Tkania folia pod prijazdovu cestu

14. aug 2019220

Ahoj ma niekto skusenost ako sa osadza cestna folia (200mg ) pred vystavbou cesty???
je potrebne ju nejako uchytit predtym ako sa na nu bude dovazat,rozhrabovat a valcovat kamenivo???
vdaka za postrehy

  • @pluvko  sutrom nech to neodfukne

  • @sysell  niekto mi radil ze na kazdy meter zapichnut cez foliu zelezny roxor v tvare U...ci mne sa zda ako blbost,pretoze ten roxor len povzbudi trhanie tej folie co je vlastne najhorsia mozna varianta

  • @pluvko  mas problem pozriet na webe vyrobcu textilie co odporuca on?

  • Sponzor fóra
  • @pluvko  kamenmi ju prichyt dokym nepride nakladiak. Ale aj tak sa asi po case v zemi rozpadne.

  • Zrejme sa jedná o tkanú geotextíliu a nie fóliu. Jedná sa teda o tkanú geotextíliu z cca 1-2mm čiernych pásikov polypropilénu ?

  • @kosto13  ano asi to je ta...je urcena pri atavbach prijazdovych ciest

  • Tkaná geotextília pod tenkou vrstvou ( do 1m aj viac ) sa správa ako membrána.
    Zaťaženie na m2 od samotnej konštrukcie cesty napr. 0,5m hrubej je cca 12 kN ( t.j. 1,2 tony ).
    Cesta sa zhutní, prípadne vybuduje aj kryt.
    Geotextília, ktorá máva zvyčajne pevnosť 40-80 kN/m i viac je napínaná iba malou časťou sily, ktorú vytvorí zaťaženie od premávky napr. 1/2 nápravy 12T t.j. 60 kN/m2 ( 6T/m2 ). Kým pri zaťažení samotn ou konštrukciou sa geotextília preĺži o 1-3% pri dynamickom zaťažení ťažkou dopravou sa predĺži o 10-15% a to už vyvolá zmeny aj na povrchu. Rýchlo sa vyjazdia koľaje.
    Preto aj keď predávame aj tieto tkané geotextílie ponúkame ich na rôzne dočasné konštrukcie, pomocné konštrukcie na filtračné účely ( majú väčšie otvory a nezanášajú sa tak ako netkané gtx ) a iné.
    Pod pomerne tenké konštrukcie vozoviek ponúkame tuhé geomreže, ktoré pracujú ma princípe zazubenia štrkodrvy do geomreže, blokujú častice štrkodrvy a tým s nimi vytvárajú pevnú a húževnatú únosnú vrstvu.

    Pre príklad uvediem budovanie podkladných vrstiev na rašeline pod dráhou Slovakiaringu v Orechovej Potôni, Tam tuhé geomreže s pevnosťou menšou ako 20 kN/m mali lepšie výsledky zaťažovacích skúšok pri rovnakej vrstve štrku ako geosyntetika, ktorá vytvárala takéto membrány aj keď mala pevnosť 80 kN/m.

  • @kosto13  Ja som skor mal na mysli presne toto ( Netkaná geotextília s gramážou 300 g/m2 z polyesteru vhodná pre široké využitie v rôznych odvetviach. )
    postup
    Frakcia kamena 63-126, ktora je premiesana z Ilom ( 2 roky sa po nech hodilo tazkymi strojmi-vyjazdene kolaje )...nasledny postup...zrovnat to UNC, nasledne uzlabovanie velkym cestnym valcom...nasledne instalovanie geotextilie,ktoru popisujem vyssie..na to nanesenie 32-63 kamenivo, nasledne znova zvalcovat valcom, nasledne 16-32kamenivo, ktore sa taktiez separatne znova uvalcuje a posledna frakcia 0-16 ( alebo drteny asfalt ), ktory tak isto bude znova uvalcovany....

    pytal som sa ci tato geotexitlia bude ulozena spravne a ci zabezpeci to ,aby sa casom znova kamenivo nestratilo v mokrom ile... ( najtahsie auto co bude po nom v buducnosti chodit je len cisterna na vytiahnutie zumpy )

    je takyto postup srravny??? ( je to v miernom svahu )

  • Skúste dať foto aké koľaje sa vyjazdili na tej 63-126 vrstve.
    Aké budú hrubé tie vrstvy na geotextílii.

    K netkaným geotextíliam :
    Polyesterové netkané gtx majú cca 30-70% pevnosti polypropilénových.
    Ale ak je to polypropilén z recyklátu tak pevnosť či odolnosť proti prerazeniuý bude len cca 5-30% pri rovnakej hmotnosti oproti polypropylénovým gtx z prvotnej suroviny. Takáto geotextília by už určite bola problematická.
    Skúste napísať technické parametre tej geotextílie alebo značku geotextílie.

  • @kosto13  Geotextilia je len najdeme cez HEUREKA takze tam nieje ziadna znacka...akurát ze je z polypropylénu...

    vyjazdene su hlavne od velkych mechanizmov, od dazda a tiez nebola nijako hutnena ci nejako spevnovana..len vysapana hrba sutrov na pozemok, ktory je sami il...
    kolaje v niektorých miestach kde stala voda hlboke cca 15-20cm, ostatne po prechode mensich nakladnych aut alebo osobného efekt ziadny....

  • Auto si tiež kupujete s požiadavkou aby malo hmotnosť 1500 kg a karosériu malo z dákeho plechu ?

    Ten dážď sa bude opakovať každý rok aj viackrát. Koľaje vyjazdené 150-200 mm aj keď od ťažkých mechanizmov svedčia, že podložie je málo únosné. Pôvodne ste písali že geotextília je z polyesteru a nie z polypropylénu.

    Tie vrstvy, ktoré tam chcete dávať budú mať akú hrúbku ?

  • @kosto13  co teda odporucate???

  • Geotextília je určená na iba na separovanie a nemá priamo vplyv na únosnosť cesty ani na tvorbu kaľají. To by musela mať veľnmi vysokú pevnosť.

    Pre cesty na neúnosnom podloží ponúkame tuhé geomreže, ktoré priamo majú vplyv na zvýšenie únosnosti a zníženie tvorby koľají. Alebo opačne môže sa ušetriť až tretina pôvodne navrhnutej vrstvy, čo často nahradí cenu za geomrežu. Konkrétne je to závislé od ceny štrkodrvy avzdialenosti kameňolomu.

    Preto znova pýtam hrúbku plánovaných vrstiev a teraz aj cenu štrkodrvy v najbližšom lome a dovozné vzdialenosti.

  • @kosto13  Hrubka bude vysky kameniva....10eur/tona aj s cestou

  • Hrúbka kameniva teda napr. keď je fr.0-63, tak 63mm nepomôže nič. Akurát sa kameň zatlačí a chvíľu to bude drsnejšie. Takto sa to môžete sypať každý rok a žumpu čistiť len keď je sucho inak tam pár krát prejde ten h....cuc a koľaje budú znovu. Najmenšia vrstva aj pre rodinný dom a len osobnú dopravu je 200 mm.
    Ja osobne mám na podmáčaných íloch pod parkoviskom geomrežu a 300 mm štrkodrvy + betónová dlažba.Za 10 rokov pod 2,5 T autami ani mm deformácie.

    Určite odporúčam napríklad skladbu :
    - netkaná geotextília s odolnosťou proti prerazenie CBR 2kN ................0,66 eur/m2
    -štrkodrva 0-63 0,25m x 2,5t/m3
    -štrkodrva 0-32 0,05m x 2,5t/m3; spolu 0,75 T/m2 á 10 eur/T........7,50 Eur/m2

    alebo :
    - tuhá geomreža 20/20 kN/m...................................................................1,44 eur/m2
    - štrkodrva 0-63 0,2 m x 2,5t/m3; spolu 0,50 T/m2 á 10 eur/T........ 5,00 Eur/m2
    Pod geomrežou pokiaľ odspodu nevystupuje voda a je dodržaná frakcia kameniva pre daný typ geomreže geotextíliu netreba. Zrná štrkodrvy sa zaklinia do gešomreže a nedochádza pod dynamickým zaťažením k ich žiadnemu pohybu a tým nedochádza k pumpovaniu jemných častíc do štrkodrvy.

  • Sponzor fóra
  • @pluvko  a nebolo by pre teba jednoduchsie vyriesit napajanie hovnocucu niekde pri ceste s tym, ze polozis potrubie od zumpy? Teda vela o tom neviem, len matne sa mi nieco o takomto rieseni mari, ze so tu na Streche citala

  • @kosto13  Chcem sa Vas spýtať, na dvor so sklonom cca 10° pod zámkovu dlažbu by bolo vhodné použiť akú skladbu materiálu? Momentálne je tam asi 2 roky dlho ujazdený štrk ktorý sa tam skladal počas betonovaní a v niektorých častiach prepad 0/32, . Podklad už nepracuje ani pod naloženou tatrou.

  • @simonka2261
    Zrejme tam bude stačiť len vyrovnávajúcu vrstvu zo štrkodrvy. Frakciu voliť podľa výšky, ktorú budete dopĺňať.
    Ak je viac ako 0,2 m tak by som odporučil 0-63 pri menšej výške aj 0-32 a poriadne zhutniť.
    ! hutniť aspoň 300 kg vibračnou doskou.
    ! ak má doska písaný dosah hutnenia 30cm tak radšej 30 cm rozdeliť na dve vrstvy a somostatne ich hutniť.

    Pokiaľ chcete mať úplnú istotu ( poistku ) pod ploch natiahnuť aj najslabšiu ale tuhú polypropylénovú geomrežu a na ňu 200 mm štrkodrvy.

  • @kosto13  co v pripade silno podmscanych ploch ktore sa nedaje odvodnit (cesta je najnizsi bod)

  • Obyčajne v týchto miestach treba vrstvy štrkodrvy zosilniť. Pomôže aj vrstva z triedených frakcií napr. 32-63,
    kde nedochádza k takému podmŕzaniu. Určite vždy aspoň separovať štrkodrvu od hlinitých častí nielen zospodu ale aj zboku. Keď do štrkodrvy pridáme jemnozrnnú hlinu poruší väzby medzi jednotlivými kameňmi a vrstva stráca únosnosť - schopnosť zakliniť sa do seba avzdorovať tlaku. Pri väčších stavbách sa také miesta aj za cenu vysokých nákladov odvodňujú, voda sa prečerpáva a pod. Pokiaľ to je prístup k domu a drahé neprichádza do úvahy tak iba nechať tam prašnú cestu.

  • @kosto13  a co tak rigolmi na oboch stranach docielit aby voda nestala na ceste ale v rigoloch popri ceste??? takto by bola podmacana cesta len v najnizsom bode (teda napr 10m z 120m ) co uz tych 10m sa da dodatocne viac naviest frakciami...
    v plane bolo na cestu dat aspon drteny asfalt ktory by mohol vrch pri vysokych teplotach a valci(to iste mraz) pekne podrzat....

  • V tom najnižšom mieste je aký výškový rozdiel oproti koncu cesty kde by sa dal rigol odviesť ďalej ?
    A ako sú ďaleko tieto dve miesta ?
    A aká je cca veľká plocha z ktorej to bude stekať do najnižšieho miesta ?

Pridaj príspevok

    Nenašli ste čo ste hľadali?

    Články od našich partnerov
    Jednovrstvový pasívny dom a výhody Ytongu pre výstavbu
    Vymeňte staré za nové a získajte širší rozhľad
    Betónu na záhradách vládne prirodzenosť
    Archív článkov od partnerov