Kategórie
Najnovšie diskusie
Kde sa diskutuje
Kam som prispel
Sledované diskusie
Sieň slávy
Fórum > Kúrenie, vetranie a klimatizácia

Ako kúriť v takomto domčeku?

PLS HELP!! Bungalow, fasada 30 tehla, 15 EPS, podlaha 10 EPS + anhydrid. poter, strop 40 cm vata. V celom dome podlahove vykurovanie. Naprojektované mám peletkový kotol, akumulačka, no rozhodol som sa pre automatický kotol na ekohrášok + akumulačka. Plyn tam nieje. Ešte uvažujem nad elektrokotlom? čo vy na to odborníci?
Odpovedať
1
2 3
Na čiste kúrenie elektrinou to nie je. Ak by boli krb. kachle, tak elektrina k tomu áno. Inak radšej pelety alebo TČ. Aká je potreba tepla na vykurovanie za rok? Koľko TUV miniete?
Odpovedať
tak to neviem som v štádiu kedy kladiem podlahovy EPS, ešte nebývame. TČ? nekradnem, takže na to nemám he
Odpovedať
@kukubko Všetko to musí byť v projekte vyrátané.
Odpovedať
@blacksr ked sa dostanem domov, tak to kuknem a napíšem
Odpovedať
Najlacnejšie vykurovanie je viac izolácie. Vo veľmi dobre zaizolovanom dome stačí elektrická špirála vo vetracom systéme.
Odpovedať
Profilova fotka
Zdravím Vás, plocha domu je čo som si odčítal cca.140 m2. Objem je cca.140m2x2,65 m=371 m3. Rátajme hodnoty pre nízkoenergetický dom 10-15 W/m3, čiže 371m3x15W/m3=5565 W=5,6 kW pri -12 st.C. Pri 0 st.C je to 3,5 kW. Rátajme zlúčenie obdobia na priemernom výkone pri 0 st.C a pri -12 st.C, tak dostaneme 176 dní x 18hod x 3,5 + 44dníx18hod. x 5,6 =11088kWh+4435 kWh=15523 kWh ročná maximálna potreba ÚK. Potreba teplej vody pri počte osôb 4, je pri dennom výpočtovom objeme 200 litrov cca.10,5 kWx365 dní=3833 kWh. Celková maximálna potreba tepla pre prípravu teplej vody bude 15523 kWh+3833 kWh=19356 kWh. Z tohto čísla si to prepočítame na celkovú potrebnú dodávku tepla v závislosti od použitého paliva: Ekohrášok, účinnosť kotla 85%, potrebujete celkovú dodávku energie 19356 kWh/0,85=22771 kWh Elektrická energia, účinnosť kotla 99%, potrebujete celkovú dodávku energie 19356 kWh/0,99=19551 kWh. Pokiaľ by ste mali prvý prípad (akumulácia do zásobníka) tak spotreba paliva bude pri výhrevnosti ekohrášku(čierneho uhlia 25MJ/kg) cca.19551 kWh/6,94 kWh/kg=2817 kg=2,817 tony. Pri cene 250 EUR/tonu je to ročný náklad cca.2,817 t*250 EUR/t=704,25 EUR/rok pre prípravu TV a ÚK Pokiaľ by ste mali druhý prípad a zvolili by ste výkonnejší elektrokotol a dobíjali akumulačný zásobník nočným prúdom a využívali akumulaciu s vnoreným zásobníkom tak potom pri cene 0,09 EUR/kWh dostaneme celkový náklad 19551 kWh*0,09 EUR/kwh=1760 EUR/rok pre prípravu TV a ÚK.(táto cena platí pri plnom využitý nočným akumulovaním) Rozdiel v cenách je 1760 EUR/rok - 704 EUR/rok=1056 EUR/rok. Presným výpočtom sa dá zistiť, kedže investične bude náročnejšie prvé riešenie, kedy sa budú obe investície na nule, a kedy začnete byť ziskový voči elektrickej energii. Výpočet je odhadovaný a žiada si presnejšie vypočítanie tepelných strát, stratégiu nočnej akumulácie a všeobecne akumulácie pri použití elektrickej energie. Pokiaľ sa bude využívať i vysoká tarifa , bez akumulácie výhodnosť v nákladoch na prvé riešenie bude výraznejšia. Pomer medzi nákladmi bude nižší a to podľa miery využívania objektu, jeho obsadenosti vo vykurovacom období, využitia teplej vody ale pomer pri zachovaním konštánt sa nemení.
Odpovedať
Profilova fotka
@maros_kollar po prepočítaní spätne mi to vychádza cca.110kWh/m2, čo sa mi zdá pri použití udaných materiálov vysoké číslo čo je u klasických domov. Pokiaľ si zoberieme do úvahy aspoň energeticky efektívny dom tak to môže byť 50-100 kWh/m2, ale to je už presný výpočet tepelných strát a odhad týždňových režimov a priemernej ročnej teploty v danej lokalite.
Odpovedať
@maros_kollar Jasne, na tieto zateplenejšie domy klasické postupy neplatia. To je najlepšie počítať po mesiacoch.
Odpovedať
Profilova fotka
@blacksr to áno, ale platia do istej miery tým že pokiaľ nezmením obidva vstupy, ale budem sa hrať predovšetkým s pohyblivou dennou zložkou vykurovania pomer medzi nákladmi pri porovnávaných riešeniach sa mi nezmení, pretože dodávka energie ostáva v rovnakom pomere. Veľmi relatívnou zložkou je denná doba vykurovania a jej vplyv na celkovú ročnú spotrebu v kWh/m2. Reálne bude zložka doby vykurovania iná pri neobývanom dome v pracovnom týždni, ako v dome s malými deťmi a celodenným vykurovacím režimom. Takže aj ten istý nízkoenergetický dom môže vykazovať iné parametre v rôznych prípadoch.
Odpovedať
marosh: neráta sa strata cez dennostupne?
Odpovedať
Profilova fotka
@radopp počet dennostupňov charakterizuje klimatické podmienky danej lokality vzhľadom k priemernej interiérovej teplote. pri novostavbe je tento predpoklad daný normou a hodnotou ročnej priemernej teploty a výpočtovej teploty. Pri posudzovaní jestvujúceho objektu a racionalizácii vykurovania je samozrejme dôležitá znalosť priemerných mesačných teplôt a reálnych spotrieb tepla, ktoré sú najlepším ukazovateľom. Samozrejme dobrým ukazovateľom pre rozpočet reálnej mernej spotreby na jednotlivé zložky mesiacov je dobré poznať dennostupne v jednotlivých mesiacoch.
Odpovedať
V Martine pre vnútornú teplotu 20 C sú dennostupne priemeru v rokoch 2005 - 2008: september: 100 október: 300 november: 470 december: 650 január: 610 február: 580 marec: 530 apríl: 290 máj: 90
Odpovedať
Článok sa načítava...
Zaokrúhlim: 9 - 100 10 - 300 11 - 500 12 -600 1 - 600 2 - 600 3 - 600 4 - 300 5 - 100
Odpovedať
oprava: 9 - 100 10 - 300 11 - 500 12 -600 1 - 600 2 - 600 3 - 500 4 - 300 5 - 100
Odpovedať
Zaokrúhlené čísla sú dosť presné pre výpočet pre celé Slovensko. Martin je vo výške 400 m.n.m. Pre každých 100 m si prirátaj 4 %. Pre každý 1 C prirátaj 6 %.
Odpovedať
Profilova fotka
@radopp Pokiaľ by som mal spotrebu z merača tepla, resp.akéhokoľvek meracieho zariadenia pre priamu či nepriamu hodnotu spotreby tepla pre vykurovanie, dokážem ju rozpočítať na jednotlivé mesiace, pokiaľ si zoberiem súčet týchto hodnôt ako 100% na základe jednej ročnej spotreby. A s touto mesačnou spotrebou viem ďalej pracovať v rámci dennostupňov v rámci dní, a zistiť si tak presné úspory a rozdiely napr.pred zateplením a po zateplení, resp.pri zmene ktorá nejako racionalizuje dodávku energie. Aby som však s dennostupňami pracoval čo najpresnejšie musím mať REÁLNE hodnoty spotrieb. Taktiež si viem z týchto čísel zistiť klimatické podmienky a ich zmeny v rámci rozsahu rokov. Ideme s tými číslami niečo počítať ? Je to hrubý odhad. A aj ročná spotreba tepla závisí od využitia objektu v rámci roka. Takže stále budeme vychádzať z teoretického čísla, ktoré sa môže meniť.
Odpovedať
Profilova fotka
@radopp tu sú presné hodnoty pre Martin http://www.teplovmeste.sk/userfiles/f... takže sem tam je tam aj jún a september. Čiže z ročných dennostupňov vidíme že sa nám v Martine zvyšuje ročná priemerná teplota.
Odpovedať
Dennostupne merajú teplárne a občas ich aj zverejňujú. Na medziročné kolísanie teplôt sa vykašli, tie zaokruhlene cisla na vypocet stacia. Neviem čo presne chceš počítať, tvoje myšlienkové pochody sa ťažko sledujú. Chceš vedieť ktoré vykurovanie je najlacnejšie?
Odpovedať
Dennostupne prerátaj na K.hod. Uvažujme 100 000 K.hod pre 23 C v Martine. Počíta sa merná strata domu q (W/K). Potom ročná spotreba Q = q x 100 000 K.hod. Zateplením klesne q aj Q. Podobne sa to ráta aj pre mesiace, ale iba vtedy ak chcem odpočítať slnečné zisky.
Odpovedať
Profilova fotka
@radopp už som si prečítal hore :-) Ale v globále s najnižším investičným nákladom a návratnosťou v čo najkratšom čase.(pokiaľ nepozeráme na životné prostredie). S tou izoláciou a jej hrúbkou máte pravdu. Len nedokážem globalizovať riešenia na jednu úroveň, kedže každý dom je stavebne inak prevedený a vyžaduje iný prístup, a taktiež je tu majiteľ, ktorý má svoje predstavy.
Odpovedať
Pasívny dom (špirála vo vzduchotechnike) sa dá dosiahnúť s čo najnižšou plochou povrchu (kocka), s čo najhrubšími izoláciami (pokojne ekvivalent 40 cm EPS), okná len na osvetlenie a čo najmenšie, rekuperácia.
Odpovedať
Profilova fotka
@radopp Merná tepelná strata domu na 1K je súčasťou normy. A tá sa skladá z dieľčích merných tepelných strát. Zmenou tepelnotechnických parametrov domu ovplyvňujem mernú stratu. To je fyzikálne dané a nemenné. Druhá vec je násobenie ako vidím jednotkou K.hod. Avšak hodnota K je ešte v poriadku, ale zase sa dostávam k premennej v hodinách. Reálne táto hodina závisí od dĺžky vykurovania a typu budovy, obsadenosti, využitia na rôzne účely atď. Takže je to špecifická hodnota.
Odpovedať
Profilova fotka
@radopp máte pravdu. To je ideál vykurovania. Lenže realita je udávaná cenami materiálov, a kúpyschopnosťou ľudí. A tá nebude na jednej úrovni...
Odpovedať
Použitá jednotka nesúvisí s využívaním budovy. Ak má budova značnú tepelnú kapacitu, vypínaním kúrenia na krátky čas sa neušetrí nič, akurát sa zhorší kmfort bývania. Ak chcete vykurovať maringotku, na dennostupne zabudnite. Cena pasívneho domu nie je vyššia ako obyčajného, pridá sa polystyrén a vynechá sa vykurovanie.
Odpovedať
Profilova fotka
@radopp Tepelná kapacita budovy je daná materiálom z ktorého je postavaná a hrúbkou stien, a taktiež vonkajšou izolačnou vrstvou. Utlmovaním vykurovania v čase slnečných tepelných ziskov určite dosiahnete úsporu, inak budete napr.pri podlahovom vykurovaní zbytočne prekurovať interiér., resp.znížením strmosti vykurovacej krivky. Napíšte mi prosím jednotku x.hod. koľko uvažujete hodín vykurovania v jednom bežnom dni. lebo ja to neviem zglobalizovať. viem že administratívna budova pôjde v piatok večer do útlmu a spätný nábeh bude v pondelok ráno. dovtedy bude na budovu a jej tepelnú kapacitu pôsobiť množstvo faktorov, t.z.budova nebude kontinuálne chladnúť hlavne v okrajových mesiacoch prevádzky.
Odpovedať
Regulácia je niečo iné ako znižovanie teploty. Treba rátať administratívnu budovu alebo rodinný dom?
Odpovedať
Načo rátať nejaké x.hod? Stačí vyčísliť úsporu vypnutím kúrenia cez výkend. Zjednodušene povedané, sporí sa len v čase, ked je budova vychladnutá. V čase ked chladne iba stráca teplo ktoré bude treba doplniť po zapnutí kúrenia v pondelok. Dobre zateplená budova chladne týždne. Malá úspora tam bude, ale bude zhoršený komfort bývania alebo bude treba výkonnejší vykurovací systém, ktorý sa zapne v pondelok, ni eiba špirálu. A ten systém niečo stojí.
Odpovedať
Profilova fotka
@radopp no ale globalizujeme riešenia. a ja stále tvrdím že globalizovať sa nedá. každá budova je špecifická. takže aj ročná potreba vykurovania závisí od dôležitého faktora - času v hod. A teoretickým výpočtom pri novostavbe sa dostaneme na rôzne čísla. Pokiaľ by ste nebral do úvady jednotku času a nepretržité vykurovanie pri nízkoenergetickom dome dostanete dennú spotrebu tepla na rôznych úrovniach. Ak máte napríklad stratu 1,5 kW pri priemernej dennej teplote 0 st.C dostanete za 24 hodín spotrebu 36 kWh, pri kratšej dobe napr.16 hod.už len 24 kWh. A tu sú myslím takéto zisky dôležité, pretože pokiaľ to budem počítať na celý rok môžem sa dostať na predimenzované hodnoty. Je to relatívna vec, a koľko bude užívateľov toľko bude rôznych spotrieb. Aj u pasívneho domu môže byť spotreba neúmerne vyššia pri prirovnaní dvoch rôznych ľudí. Jednému bude zima a druhému bude OK. Ten prvý zvýši výkon na regulátore a zvýši dopyt po energii. Teoretický výpočet by sa mal čo najbližšie zhodovať s realitou, ale nikdy sa nedosiahne presná hodnota pretože je tam mnoho premenných.
Odpovedať
Profilova fotka
@radopp riešil som tie hodiny pretože ich máte ako súčasť čísla 100 000 K.hod-1, čiže lineárna úmera v čase.
Odpovedať
Regulácia vykurovania je bežná vec. Napríklad teplotný interiérový senzor zapne špirálu v noci a vypne ju cez deň keď bude svietiť slnko. Regulácia je bežná v každom súčasnom vykurovacom systéme, to snáď nebudeme riešiť. Prebytky tepla z malých okien vo vykurovacom období nehrozia, cez leto sa použijú vonkajšie žalúzie alebo presah strechy. Rekuperácia funguje aj opačne, v lete udržuje v dome chlad. Tepelná kapacita budovy a silná izolácia nedovolí letnému prehrievaniu. Ak by ale trebalo, dá sa v noci otvoriť okno a budovu vychladiť. Alebo použiť chladenie zemným registrom, to ale niečo stojí. Veľké budovy majú lepší pomer objem/povrch, preto chladnú ešte pomalšie.
Odpovedať
1
2 3
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie
Nenašli ste čo ste hľadali?