Tlaková kanalizácia

Zobraz úvodný príspevok
Profilova fotka
neviete mi prosim poradit ohladom vstupnych nakladou na tento typ (tlakovej) kanalizacie nakolko potrebujeme tahat kanalizaciu na viac ako 100m a spadova kanalizacia nepripada do uvahy pretoze to je rovina ...........dakujem za reakcie
Odpovedať
1
2
Ahojte, v obci je tlakova kanalizacia. Tato precerpavacia sachta bude postatujuca (2 dosp. osoba + 1 dieta)? http://www.kdgarden.sk/detail/0207020... Dakujem
Odpovedať
Diskusia pokračuje po 2 rokoch
Dobra cena. My si staviame maly bungalov pre 2 osoby, bude to stacit aj nam?
Odpovedať
Este sa chcem opytat, pri pozemku mame potok, to by nam mohli povolit COV, ....bolo by to jednoduchsie ako sa napajat na obecnu kanalizaciu 85m + popod statnu cestu, ci?
Odpovedať
Profilova fotka
@angel1 lepšie je napojiť na kanalizáciu, je s tým prvotná práca, ale bez starostí potom. Detaily ani nechcite vedieť,
Odpovedať
@jan45 Nesuhlasím s COV ...Orem užasného množstva vybavovačiek pred spustením aj tak potom som ju musel čerpat fekálom chodili mi brat vzorky , tak neviem o výhodách , akurát to čerpanie bolo cca x ročne..
Odpovedať
Diskusia pokračuje po 2 mesiacoch
@angel1 Ahoj. Mám čističku 4 roky a poviem ti, že už by som to nikdy nekúpil... Sú s tým väčšie starosti než so žumpou. 1. počiatočná investícia dosť vysoká 2. Pravidelne musíš kontrolovať hladinu kalu 3. Ak je vyššia hladina kalu musíš to odčerpať (cca. raz za 3 mesiace) 4. Občas sa upchá rúra na odčerpávanie vody 5. A dúchadlo mi odišlo po 2 rokoch... takže nevyhnutná investícia do nového dúchadla Osobne poznám 8 ľudí ktorí majú čističku a nikto z nich nieje spokojný. Ak by som mal možnosť napojil by som sa na kanalizáciu. No v mojom prípade sa jedná o prípojku v dĺžke cca 450 m.
Odpovedať
Profilova fotka
@stevo0000 o všetko sa treba starať, je aj riešenie a menej náročné (vegetačné čistiarne) , ale ak sa nedá napojiť na kanalizáciu, žumpa je už veľmi drahé riešenie
Odpovedať
Diskusia pokračuje po 12 mesiacoch
Mozem ozivit tuto temu? Potrebujem si na rovine vyriesit kanalizaciu na dlzke asi 150m. Obecna kanalizacia je sice gravitacna, ale na tu vzdialenost nevychadza dostatocny spad. 1) Pozeral som rozne precerpavacie stanice, ich vystupy byvaju maximalne DN40 (5/4") a teda moja prvotna otazka je, naco potrubie hrubsie ako HDPE 50x4.6mm (16 bar max)? Pri niektorych cerpadlach je uvadzana aj maximalna velkost necistot a najviac som videl 35mm... Navyse ak je priemer rury nizsi, ale prietok z cerpadla je +/- rovnaky, musi byt vyssia rychlost a teda aj mensia sanca usadenin... Ci? 2) Predpokladam, ze do obecnej gravitacnej DN300 sa nemozem napojit "tlakovo" priamo z precerpavacej stanice... Ci? Je potrebna este akasi dalsia sachta, kam bude odtekat vystup z precerpavacky a dalej gravitacne do obecnej? 3) Boli to spominane nejake kontrolne miesta... Ma zmysel si tych 150m predelit este 2 reviznymi sachtami? Dom --> 10 m GK --> precerpavacia stanica --> 40m TK --> Revizna sachta --> 40m TK --> revizna sachta --> 40m TK --> sachta zmeny TK na GK --> 10m obecna GK Cize tu su 2 otazky: 3a) Ako sa prejde z mojej TK od precerpavacky do obecnej GK? 3b) Ak by som mal TK z HDPE 50 x 4.6mm, nestaci na tych 120m TK jeden kontinualny kus rury? Ak sa nemylim, naviny sa robia az do 500m dlhe. 4) Pociatocne naklady nepovazujem za najpodstatnejsiu metriku, prevadzkove ma trapia viac a spolahlivost riesenia najviac. Skoro vsetky precerpavacky maju velmi podobne objemy, lisia sa hlavne poctom cerpadiel na strane vystupu a velkostou vstupu... Lenze v pripade vypadku el.e. mi nepomoze mat viac cerpadiel! Neriesi sa aj tu nejake dimenzovanie pre urcity pocet EO? Pohravam sa s dvoma myslienkami: 1) Kupit drahsiu 2 cerpadlovu precerpavacku aj s riadiacou elektronikou (striedanie cerpadiel, hlasenie poruch, ...) a mat to z krku, alebo: 2) Kupit 2 lacnejsie 1 cerpadlove precerpavacky, dat ich 1m od seba na spolocnu betonovu zakladnu, pred ne akesi "T"cko z gravitacnej kanalizacie domu a na vystupe ulozit 2 nezavisle (idealne HDPE) rury. Load balancing by som si potom ale riesil sam cez nejaky RPi... Pre tych, co ma chcu obratit na projktanta... Uz je to zadane, ale ja NIE som trpezlivy a mam rad veci pod kontrolou. Cize ano, projekt s peciatkou bude, ale ak si mozem naprojektovat redundatny system a nemusiet potom nikdy riesit havarjiny stav, stoji mi to za to... Ak mate nejake odporucania, rad si ich precitam. Dakujem! @jan45, knizku o KCOV som si kupil, ale legalne to nie je v mojej lokalite realizovatelne... Co ma uprimne mrzi.
Odpovedať
Profilova fotka
@lintux legálne to možné je všade, len naši úradníci to ešte nevedia, ale čas príde. Vo Vašom prípade by som doporučil prečerpávanie, stačí najlacnejší systém bez spätných ventilov, s väčším objemom prečerpávacej šachty a signalizáciou výpadku čerpadla. A treba zabudovať čerpadlo tak, aby to bolo možné za 20 min. koleno na výtlaku a spojka na kábli. Priemer potrubia Dn40, potrubie neprerušovať, v napájacej šachte musí byť potrubie vyústené (ukončené)pri dne. Ak nie je prístupná(len kontrolná 200-400), môže byť aj vyššie.
Odpovedať
Profilova fotka
@jan45 Dobrý deň, riešim momentálne tú istú situáciu s tlakovou kanalizáciou. Dĺžka trasy cca 90m od TKŠ po HRŠ. Od HRŠ potom samospádom do VK cca 10 m. Bol u nás vodár a tvrdí, že vyústenie tlakového potrubia DN40 do HRŠ nesmieme urobiť do klasickej plastovej šachty s kinetou DN400, ževraj namiesto HRŠ musíme uložiť akúsi zbernú šachtu (aspoň 1m3 objem) z ktorej pôjde potom kanalizácia samospádom do VK. Pritom v podmienkach vodární nám takéto riešenie schválili? Bojím sa toho, že ak osadíme po tých 90m ďalšiu nádrž na zber OV, aby tam ten dotlačený kal nejak nestál, lebo dno vpustu tlakovej kanalizácie DN40 vychádza nižšie cca o 30cm oproti dnu samospádového výpustu DN150. Čo by ste mi odporučili? HRŠ s kinetou už máme zakúpenú. Ďakujem za radu
Odpovedať
1
2
Na pridanie príspevku sa musíte prihlásiť.
Presunutím fotiek môžete zmeniť ich poradie

Nenašli ste čo ste hľadali?