Kúri niekto drevenými briketami?

Zobraz úvodný príspevok
Kúrite niekto drevenými briketami? Aké máte skúsenosti? Ďakujem.
Odpovedať
@martin_2016 breza i jedľa je málo viac výhrevnejšia ale na kg , na m3 ho ale musí byť viac ako bukové, lebo je ľahké, no breza je dobrá i na relax má krásne plamene, ako niektoré ovocné stromy.
Odpovedať
uz tej vyhrevnosti rozumiem, v kazdom pripade, nik z nas nevykuruje drevom, ktore ma 0% vody. A cim vacsia hustota dreva, tym mensi objem na rovnaku hmotnost. Vyhrevnost teda ovplyvnuje aj hustota dreva. Tvrde drevo ako buk, dub hori pomalsie, uvolnuje energiu pomalsie a nedosahuje vyhrevnost rovnakeho mnozstva makkeho dreva. Treba ho teda dat viac, ak chceme rozkurovat. Na oplatku, tvrde drevo vydrzi horiet dlhsie. Makke drevo, ako jedla, breza, borovica, smrek horia rychlejsie, uvolnuju tepelnu energiu rychlejsie a teda maju vyssiu vyhrevnost. Ale treba ho spalit viac, ak uz iba chceme udrziavat teplo. A spalovat vzdy s maximalnym prisunom vzduchu. Aj kvoli ziviciam v nich. Tie pini kay maju super, ze dubove piliny su zalisovane pod ovela vacsim tlakom, ako klasicke brikety. Hustota dreva je teda ovela vacsia, vydrzia horiet dlhsie. Objem vody v nich mensi, co zvysuje vyhrevnost. Dalsia podstatna vec je samotny tvar brikiet. Hranaty tvar s dierou vo vnutri maximalizuje plochu, ktora hori. Briketa hori z vonku a sucasne aj z vnutra. A vplyv takejto konfiguracie na vyhrevnost? 21MJ/kg. A doba horenia (a zeravenia) ? 4 a viac hodin.
Odpovedať
a zabudol som dopisat cenu.. 200€ za tonu :-)
Odpovedať
Profilova fotka
@martin_2016 nerozumies :). Vyhrevnost hovori o tom kolko energie ziskas z daneho mnozstva, je absolutne jedno za aku dobu.
Odpovedať
@duzu ,opakujem sa,to aj ja viem,že mysleli m3,ale to nestačí musia to uviesť v tabuľke,pretože je úplne iné porovnanie výhrevnosti vzhľadom na objem a úplne iné vzhľadom na hmotnosť paliva.Oni tam majú uvedené iba %.Ako som napísal Martinovi,to je ako by sme porovnávali naše ženy,o koľko % je ktorá lepšia..Naviac v nej chýba veľmi dôležitý údaj pri akej vlhkosti autor tabuľky porovnával jednotlivé druhy driev,pretože poradie výhrevnosti jednotlivých driev sa mení aj podľa stupňa vysušenia.Dobre to vidieť v tabuľkách na www.wcut.sk "kto bude drevo vážiť?"...čo si pamätám,napr.v uhoľných skladoch odjakživa predávali drevené klátiky na váhu,drevo u nich nekupujem,ale pamätám si z cenníka Belanec Žilina,4Sk/kg.Koľko stojí teraz neviem.Ale o tom som nechcel..
Odpovedať
@martin_2016 21MJ neexistuje. Brikety maju vyssiu vyhrevnost len vdaka nizsej vlhkosti oproti drevu. 19 je strop, ostatne su rozpravky obchodnikov. Kuk sem: http://www.wcut.sk/palivove-drevo-krb... Pozri aj posledne 2 odstavce. PS moc nad tym laborujes.. @jaropetrik a teda kto ma lepsiu? Ci zavisi od vlhkosti? 😂
Odpovedať
@martin_2016 podľa toho čo si odpovedal tomu vôbec nerozumieš. hustota dreva neovplyvňuje výhrevnosť , ale čas ako rýchlo horí, riedke ,ľahké drevo -ihličňany horia rýchlejšie ako buk, za krátku dobu uvolnia veľa energie, no na kg má približne rovnakú výhrevnosť ako husté, jediný rozdiel je len v rýchlosti horenia, to ešte záleží aký povrch dreva horí, ak klátik rozrúbeš na malé kúsky, má väčšiu plochu , je väčia intenzita horenia , ako taký istý klátik v celku, @jaropetrik pri mokrom , čerstvo porezanom tak zaplatíš za vodu,ak ho budeš kupovať na váhu, ak bude taký istý objem suchý , zaplatím menej a vždy za rovnaké množstvo dreva na objem, ktoré dá nakoniec po vysušení rovnaké množstvo energie
Odpovedať
@duzu Ani to nie je celkom tak. Drevo susenim zmensuje objem, kubikova kocka moze klesnut aj 20cm.. Drevo je velka veda. Preto sa na nom dobre klame..
Odpovedať
@duzu ,aj preto som klátiky nikdy nekupoval.Aj surová buková metrovica,kupovaná na priestorové metre má väčší objem ako preschnutá.Najlepšie to vidno ako drevo zmenšuje svoj objem,keď surové polienka uložíš pod pristrešok až po strop,ako behom jedného roka poklesne.Z výšky 2,4m aj na 2,1m.Preto suché polienka bývajú drahšie
Odpovedať
@majkoj, ak existuje nieco ako okamzita maximalne mozna vyhrevnost v beznych podmienkach, tak brikety z makkeho dreva ju maju urcite vyssiu :-) ak existuje nieco ako absolutna vyhrevnost, tie brikety ju maju pri rovnakej vahe, vlhkosti a pri rovnakom tvare takmer uplne rovnaku. ale v tej okamzitej maximalne moznej sa lisia :-) u mna hard rufy aj inak horia, tak pomaly sa rozpadaju. Tie druhe co mam, borovicovo-dubove, horia ako fakle a vyhreju skor. Ale dechtuju podstatne viac.
Odpovedať
@matorado a ja zas poviem že suché má väčší objem, to totiž môže praskať vytvorí vzduchové bubliny, cez ktoré sa vyparuje voda., naopak ak je suché a dá sa do vody napučí - naberie i vodu, motyky tak utesnia. takže raz sa objem zväčší raz zmenší podľa vlhkosti,
Odpovedať
@jaropetrik ked sa metrovica vysušuje môže sa pokrútiť a nenaukladáš ju tak natesno, ja kupujem drevo len na plno metre kubické , t. j. presne zmerané napr na plné auto má 8 m3, no ak ho nakálaš , môže mať i 2x toľko podľa toho ako ju naukladáš, priestorové preto nekupujem.
Odpovedať
Článok sa načítava...
@duzu ,preto je lepšie kupovať metrovicu presušenú a nie z ktorej pri rezaní voda strieka..z jedného plnometra sa dajú poštiepaním vyrobiť 1,8 až 2m priestorové metre.Zaleží,aké pekné sú kmene.V mojom blízkom okolí sú štyria živnostníci,čo sa výrobou metrovice živia.Normálne sa pekná vláknina u nás ani kúpiť nedá..
Odpovedať
@jaropetrik na priestorové metre sa nikdy neoplatí kupovať, platíš i za vzduch,ak je i kálané to naukladám tak že budú medzery veľmi veľké, tak ukladám len do drevárne aby vetralo a sklo, u nás sa dá kúpiť na plno metre cele kmene od lesov, na chystanie už vôbec nepredávajú,aby si si mohol sám nachystať , živnostníci predávajú majú to naukladané na rôzne rozmery na skladoch, to predávajú na priestorové metre kde je viac vzduchu ako dreva.
Odpovedať
@duzu čo stojí u vás jeden plm buka s dovozom,napr. do 10 km ? Nie hrčaté konáre,ale pekné hladké..
Odpovedať
Profilova fotka
Kde zozeniem za dobru cenu nocne z kory? Teraz som ich vyskusal a zdaju sa byt super :-)
Odpovedať
@jaropetrik ja som dostal 8,8 m3 plný objem bukové, hrubé i 70 cm pár bolo hrčavé aspoň dlhšie horia, za tatrovku 420 Eur, neviem odkiaľ bolo dovezené objednal som na lesnom závode, v BR, teraz sa dá zohnať od Hnúšte po 30Eur m3, bola tam kalamita , spadli celé porasty bukového dreva, to som ešte nikdy doteraz nevidel aby vietor vyváľal buky, s hlbokými koreňmi, doteraz bola vždy kalamita len na smrekové, to u nás padá ako zápalky, teraz sú takmer celé NT bez poriadneho dreva, hotové narezané klátiky buk 33cm predávajú po 50 Eur, za priestorový m3
Odpovedať
@martin_2016 Výhrevnosť vieš porovnať iba s kotlom s riadeným horením (drevoplyn) kde zhorí všetko - môj prípad: kotol drevoplyn 20 kW s účinnosťou 85% -> borovicové kocky 20 kg - horenie 4 hodiny v 20 kw kotli - 80kWh; valce z bukových/dubových pilín 20 kg - horenie 3hodiny = 60kWh. Teplota spalín rovnaká pri oboch 240-250° V krbe/piecke nikdy nedosiahneš spálenie všetkého horľavého z dreva/pilín
Odpovedať
no, k tomu mojmu prispevku, vyhrevnost je funkciou tepla a hmotnosti. Rychlost zmeny vyhrevnosti sa da vyjadrit derivaciou tepla podla hmotnosti. Ak budeme integrovat vsetky tieto zmeny, ziskame sumu jednotlivych vyhrevnosti, cize celkovu vyhrevnost. predpokladajme, ze mame brikety o rovnakej hmotnosti s rovnakou vlhkostou, s rovnakym tvarom, z tvrdeho a makkeho dreva. Teoria hovori, ze briketa z tvrdeho dreva bude horiet dlhsie. Cize rychlost zmeny vyhrevnosti tvrdeho dreva by mala byt nizsia, ako v pripade brikety z makkeho dreva. Ak potrebujeme co najrychlejsie vyhriat miestnost, co najrychlejsie uvolnit teplo, potrebujeme brikety, ktore dokazu dosiahnut co mozno najvacsiu rychlost zmeny vyhrevnosti. A teda aj co najvacsiu rychlost zmeny svojej hmotnosti. @Luxy007, bolo by este super, ak by si mohol porovnat aj kocky z tvrdeho dreva, nie iba valce. Aby ich bolo aj rovnake mnozstvo, nie iba hmotnost. A aby si ich pred spalovanim porozkladal do kotla uplne rovnako, ako borovicove. A tiez aj tie hranate pini kay. Aby sme videli, ako zmena tvaru a objemovej hustoty hoc aj toho isteho dreva dokaze ovplyvnit vyhrevnost.
Odpovedať
@duzu ,tak to u vás naozaj nemá význam kúriť briketami.Za 420 evri máš 22 prms polienok.Motorová píla,štiepačka,a o zábavu na týždeň majú dvaja postarané.V novom dome dreva na 2roky..škoda,že je to od nás tak ďaleko.U nás sa dá kúpiť len buk.metrovica 40-43e za prm.Plus dovoz.Tu sú lesy prevažne smrekové,z veľkej časti vyrúbané..Tí čo ťažia hovoria,že pre nich je lepšie predávať vlákninu na štiepku,chodia sem s kamiónmi z Moravy.A možno chodia aj na Horehronie a Rimavsko
Odpovedať
@martin_2016 Vychádzam z toho, že výhrevnosť paliva je MJ/kg resp kWh/kg- bez ohľadu na dĺžku horenia, tvar paliva, alebo vzájomného postavenia Slnka a Venuše. Teoretickú výhrevnosť bude mať makké drevo vždy vyššiu ako drevo tvrdé. Teoretickú preto, lebo je tam veľa faktorov ktoré ovplyvňujú výslednú výhrevnosť(vlhkosť, kotol, obsluha...) V príspevku som zabudol dodať, že dĺžke horenia zodpovedalo aj úroveň nabitia aku. nádrže v prospech borovicových brikiet.
Odpovedať
@luxy007 pri akych podmienkach dosahuje tvoj kotol najvyssiu ucinnost? Matematicky je ucinnost tak isto funkcia. Cize sa meni so zmenou tepla, ktore zariadenie odovzdava a zmenou tepla, ktore zariadeniu dodavame. A teda ak chceme co najrychlejsie vykurovat a co najrychlejsie dobit akumulacnu nadobu, potrebujeme zariadenie s co najvacsou zmenou svojej ucinnosti a palivo s co najvacsou zmenou tepla. Do teorie iba celkom nezapada, preco ti brikety z tvrdeho dreva dokazali horiet 3 hodiny a z makkeho 4. Ked by to malo byt skor naopak.
Odpovedať
este dodam, ze som doma porovnaval dobu horenia a rozpadu brikiet. Za podmienky, ze uz mam vyhriaty dom a iba potrebujem udrziavat teplotu. briketa z makkeho dreva mi zhori a teda sa aj rozpadne najskor, kedze ju musim spalovat pri naplno otvorenom vzduchu, aby mi necernalo sklo. briketa z tvrdeho dreva mi dokazala drzat tvar 3 hodiny, za podmienky, ze som ju iba nechal olizovat plamenom. briketa pini kay z tvrdeho dreva mi vydrzala drzat tvar a teda aj zeravit az 4 hodiny, uhliky sa udrzia viac hodin, ale to som nemeral. Potvrdilo sa mi tak, ze ak je to iste drevo zalisovane pod vacsim tlakom, odolava rozpadu pri horeni dlhsie. Briketu som tiez iba nechal olizovat plamenom. A nemal som roztecene cierne zivice na skle.
Odpovedať
@luxy007 @martin_2016 Na prvy pohlad sa moze zdat, ze teoria nesedi, kvoli rozdielnemu tvaru - valce vs. tehly. Ale ja napriklad porovnavam tehly tvrde a makke drevo od jedneho vyrobcu a teoria mi tiez nesedi. Makke tehly maju tendenciu podstatne burlivejsie horiet, ako tvrde. Ak to dokaze kotol (alebo moja pec) s riadenym spalovanim ovladat, tak potom je vymalovane. Mne makke nerobia ziadnu skodu. Ciste vsetko. Dvojite sklo, cisto samotove bioohnisko. Stale sa motame dookola, pritom riesenie je jednoduche - pre svoje potreby a spotrebic si metodou pokus-omyl najst optimalne palivo. ;-)
Odpovedať
@martin_2016 Písal som, že pri oboch bola teplota spalín rovnaká, čiže aj teplota horenia. Sám som prekvapený, že bol až taký rozdiel (až 25%)
Odpovedať
@matorado To platí kým výrobca nezmení surovinu....
Odpovedať
@jaropetrik no ja polienkami veľmi nekúrim ale poriadne hrubým, len nakálané , do vložky to v pohode naložím dovrchu a horí i 10 hod a teplo je celý deň, a to drevo mi vydrží 5 r. no nekúrim denne
Odpovedať
pozrel som si zaujimavu stranku o kotloch, aj o tych splynovacich s riadenym spalovanim http://www.viessmann.sk/sk/informacie... a kedze fyzika s matematikou musi platit aj v nich, riesenie sa ukryva v riadeni spalovania pridavnym vzduchom, cim sa dosahuje zvysenie alebo znizenie zmeny tepla pri sucasnej zmene hmotnosti horenej latky. ak vychadzame z teorie, podla ktorej ma byt rychlost zmeny vyhrevnosti makkeho dreva vacsia, kotol moze vhanat do spalovacieho priestoru menej vzduchu, cim dojde k pomalsej zmene hmotnosti spalovanej latky a tato vydrzi horiet dlhsie. a naopak, ak je rychlost zmeny vyhrevnosti tvrdeho dreva mensia, musi kotol vhanat do spalovacieho priestoru viac vzduchu (ak chceme dosiahnut rovnaku zmenu tepla) a podporit tak zvacsenie zmeny hmotnosti horeneho paliva (rychlejsi ubytok tvrdeho dreva). z uvedeneho vyplyva, ze na co najrychlejsie rozkurenie sa vzdy hodi makke drevo viac, ako tvrde, pretoze dosahuje vyssiu zmenu vyhrevnosti. ak uz rozkurovat nechceme a chceme uz iba udrziavat vlozku teplu a udrziavat teplotu, hodi sa na to tvrde drevo viac. Pretoze zmena teploty a tym aj zmena hmotnosti spalovaneho tvrdeho dreva je mensia a vydrzi horiet dlhsie.
Odpovedať
@martin_2016 z uvedeného vyplýva len to, čo som písal, že na efektívne spálenie brikiet z mäkkého (lacnejšieho) dreva potrebuješ kotol s riadeným spaľovaním. Do piecok sa nehodí pretože nedokážeš spáliť všetko "palivo" (neviem ako to inak nazvať) z brikety. Ja som nikde neporovnával udržiavanie tepla v krbe pretože to porovnať neviem, ale sedliacky rozum mi hovorí, že briketa z tvrdého dreva by mohla dlhšie tlieť. Viem však jedno, že ak potrebuješ dodať do domu tepelný výkon daný tepelnými stratami napr 50kWh/24hod tak potrebuješ palivo, ktoré ti to dodá. Mne je jedno či to bude briketa z tvrdého dreva, mäkkého dreva, alebo rašelina. Tebe nie, pretože ti vložka nevie spáliť makkú briketu na 100%. Zhrnuté a podčiarknuté treba si to vyskúšať a vybrať to správne palivo pre svoje zariadenie. Môžme teoretizovať koľko chceme, ale účet na konci vykurovacieho obdobia nepustí 8-)
Odpovedať
@martin_2016 na co najrychlejsie rozkurenie sa vzdy hodi makke drevo viac, ako tvrde - ano, sedi v praxi, lebo makke drevo ma silice, ktore su horlave a sfrkne to okamzite. Ale ked ma prsat- nizky tlak .. drevo nechce horiet, brikety, kedze maju rozmery mensie ako triesky, horia vtedy lepsie ... Cim vyssi tlak, tym lepsie vsetko hori.
Odpovedať
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?