Cestou na nákupy som sa ako vždy zastavila v bazáre, kam rada na skok nakuknem pre istotu, že by niečo pekné na mňa zažmurkalo a pýtalo sa ku mne domov :) V jednej zastrčenej poličke smutne ležali staré detské krasokorčule - obité, škaredé, zabudn…

Cestou na nákupy som sa ako vždy zastavila v bazáre, kam rada na skok nakuknem pre istotu, že by niečo pekné na mňa zažmurkalo a pýtalo sa ku mne domov :) V jednej zastrčenej poličke smutne ležali staré detské krasokorčule - obité, škaredé, zabudnuté. Ako mača s jedným okom, v cene za 2 eurá a 50 centov slovenských - či to sa nehovorí takto?. Kúpiť ich, či nekúpiť? Ale načo by mi boli, veľkosť bola sotva na 9 ročné dieťa... Šla som po nákupoch, ale počas celej doby, keď som počítala rožky do vrecúška a zháňala svieži šalát (viete, aké umenie je zohnať po vianociach tento artikel?), som dumala nad tým zabudnutým mačaťom... ehm pardon, korčuľami. Samozrejme, cestou z mesta už spokojne ležali na kile banánov a fľaške mlieka. Povedala som si, že kedže je zima a korčule sú predsa zimný šport, bude z nich zimná ozdoba. Cez noc som si vysnívala, čo si s tými ošúchanými nešťastnicami počnem. A tradáááá, nápad bol na svete.