Odporúčame: Mojasvadba.sk Modrykonik.sk Zahrada.sk Beremese.cz Modrastrecha.cz Mojdom.sk

Zatepliť? Nezatepliť? Aký je výsledok po zabývaní?

Vzhľadom na to, že toto fórum je plné názorov ako by kto staval, ako bude stavať, no už je tu pomenej informácií,  aký sa dosiahol výsledok tým či oným výberom a realizáciou, skúsim pomôcť tým, ktorí sa rozhodujú ako si postaviť svoj dom.

Nie je to z mojej strany ani chválenie, ani sťažovanie sa. Je to len snaha posunúť relevantné informácie tým, ktorí si chcú pomôcť tým, že zbierajú informácie pred tým, než začnú so slávnostným výkopom. Sám som navštevoval túto webstránku pred 4 rokmi, no nemôžem povedať, žeby mi veľmi pomohla a musel som si pomôcť sám rôznymi výpočtami, vlastnými špekuláciami a selektovaním PR príspevkov a niekedy aj žlčovitých vyjadrení stúpencov tej či onej alternatívy.

 

Náš dom je pre mňa v tomto momente (a dúfam, že to tak aj ostane) Dva-V-Jednom: prvý a tretí (posledný) :-) Takto možno pomôžem postaviť ten druhý :-)

 

Keď sme sa rozhodovali ako postaviť, aký "systém" zvoliť, rozhodnutie delegovala polovička na mňa. Jej základnou podmienkou bolo, aby dom "dýchal" - tj aby si dom menežoval vlhkostný režim sám, tak ako to robili domy odjakživa :-) Vo výsledku, aby sa netvorili plesne a nechcela žiadnu klímu, rekuperáciu, či čo to je, pretože si otvoríme okná. Ďalšou podmienkou bolo, aby bol materiál sympatický (takým nie je napríklad pórobetón) :-) Limity boli samozrejme aj iné, no napríklad cena nebola prioritou číslo jedna. Aspoň spočiatku. Priznám sa, ja som mal síce iné dôvody než sympatie, ale nemal som prečo jej oponovať, lebo vo výsledku sme sa zhodli (napríklad aj s tým pórobetónom). Až na tú klímu, rekuperáciu, či čo to je :-).

Na jar roku 2011, kedy bolo nutné sa definitívne rozhodnúť, ktorou cestou sa vybrať bolo viacero možností. Niektoré viac, niektoré menej populárne a/alebo  popularizované.

Nebudem sa rozpisovať prečo sme si povedali Ytong nie, EPS nie. Ale dôvody boli z našej strany viac než racionálne. Vzhľadom na to, čo som spomenul vyššie pre niekoho ani nie.

 

Ako líder na trhu tehliarskych výrobkov z hľadiska tepelnoizolačných parametrov bol Heluz a ich produktový rad Family s deklarovanými najlepšími číslami, ktoré sa týkajú nákladov na kúrenie. Top bolo vylepšenie Family o guľôčky EPS v dutinách jednotlivých tehál. Keďže boli v tom čase jedineční a navyše aj tabuľkovo najlepší, cenovo to bol mercedes medzi tehliarskymi výrobkami.

Čiže som prihliadol aj na faktor ceny, keď som hľadal alternatívy. Nebolo ich veľa. A deklarované vlastnosti a cena tiež neboli pozitívnejšie ako od Heluz.

Navyše EPS guľôčky mali slabiny, ktoré som nechcel riskovať na našej stavbe - v lete by počas stavby v dome a okolí bolo bielo ako v zime, ktorá prišla, a bol by to polystyrén :-). Veľmi drahá  biela perina.

A tak som po googlení našiel spásu v podobe prášku thermosilit, ktorý je možné sypať do dutín tehál. Predajca na Slovensku to doporučuje robiť aspoň do prvej rady tehál. Ďalej sme náš projekt trošičku pozmenili - na prízemí sme tri steny najviac exponované chladnejšími svetovými stranami zmenili z projektovanej hrúbky steny 380mm na 440mm. Z tej štvrtej by sme už výrazne limitovali vnútornú dispozíciu.

Tehly sme vysypávali nie v celej hrúbke steny, ale 4cm z vnútornej aj vonkajšej strany sme sa snažili nevysypať. Zvnútra kvôli neskorší zasekávaniam pre elektrinu (nič iné sa do obvodovej steny nezasekávalo) a zvonka najmä kvôli tomu, aby prípadný silný lejak (a že práve počas stavby pršalo na to vezmite jed) premočil len spálenú hlinu a tá sa mohla pohodlne vysušiť počas zimy (a nepopraskať, ak by bola plná prášku a okolo neho vlhkosti). Zase treba priznať, že  z princípu to nie je dokonalé, lebo tvar vnútorných "priečok" tehly nebol prísne prispôsobený tomuto postupu.

Na vysypávanie som z preglejky spravil po dve "udělátka" pre oba rozmery tehly, pomocou ktorých sme zo 100ltr vriec sypali thermosilit do tehál. Po každom zasypaní tehly bolo vhodné trošku tehlu poklepať, nech si prášok sadol. Ako prevenciu pred zatečením dažďovej vody som pred začatím ťahania múrov narezal zodpovedajúce pásy lepenky (ktorá neskôr išla pod železobetónový veniec). A po každom zasypaní, zasypávač roloval tento pás a majster, čo naťahoval lepidlo si pás na potrebnú dĺžku odroloval. Ono to bolo potrebné aj kvôli vetru, ktorý ľahučký prášok vedel vyfúkavať z dutín. Straty vetrom odhadom cca 1 kubík. Cena prášku celkom cca 2350EUR bez DPH.

Čiže viac menej sme izolovali počas ťahania múrov. Zdržanie je ťažké kvantifikovať. Možno celkom polovica dňa. Aj to len vtedy, keď som bol na stavbe ja alebo veľmi dobrý kamarát, ktorý držal stráž  nad výkonom práce majstrov. Inokedy predpokladám, že majstrom vyhovovalo čakať tých  5min na zasypávača.

Ďalšie zateplenie nebolo prvú obývanú zimu realizované, keďže sme nestihli (časovo i finančne) dokončiť fasádu.

Samozrejme veniec bol izolovaný 10cm hrubým  XPS, preklady mali v sebe (žiaľ skladba podľa návodu od Heluz - nie veľmi racionálna a výhodná) 8cm hrubý EPS.

Podkrovie je zobytnené a strešný plášť je realizovaný viac menej štandardne - "prírodno": medzi krokvami 16cm hrubá minerálna vlna, pod krokvami 12cm vrstva, parozábrana a medzi ňou a sádrokartónom 5cm sklenná vata. Štíty sú podľa projektu z 38cm hrubých tehál vysypaných podľa popisu vyššie, nadmurovka je z 38cm tehál jedna rada a napokon veniec nad ňou 10cm XPS.

Základy sú olepené "len" 8cm hrubým XPS - podľa projektu.

V podlahe prízemia na základovej doske je cca 17cm hrubá tepelná izolácia, potom poter s teplovodným podlahovým kúrením, ktoré je aj v podlahe podkrovia.

Aký bol výsledok kúrenia v neomietnutom "neoblečenom" dome? Pripomínam, že išlo o poslednú poctivo studenú zimu 2012/2013.

Skôr ako pustím číslo z elektrární musím spomenúť spôsob kúrenia. Z elektrární preto, lebo v našej novovybudovanej ulici v tú zimu ešte nebol pustený plyn, keďže SPP nemalo plynovod prevzatý. A tak máme v dome aj malý 8kW eletrokotol na prietokový ohrev vody pre podlahové kúrenie a 100ltr zásobník na TUV s elektrošpirálou a teplovodnýmm výmenníkom. V prvý rok bývania zimu šla len špirála.

Musím priznať, že z obáv pred astronomickými účtami zo ZSE sme jednoduchý termostat umiestnený v obývačke intenzívne a poctivo prestavovali - cez deň na 21stC a v noci na 19stC.  Niekedy som prestavoval pocitovo, no overil som si múdre state z netu, že pri podlahovke (s laminátovou plávajúcou podlahou nad tým) je neskoro reagovať na pocity.

Ďalej nám pomohlo, že sme si nechali postaviť kachľovú pec - pravú, tj ťažká stavba s normálnym bezroštovým ohniskom s vypočítaným výkonom 4kW. Minuli sme cca 1,5t brikiet. (tak 10-15kg za deň, no nie každý  deň sme prikurovali).

A tak prvý rok (X/2012-X/2013) sme minuli cca 8700kWh energií narátaných cez elektromer. Po následných 2 rokoch s kotlom Geminox THrx 1-10 viem, že z toho cca 3000kWh išlo do TUV. Inak, kotol potvrdil tvrdenie jedného pezinského odborníka od kúrenia, že normálna 4 členná rodina minie 1 kubík plynu na TUV denne, keď je doma. A keď som sa snažil  sledovať spotrebu elektriny mimo týchto dvoch položiek, tak po odrátaní, na kúrenie šlo ani nie 1500kWh.

Neomietnutý dom s parametrami - pôdorys 8,5x15,5m, 187m2 vykurovanej plochy, úžitková plocha 199m2, 700m3 obstavaný priestor.

Samozrejme, zvyky Slovákov sa menia so zmenami, ktoré  umožnia spohodlnnieť - dom sme cez leto omietli, v októbri 2013 nám pustili plyn, podarilo sa sprevádzkovať našu prípojku a inštalovať kondenzačný kotol (vďaka prvej zime som zistil, že potrebujeme, čo najmenší výkon kotla), brikety sa mi už nechcelo nosiť z hornbachu domov, aj prikladanie do pece sa síce nestalo vzácnym, no zďaleka nedosahuje úroveň z prvej zimy (za ďalšie dve zimy sme minuli spolu cca 6kubíkov stavebného dreva, čo zostalo po stavbe domu a klenbovej pivničky), o termostat už túto zimu pohľadom len málokedy zavadíme, nieto ešte žeby sme ním potočili. Je nastavený na 21,5stC.

Akási priemerná zima bola táto posledná 2014/2015 a od II/2014 do II/2015 sme na kúrení  minuli 3000kWh (Geminox vie koľko hodín fungoval v režime kúrenia a koľko v režime TUV, kedy ide na maximálny výkon 10,4kW).  Je síce pravda, že vykurovacie obdobie ešte je, tak sa určite k číslam vrátim neskôr.

Tj. aj po zarátaní vplyvu pohodlnosti dom spotreboval cca 15kWh/m2/rok. A to musím povedať, že moja najlepšia polovička má rada otvorené okná :-) 

Nechel som sa sťažovať, ale - keďže sme po zazimovaní hrubej stavby predsa len postupne cene pridali na priorite, drevené okná a dvere nie sú tým, čo sme čakali a aj napriek certifikátu, sú výrazne najslabším  článkom  obálky domu. A môžem porovnávať s oknami zavedenejšieho (rozumej drahšieho) výrobcu eurookien a zrejme aj montéra u susedov. Detaily vyhotovenia a uloženia sú výrazne nedobré a nielen pocitovo cez ne ťahá :-(....

Čiže, aj napriek slabinám (okná a dvere a neexistencia rekuperácie a TČ), sa na našom dome podarilo dosiahnuť energetický štandard pasívneho domu. Samozrejme, certifikátom je vyúčtovanie od SPP :-)

Pridané 20. apr 2015  •  Páči sa mi to
jan1234  
Pridané 20. apr 2015