0
lajkov
15
správ
Ako si zvyknúť z bývania v dome na bývanie v byte?
Ideme sa sťahovať z domu, kde sme bývali u rodičov v samostatnej bytovej jednotke do podnájmu. Bolo to naše rozhodnutie, tešíme sa tam, je to nádherný byt a má 2 balkóny, je to stále v tej istej mestskej časti a ja začínam mať veľmi skľučujúci pocit, že si tam nezvyknem, sníva sa mi o tom, som nekľudná, mám z toho veľké obavy, že si proste nezvyknem, že tam budem sama zavretá, kým mm bude v práci, že to nebude také, ako by malo byť. Tu sme mali síce spoločný dvor, veľa problémov, ktoré nám zasahovali neprávom do života, ohrozovali naše bývanie, ale zrazu sa črtá na lepšie, ak by sme tu ostali. Som veľmi na vážkach, mm je rozhodnutý na 100% ísť do toho bytu a veľmi sa tam teší, takže viem, že už ho proste neprehovorím a keby aj áno, nebolo by to dobré, lebo by mi to mohol neskôr vyčítať a bol by nahnevaný na mňa že stále vymýšľam. Ako sa zbaviť tohto nepríjemného pocitu, ktorý ma až tak ovláda a nedovolí mi na nič iné myslieť?
Odpovedať
0
lajkov
Zobraziť profil
aristka
14.04.2013
0
lajkov
Zobraziť profil
pocem
14.04.2013
0
lajkov
@leeenka26 či sa dá zvyknúť, ťažko povedať,ale skúsiť to môžeš, keď som sa ja vydala,tak som z ,,dediny,, rod.domu 200m2 išla s mm /z bytu/ bývať do 39m2 1 izb.bytu bez balkona na sídlisko - 4km od domu :-p , keď sme čakali prvé baby,tak sme kúpili krásny 3 izb.byt s loggiou,málo susedmi a pekným výhľadom, ale stále to bol len byt,no a teraz,keď máme už aj druhé baby,ideme do domu v meste, a začnem sa tešiť,až keď všetko dobre dopadne... ;-)
Pozri stále máš výhodu,že je to blízko všetkého,čo Ti je srdcu blízke a nikde nie je napísané,že raz nebudete mať svoj domček ;-)
sponzor fóra
0
lajkov
aj ja my sme išli z domu do bytu, dobrovolne, tešili sme sa a sme v byte štastní ale.....časom, vekom, okolnostami sme dospeli k tomu, že pred rokom sme začali stavat dom a teraz už zariadujeme a nemožme sa dočkat, že op)t budeme v dome. Ber ten byt ako prechodnú stanicu. Je pekné ak ludia spolu čosi stále vytvárajú, pre nás je normálnou súčastou vztahu, že op)t tvoríme čosi, čo nás dáva bližšie k sebe. Spoločné ciele, deti sú vlastne ako nové začiatky, ktoré ,,obnovujú,, lásku a pocit, že ozaj patríme k sebe ;-)
2
lajkov
@pocem ano je problem vo mne je to viem, ale neviem cim to je. Som nestala, menim rozhodnutia, raz sa mi zda dobre to, inokedy hento. A teraz sa to len ukazalo ked sa mame ist stahovat. Ja verim tomu, ze vsetko dobre dopadne a ja sa budem tomu len smiat. Chcem tam ist a tesit sa, avsak bude mi smutno za tymto DOMOVOM. DOMOV si vsak vytvorim aj tam, casom, budem tam mat predsa svoju rodinu a veci.
0
lajkov
Zobraziť profil
pocem
14.04.2013
1
lajkov
Zobraziť profil
pocem
14.04.2013
sponzor fóra
2
lajkov
@leeenka26 to je v pohode, taketo pocity su normalne pred kazdou zmenou v zivote :-)
prestahujte sa a uvidite. pises ze idete do podnajmu, cize ziadna tragedia ako keby ste na to brali hypo a isli sa zadlzit na 30 rokov.
daj tomu nejaky cas, podla mna to bude v pohode :-) a keby nie, tak zivot je zmena a pojdete do ineho :-)
0
lajkov
Zobraziť profil
kapa34
14.04.2013
0
lajkov
@leeenka26 Tuto situaciu velmi dobre poznam,my sme s manzelom a synom byvali 10 r. v 3izb.byte a tak sme si postavili dom na zahrade za domom mojich rodicov a poviem ti ze aj ked sme mali samostatny dom stale tam vznikali rusive momenti ktore nam zasahovali do zivota,po roku v dome sa nam narodila dcerka a po 4roch rokoch byvania v dome som zbalila kufre a odisli sme z vlastneho este nesplateneho domu,a poviem ti ze hoci sme teraz v 1,5 izb. byte toto mozem nazvat svojim domovom,to predtym bol iba dom.Hoci teraz po 1,5 r. v byte ideme zase stavat ale uz dalej od rodiny,zadlzili sme sa sice ale verim ze to bude stat zato.Ak to ma tebe a manzelovi pomoct tak nie je co riesit akurat by som radsej platila hypo a bola vo svojom ako platit drahy podnajom. Drzim Vam palce.
1
lajkov
@leeenka26 pocem ti to pekne napísala. Súhlasím s ňou. Predpokladám, že ste boli u tvojich rodičov, aspoň tak mi to vychádza z písania. Preto aj ty zvažuješ, či v prípade zlepšenia situácie by nebolo vhodnejšie zostať. Nie, nemyslím si, aj keď nákldnejšie to asi finančne bude, či nie? Tento stav určite budete chcieť časom zmeniť, lebo bývať nie vo svojom a platiť predražený podnájom nie je veľmi ekonomické. teda ak ste rozhodnutí, zabudni na to čo by mohlo byť keby.... a teš sa na to, že budete sami s manželom v kľude. Asi hlavne o to išlo. Na druhej strane rozhodne by som nehrotila situáciu tak, že by som nikdy k rodičom nezašla. Všetko sa časom ustáli a budete vzácnejší aj pre nich. Rozvaha a vzájomné porozumenie a rešpektovanie je dôležité. Prajem ti, aby sa ti dobre bývalo a rozmýšľaj o vlastnom hniezdočku do budúdna, aby si nemusela bývať v podnájme. Radšej platiť hypotéku a splácať seba, ako platiť niekomu inému za to, čo ani nie je moje. Hore hlavu, uvidíš, že to bude dobré. Mysli pozitívne, to ťa posunie dopredu. Želám všetko dobré.
1
lajkov
samozrejme, ze sa da, len treba chciet... ja som cely zivot byvala na dome a byvame teraz v malickom 2izb bytiku a je nam skvele, lebo sme tam spolu, sme si panmi sami sebe a mame od vsetkych pokoj.. budete mat snad viac priestoru na vlastne budovanie vztahu, rodiny a domovu... presne ako tu niekto uz pisal, nie je dolezite miesto, ale pocit harmonickeho domova...
Článok sa načítava...
1
lajkov
Ja som býval 20 rokov v dome na dedine a to, že som sa presťahoval do bytu v meste považujem za najlepšie rozhodnutie. Je to menšie, netreba tolko upratovať, bývam sám, všetko je v pohode. Zo začiatku to bolo trochu ako v konzerve, ale potom to šlo.
1
lajkov
myslim, ze je lepsie riesenie ist do bytu - ak boli nejake problemy s rodicmi. Budete sami a hotovo. Ja som tiez isla najprv z domu do bytu. Na to, ze trcis v byte bez zahrady sa zvyknut da. Nezvykla som si vsak napriklad na hlucnych susedov a na problemy, ktore su vo velkych domoch. Ak budete mat fajn susedov, urcite nemusis mat strach, ze to bude neznesitelne.
1
1
Nenašli ste čo ste hľadali?