Tlaková kanalizácia

23. apr 2021380
  • Ahojte, v obci je tlakova kanalizacia.

    Tato precerpavacia sachta bude postatujuca (2 dosp. osoba + 1 dieta)?

    http://www.kdgarden.sk/detail/02070202/precerpavbacia-stanica-500-shredd

    Dakujem

  • Dobra cena. My si staviame maly bungalov pre 2 osoby, bude to stacit aj nam?

  • Este sa chcem opytat, pri pozemku mame potok, to by nam mohli povolit COV, ....bolo by to jednoduchsie ako sa napajat na obecnu kanalizaciu 85m + popod statnu cestu, ci?

  • Sponzor fóra
  • @angel1  lepšie je napojiť na kanalizáciu, je s tým prvotná práca, ale bez starostí potom. Detaily ani nechcite vedieť,

  • @jan45  Nesuhlasím s COV ...Orem užasného množstva vybavovačiek pred spustením aj tak potom som ju musel čerpat fekálom chodili mi brat vzorky , tak neviem o výhodách , akurát to čerpanie bolo cca x ročne..

  • @angel1  
    Ahoj. Mám čističku 4 roky a poviem ti, že už by som to nikdy nekúpil... Sú s tým väčšie starosti než so žumpou.
    1. počiatočná investícia dosť vysoká
    2. Pravidelne musíš kontrolovať hladinu kalu
    3. Ak je vyššia hladina kalu musíš to odčerpať (cca. raz za 3 mesiace)
    4. Občas sa upchá rúra na odčerpávanie vody
    5. A dúchadlo mi odišlo po 2 rokoch... takže nevyhnutná investícia do nového dúchadla

    Osobne poznám 8 ľudí ktorí majú čističku a nikto z nich nieje spokojný.
    Ak by som mal možnosť napojil by som sa na kanalizáciu. No v mojom prípade sa jedná o prípojku v dĺžke cca 450 m.

  • @stevo0000  o všetko sa treba starať, je aj riešenie a menej náročné (vegetačné čistiarne) , ale ak sa nedá napojiť na kanalizáciu, žumpa je už veľmi drahé riešenie

  • Mozem ozivit tuto temu? Potrebujem si na rovine vyriesit kanalizaciu na dlzke asi 150m. Obecna kanalizacia je sice gravitacna, ale na tu vzdialenost nevychadza dostatocny spad.

    1) Pozeral som rozne precerpavacie stanice, ich vystupy byvaju maximalne DN40 (5/4"😉 a teda moja prvotna otazka je, naco potrubie hrubsie ako HDPE 50x4.6mm (16 bar max)? Pri niektorych cerpadlach je uvadzana aj maximalna velkost necistot a najviac som videl 35mm... Navyse ak je priemer rury nizsi, ale prietok z cerpadla je +/- rovnaky, musi byt vyssia rychlost a teda aj mensia sanca usadenin... Ci?

    2) Predpokladam, ze do obecnej gravitacnej DN300 sa nemozem napojit "tlakovo" priamo z precerpavacej stanice... Ci? Je potrebna este akasi dalsia sachta, kam bude odtekat vystup z precerpavacky a dalej gravitacne do obecnej?

    3) Boli to spominane nejake kontrolne miesta... Ma zmysel si tych 150m predelit este 2 reviznymi sachtami?

    Dom --> 10 m GK --> precerpavacia stanica --> 40m TK --> Revizna sachta --> 40m TK --> revizna sachta --> 40m TK --> sachta zmeny TK na GK --> 10m obecna GK

    Cize tu su 2 otazky:
    3a) Ako sa prejde z mojej TK od precerpavacky do obecnej GK?
    3b) Ak by som mal TK z HDPE 50 x 4.6mm, nestaci na tych 120m TK jeden kontinualny kus rury? Ak sa nemylim, naviny sa robia az do 500m dlhe.


    4) Pociatocne naklady nepovazujem za najpodstatnejsiu metriku, prevadzkove ma trapia viac a spolahlivost riesenia najviac.
    Skoro vsetky precerpavacky maju velmi podobne objemy, lisia sa hlavne poctom cerpadiel na strane vystupu a velkostou vstupu... Lenze v pripade vypadku el.e. mi nepomoze mat viac cerpadiel! Neriesi sa aj tu nejake dimenzovanie pre urcity pocet EO?

    Pohravam sa s dvoma myslienkami:
    1) Kupit drahsiu 2 cerpadlovu precerpavacku aj s riadiacou elektronikou (striedanie cerpadiel, hlasenie poruch, ...) a mat to z krku, alebo:
    2) Kupit 2 lacnejsie 1 cerpadlove precerpavacky, dat ich 1m od seba na spolocnu betonovu zakladnu, pred ne akesi "T"cko z gravitacnej kanalizacie domu a na vystupe ulozit 2 nezavisle (idealne HDPE) rury. Load balancing by som si potom ale riesil sam cez nejaky RPi...



    Pre tych, co ma chcu obratit na projktanta... Uz je to zadane, ale ja NIE som trpezlivy a mam rad veci pod kontrolou. Cize ano, projekt s peciatkou bude, ale ak si mozem naprojektovat redundatny system a nemusiet potom nikdy riesit havarjiny stav, stoji mi to za to...

    Ak mate nejake odporucania, rad si ich precitam.
    Dakujem!

    @jan45 , knizku o KCOV som si kupil, ale legalne to nie je v mojej lokalite realizovatelne... Co ma uprimne mrzi.

  • @lintux  legálne to možné je všade, len naši úradníci to ešte nevedia, ale čas príde.
    Vo Vašom prípade by som doporučil prečerpávanie, stačí najlacnejší systém bez spätných ventilov, s väčším objemom prečerpávacej šachty a signalizáciou výpadku čerpadla. A treba zabudovať čerpadlo tak, aby to bolo možné za 20 min. koleno na výtlaku a spojka na kábli. Priemer potrubia Dn40, potrubie neprerušovať, v napájacej šachte musí byť potrubie vyústené (ukončené)pri dne. Ak nie je prístupná(len kontrolná 200-400), môže byť aj vyššie.

  • @jan45  Dobrý deň, riešim momentálne tú istú situáciu s tlakovou kanalizáciou. Dĺžka trasy cca 90m od TKŠ po HRŠ. Od HRŠ potom samospádom do VK cca 10 m. Bol u nás vodár a tvrdí, že vyústenie tlakového potrubia DN40 do HRŠ nesmieme urobiť do klasickej plastovej šachty s kinetou DN400, ževraj namiesto HRŠ musíme uložiť akúsi zbernú šachtu (aspoň 1m3 objem) z ktorej pôjde potom kanalizácia samospádom do VK. Pritom v podmienkach vodární nám takéto riešenie schválili? Bojím sa toho, že ak osadíme po tých 90m ďalšiu nádrž na zber OV, aby tam ten dotlačený kal nejak nestál, lebo dno vpustu tlakovej kanalizácie DN40 vychádza nižšie cca o 30cm oproti dnu samospádového výpustu DN150. Čo by ste mi odporučili? HRŠ s kinetou už máme zakúpenú.
    Ďakujem za radu

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    hľadať len v názvoch tém