k budovaniu náročných potrubných systémov a veľkých čistiacich staníc s odôvodnením, že sa dosiahne kvalitnejšie vyčistenie odpadových vôd. Pritom pri daždivých obdobiach dochádza k priamemu odvádzaniu splaškových vôd do vodných tokov, pretože nie sú budované delené siete.
Skutočný dôvod ale je, že pri tvorbe ceny za odvádzanie odpadových vôd je zisk percentuálnym podielom nákladov a tieto sú vyššie pri vyšších odpisoch z drahých stavieb. To je ale problém z iného súdka, ako likviduje splašky tá časť obyvateľstva, ktorá nemá možnosť napojiť sa na verejnú kanalizáciu?
Bežne sa využívajú dva princípy : 1. žumpa
2. čistiareň odpadových vôd
Pri použití ČOV je zákon dodržaný a riešenie je prijateľné. Ale kam sa podejú vody z preplnenej žumpy? No keď sa nad ňou zmiluje prepravca vyčerpá ju a odvezie na centrálnu ČOV. Ale neexistuje informačný systém, ktorý by objednávateľovi zaručil, že jeho dodávka skončila v ČOV a nie v najbližšom potoku, v lepšom prípade na poli. Keby úrady pristúpili k sledovaniu nakladania s týmito vodami, mohli by požadovať dokladovanie vývozu, potvrdené príjmom na centrálnej ČOV a potom by náklady bežnej štvorčlennj rodiny vyzerali nasledovne:
denná spotreba (nie normová, šetrná) 4x80 l 320 l
365x320/1000 116,8m3
jedna cisterna odvezie cca 3 m3 za približne 50EUR
t.j. 1950 EUR za rok. Suma je orientačná, podľa vzdialenosti, druhu dopravy.
Náklady na "stočné" by tak boli približne 15EUR za m3 odvezenej vody, čo je 30x viac ako stočné v mestách.
Aj náklady na prevádzku strojovej ČOV niečo stoja. Denná spotreba sa približuje k 2 kWh, t.j 700kWh za rok, cena približne 200EUR/rok.
V zákone o vodách je uvedené, že v prípade, keď nie je možné napojiť sa na kanalizačnú sieť, môže byť použitý iný spôsob čistenia. Výrobcovia ČOV propagujú svoje výrobky, investori tak získavajú podklady pre svoje rozhodovanie, ale je aj iný spôsob prirodzeného čistenia, sú nadšenci , ktorí ho propagujú, ale nie je predmetom zisku a je stále málo známy. Sú to vegetačné čistiarne, ktoré fungujú na prirodzenej schopnosti vodných rastlín odbúravať znečistenie v odpadovej vode.
Na jedného "prispievajúceho" je potrebná plocha cca 3-5m2. Vyčistená voda sa dá spätne použiť na zalievanie trávnika, splachovanie a pri splnení požiadaviek sa môže vypúšťať do recipientu, po našom potoka.
Je veľa kvalitných webstránok s popisom konštrukcie a činnosti takýchto čističiek, v pokračovaní stručne popíšem funkcie a spôsob zhotovenia podľa mojich skúseností.
Vegetačná čistiareň spája niekoľko funkcií, v čistiarňach sa odpadová voda prevzdušňuje, potom fitruje cez mechanické filtre a po usadení odvádza do potoka. Kal z prevzdušňovačov sa vysušuje na kalových poliach, kompostuje a používa na zahumusovanie nepoľnohospodárskych plôch. Vo vegetačnej (koreňovej) čistiarni voda po mechanickom predčistení a usadení pevných častí (žumpa) vteká do vodotesnej mokrade, kde preteká štrkovým obsahom. Rastliny vysadené v štrku prevydušňujú obsah koreňovým systémom a rozložené odpady používajú na svoj rast. Celý proces je trochu zložitejší, zučastňujú sa na ňom mikroorganizmy a pôsobí chemický proces medzi štrkom a vodou. Odtekajúca voda po usadení môže byť použitá ako úžitková voda. Celý postup sa dá zabudovať do už vybudovaného systému odkanalizovania domu dodatočne.
Pri prestavbe domu použili prefabrikovanú žumpu. Má výhodu atestu vodotesnosti, ale nebráni vtekaniu vody zvonku pri zvýšení hladiny spodnej vody po dažďoch. Takže žumpa s pred- pokladom naplnenia po desiatich dňoch môže byť plná po dvoch dňoch. Zháňanie fekálu nie je komfortným riešením.
Pozemok je pomerne veľký a v zadnej časti pri plote je nevyužitý úval,od žumpy je vzdialený asi 30m. Čistiareň má niekoľko častí, prívodnú šachtu, z ktorej sa voda rozdeľuje do nátoku, samotné teleso tvorené štrkovou výplňou na vodotesnom podklade a ukončené je to výtokovou šachtou s regulátorom prietoku a možnosťou odberu vzoriek.
Na tomto obrázku { hore} vidieť už vegetáciu nierne vzrastlú, ale ešte málo funkčnú.Je to asi mesiac po výsadbe, plná funkcia sa dosiahne za dva mesiace.
Tento objekt je možné zhotoviť nezávisle na hlavnej stavbe, takže pri nasťahovaní už môže byť plne funkčná.
V zime sa volí iný postup. Rastliny stratia svoju nadzemnú časť, ale neprestávajú "pracovať". Po dvoch -troch rokoch je možné rastliny zrezať a skompostovať alebo spáliť. Výhoda kompostu proti kosenej tráve je v tom, že sa do trávnikaa alebo pôdy nezanášajú semená burín. Hladina v nádrži sa zvýši posunutím prepadovej trubice 15-20 cm nad úroveň štrku, zvýši sa akumulovaný objem a chráni podložie pred premrznutím. Rastliny nejakým spôsobom naďalej udržujú čov v chode. Je to ako keĎ sa odložia lekná na zimu vo vode do pivnice a ani po niekoľkých mesiacoch nezapáchajú, ale ak necháte vedro s vodou stáť na jednom mieste, po pár dňoch zapácha. Á propos, zápach, to je častá otázka. Keď ideme pred búrkou po meste, cítime zápach kanalizácie. Sú to anaerobné rozkladné procesy vznikajúce po opustení zdroja splaškov, ale preto nerušíme čističky. Tak je to aj pri vegetačnej čistiarni. Keď sa už splašky dostanú do čistiarne nastáva proces ako pri kompostovaní. A dobrý kompost nezapácha.
Výtokový objekt na obrázku umožňuje regulovať výšku hladiny v nádrži a odoberať kontrolné vzorky.
Čo ďalej s vyčistenou vodou? Je niekoľko možností. Pri nových projektoch je možné vodu akumulovať do povrchovej alebo podzemnej nádrže a používať ako úžitkovú vodu na splachovanie, polievanie okrasného trávnika alebo do okrasného jazierka. Takéto jazierko môže byť priamym pokračovaní čističky, prepad môže ísť bez obáv do podmoku alebo do potoka. V letných mesiacoh sa môže stať, že z čističky nevyteká voda, pretože plocha 15 m2 potrebná pre priemerný dom stačí odpariť viac ako 200l vody a toľko nie je ani spotreba.
jeden príklad :
http://www.modrastrecha.cz/blog/essus/album/nas-domecek/12491879/