché, treba ale vedieť základné informácie o tom, čo jednotlivé hodnoty znamenajú a práve preto som sa rozhodol napísať tento článok.
ÚDAJE, KTORÉ SÚ DôLEŽITÉ:
-------------------------------------
1. MAXIMÁLNY VÝKON VZHĽADOM NA VONKAJŠIU TEPLOTU: tu musím na začiatok uviesť, že výkon slnečného kolektora ovplyvňuje vonkajšia teplota prostredia. Napríklad ak chceme nahrievať vodu na 50°C tak potrebujeme aby slnečný kolektor dosahoval hodnotu okolo 60°C. Pokiaľ má kolektor 60°C a vonku je 10°C tak je delta T teda rozdiel teploty = 50°C (alebo 50K (Kelvinov), čo je v prípade rozdielu to isté ako °C )
- pre užívateľa je podstatné aby bol rozdiel medzi výkonom v horúcom lete a v zime, čo najmenší. Prečo ? Odpoveď je nasledovná.
- v prípade ak má kolektor vysoký výkon pri malom rozdiele teploty (v lete) a nízky výkon pri väčšom rozdiele teplôt správa sa tak, že v lete poskytuje vysoký výkon a v zime a prechodnom období nízky. Pridanie počtu panelov spôsobí prehrievanie systému v lete a stále nie dostatočný výkon v prechodnom období.
- kolektor, ktorému táto krivka klesá čo najpozvoľnejšie sa prejavuje pri správnom naprojektovaní vzhľadom k spotrebe a objemu zásobníka tak, že sa v lete neprehrieva a v prechodnom a zimnom období stále dokáže dodávať energiu.
- extrémny príklad je keď si teoreticky zoberiete napr. 10 kolektorov počas polooblačného studeného dňa. Ich výkon sa rovná strate a výsledná energia teda nule. Dva kolektory s lepšou efektivitou a nižšou stratou dokážu aj v menej priaznivých podmienkach stále niečo vyrobiť, keďže ich strata je nižšia
Do porovnania som zahrnul dva kolektory - typ A a typ B - viac to špecifikovať nechcem.
----------------------------------------------------------------------
Modelový príklad 1 – rozdiel medzi vonkajšou teplotou a kolektorom 50°C (štandardné podmienky)
Výkon kolektora A
- maximálny výkon (delta T = 0K) = 1450W
- výkon v modelovej situácií (delta T = 50K) = 1060W (pokles výkonnosti o 26,89%)
Výkon kolektora B
- maximálny výkon (delta T = 0K) = 1394W
- výkon v modelovej situácií (delta T = 50K) = 1212W (pokles výkonnosti o 15,05%)
Modelový príklad 2 – rozdiel medzi vonkajšou teplotou a kolektorom 70°C
Výkon kolektora A
- maximálny výkon (delta T = 0K) = 1450W
- výkon v modelovej situácií (delta T = 70K) = 888W (pokles výkonnosti o 38,75%)
Výkon kolektora B
- maximálny výkon (delta T = 0K) = 1394W
- výkon v modelovej situácií (delta T = 70K) = 1123W (pokles výkonnosti o 19,44%)
Z nasledovného je jasné, že napriek vyššiemu maximálnemu výkonu bude určite vyšší celkový ročný výkon kolektora B - keďže v reálnych podmienkach dosahuje lepšie čísla. Vzduch nikdy nebude mať teplotu 60°C teda údaj o maximálnom výkone pri príprave teplej vody je úplne irelevantný.
Čo ja pri certifikátoch Kemyark novinkou je druhý údaj - o ročnom energetickom zisku - to je druhý a zároveň OVEĽA dôležitejší údaj.
Odpovedať
0
lajkov
V druhom príspevku - trochu kôli prehľadnosti - som sa rozhodol uviesť ten podstatnejší údaj o ročnom energetickom zisku. Tie certifikáty Keymark sú tak vymakané, že rovno si môžete prečítať koľko reálnych kilowathodín vyrobí ten ktorý kolektor.
- máme tam 4 referenčné mestá - Štokholm, Atény, Davos vo Švajčiarsku a Wurzburg v Nemecku. Zemepisná šírka Slovenska sa nachádza práve medzi týmito dvoma mestami - Wurzburg a Davos - môžeme použiť akékoľvek, ja som sa rozhodol pre Wurzburg, keďže Davos je vo výške 1500m.n.m. a vačšina z nás tak vysoko nebýva 🙂 (iná teplota z dôvodu nadmorskej výšky a predsa len je to južnejšie ako Slovensko)
Modelový príklad 1
----------------------
– ohrev vody na 50°C v referenčnom meste Würzburg
Ročný energetický zisk kolektora A
Ročný energetický zisk pri ohreve vody na 50°C = 950kWh
Výkon kolektora B (ročný energetický zisk vyšší o 36% )
Ročný energetický zisk pri ohreve vody na 50°C = 1301kWh
Modelový príklad 2
------------------------
– ohrev vody na 75°C v referenčnom meste Würzburg
Ročný energetický zisk kolektora A
Ročný energetický zisk pri ohreve vody na 75°C = 601kWh
Výkon kolektora B (ročný energetický zisk vyšší o 73% )
Ročný energetický zisk pri ohreve vody na 75°C = 1044kWh
V prípade ročného energetického zisku vidíme pri štandardnom ohreve teplej úžitkovej vody TÚV výrazne vyšší výkon kolektora B. Údaj o ročnom energetickom zisku je zásadný pre prepočet, koľko energie kolektor vyrobí – na rozdiel od maximálneho výkonu, čo je údaj iba technického charakteru.
Reálne rátame s ohrevom vody na 65°C aby bola rezerva v prípade nárazovej spotreby TÚV. Takýmto spôsobom dokážeme napríklad z 300l zásobníka dodať až cca 450l vody o teplote adekvátnej TÚV a to štandardne dodávanými zmiešavacíami ventilmi.
Aby sme dosiahli rovnaký ročný energetický zisk potrebujeme o 36% viac kolektorov A pri ohreve na teplotu 50°C. Takéto množstvo ale nie je možné reálne inštalovať nakoľko by sme dosahovali už vysoké prebytky tepla v letných mesiacoch.
Práve ročný energetický zisk nám hovorí o úspore energie. Vzhľadom na dodané spotreby energie doporučujeme efektívnejší kolektor B vzhľadom na rovnomernejšie rozloženie dodávky energie v rámci roka.
1
1
Nenašli ste čo ste hľadali?