Dnes úplnou náhodou cestou z roboty do Klosterneuburgu v Rakúsku som po ceste videl nejakého človiečika, ktorý si to "valil" asi 45km rýchlosťou po ceste a za autom ťahal nákladný prívesný vozík, na ktorom mal naložené veci, ktoré išiel evidentne odniesť do zberného dvora. Môjmu pozornému oku záchrancu všetkého staržitného nemohol uniknúť kúsok niečoho, čo by sa mohlo aj na stojan šijacieho stroja podobať. V momente som zmenil plán svojej cesty a začal som toto čudo prenasledovať. Môj predpoklad sa naplnil. Auto smerovalo do zberného dvora. Tak som ho šikovno predbehol, vystúpil z auta a čakal pred vjazdom do zberného dvora. V aute sedel manželský pár - odhadujem 25 -30 ročný a tak som ich oslovil s tým, že mám dojem, že som na ich vozíku videl niečo, čo mi pripomína spodok zo starého šijacieho stroja. Ochotne ma nechali prehrabať sa v ich haraburdami naloženom prívese. Na moje veľké prekvapenie a väčšiu radosť pod hŕbou rôýnych odpadkov sa na mňa usmiala prastará Singerka... Stroj samotný, rovnako ako aj stojan v stave úbohom, dokonca ešte aj nejaký domáci kutil na neho elektromotor dorobil, ale moja radosť z tohoto nálezu je naozaj neopísatelná. A poviem Vám, radosť mali určite aj mladí manželia, lebo som ich odbremenil asi od 30kg odpadu, za ktorý by museli platiť poplatok pri jeho odvzdaní...